Akvinas Juraj Gabura bol neobyčajný Kristov kňaz a najstarší slovenský dominikán. Jeho životná cesta bola popretkávaná horlivosťou pre vieru, službou v náročných podmienkach a hlbokou odovzdanosťou do Božej vôle. Pri príležitosti jeho 100. narodenín bola vydaná kniha, ktorá ponúka autentické stretnutie s jeho duchovným svetom, ktorý bol vyskúšaný odsúdením na doživotie a väznením v období komunistického režimu.
Otec Akvinas prežil veľmi plodný život v úplnej odovzdanosti do Božej vôle. Postaral sa o to, aby Rehoľa kazateľov i celá dominikánska rodina žila na Slovensku aj v podmienkach ilegality. Okrem toho ako známy tajný apoštol Bratislavy pripravil desiatky či stovky rodín a jednotlivcov na prijatie sviatostí a poskytoval im svoju duchovnú službu.
Táto originálna jubilejná publikácia je rozdelená na niekoľko kapitol, od najzásadnejších tém teocentrickej stavby človeka a kristocentrického života, až po jeho definitívny cieľ. V jednotlivých kapitolách rezonujú autorom zdôrazňované témy, ako prežívanie Božej prítomnosti, každodenný život z obety sv. omše, význam kňazského požehnania a pod.
Kniha obsahuje originálne dobové, Akvinasom vlastnoručne nakreslené schémy, strojopisné materiály a rukopisy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť a rozjímať nad pravdami viery dôležitými pre každodenný kresťanský život. Doplnená je o súborné vydanie jeho príspevkov, ktoré publikoval ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor dominikánskej revue pre duchovný život Smer v 40. rokoch minulého storočia.
Všetky schémy a texty sa ponechali v pôvodnej, neupravenej alebo minimálne upravenej podobe, aby boli pre čitateľa čo najautentickejším stretnutím s duchovným a osobnostným svetom tejto azda najvýznamnejšej žijúcej postavy slovenského dominikánskeho života.
Životná cesta Akvinasa Juraja Gaburu
Akvinas Juraj Gabura OP sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne (Veľký Bysterec). Po presťahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokračoval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici a denne sa zúčastňoval na sv. omši u františkánov. Nadchnutý ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania vstúpil po maturite v roku 1933 do rehole dominikánov v Olomouci, kde sa v roku 1937 zasvätil Bohu doživotnými sľubmi a v roku 1939 prijal kňazskú vysviacku.
Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom rehoľnom dome v Trenčíne, venoval sa apoštolátu spoločenstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavateľskej činnosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave.
Za to, že 16. augusta 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, ho 22. novembra 1952 odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer 8 rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach.
Po amnestii v roku 1960 býval v rodičovskom dome v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch. Od roku 2009 žil vo zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 v úplnej odovzdanosti do Božej vôle dožíval 100 rokov.
Život Akvinasa Juraja Gaburu je svedectvom hlbokej viery, odvahy a nezištnej služby Bohu a blížnym aj v tých najťažších podmienkach.
Václav Vaško: Slovák, katolík a bojovník proti totalitám
Meno Václava Vaška je na Slovensku v podstate neznáme. Neprávom. Vaško bol po matke rodený Slovák, katolík, narodený vo Zvolene, ktorý vyrástol v Banskej Bystrici a študoval v Bratislave. Autor viacerých kníh, článkov, ktorý svojím životom stelesňoval všetko, na čo možno byť z krvavého 20. storočia hrdý.
Hoci v bratislavskej Univerzitnej knižnici od Vaška nájdete iba dva tituly (a ich zapožičanie je možné iba prezenčne), tento významný Slovák toho napísal podstatne viac. Krátko po revolúcii v roku 1990 vydal v nakladateľstve Zvon, ktoré sám založil a viedol, dvojzväzkovú kroniku katolíckej cirkvi v povojnovom Československu Neumlčená. Asi na 500 stranách textu sa venuje slovenskému aj českému katolicizmu, hodnotí vývoj a režim slovenského štátu či vplyv vatikánskej diplomacie. K téme sa neskôr vráti. V roku 1994 vychádza Kardinál Tomášek, pohľad na život a dielo významného pražského kardinála napísané s ďalšími autormi a v Bratislave v slovenskom preklade knižka o Tomislavovi Kolakovičovi.
Vaška podľa jeho vlastných slov okrem rodičov nikto iný neovplyvnil viac než Kolakovič, a to nielen po duchovnej stránke. Písal o tom aj v českých Teologických textoch a naposledy, pri 100. výročí narodenia Kolakoviča, aj v slovenskej revue Impulz (3/2006). V roku 2007 vydal u Karmelitánov útlu brožúru Likvidace řeckokatolícke církve, venovanú rekonštrukcii pokusu o likvidáciu tejto cirkvi, jeho opus magnum je však nedokončená séria Dům na skále, vydávaná postupne v rokoch 2004, 2007 a 2008. Podtituly jednotlivých dielov znejú Církev zkoušená, Církev bojující a Církev věznená a historicky pokrývajú opäť obdobie 1945─1960. Štvrtý, rozpísaný diel o dejinách cirkvi v Československu, zostal nedokončený.
Čitateľsky najpútavejšou knihou sú pravdepodobne pamäti Ne vším jsem byl rád (1999, 2001). Mottom knihy je priliehavý žalm, ktorý znie v českom preklade krajšie ako v slovenskom: „Pojďte, slyšte, všichni bohabojní, chci vyprávět, co prokázal Bůh mé duši“ (Ž 66,16).
Vaškov životopis, ako to napísali už mnohí, sa číta ako triler. Tento muž, ktorý prežil mnoho osobných tragédií, stál na správnej strane dejín a bojoval proti obidvom totalitám, polámanému krížu nemeckého nacizmu aj boľševickému kosáku a kladivu. Takých postáv v slovenských dejinách nemáme veľa.
Vaškov život má však vďaka pôsobeniu na veľvyslanectve v Moskve aj medzinárodný rozmer, ktorý sa podpísal na rozdelení rodiny, vynútenom odlúčení, polovičnom rozvode a opätovnom obnovení manželského sľubu po páde komunizmu.
