Svätý Bonaventúra, biskup, kardinál a cirkevný učiteľ, je spolu so svätým Tomášom Akvinským považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov scholastiky. Pápež Lev XII. nazval sv. Bonaventúru cirkevným serafínskym učiteľom.
V rokoch 1259 - 1260 napísal sv. Bonaventúra dielo De perfectione vitae ad sorores - Sestrám o dokonalosti života, určené pre veriacich, ktorí túžia dosiahnuť ideál kresťanskej dokonalosti. V tomto diele sa venuje aj významu spomienky na Kristovo umučenie a jeho vplyvu na duchovný život.
Dielo Sv. Bonaventúru De perfectione vitae ad sorores - Sestrám o dokonalosti života, ponúka hlboké zamyslenia nad ideálom kresťanskej dokonalosti a praktické rady pre veriacich, ktorí sa snažia dosiahnuť tento cieľ. Venuje sa v ňom aj významu spomienky na Kristovo umučenie a jeho vplyvu na duchovný život.
Svätý Bonaventúra
Plameň zbožnosti a Kristovo umučenie
Svätý Bonaventúra zdôrazňuje, že plameň zbožnosti sa rozduchuje a udržuje v človeku častou spomienkou na Kristovo umučenie. Preto je nevyhnutné, aby ten, kto chce v sebe zachovať neuhasínajúcu zbožnosť, často a vlastne vždy pozeral očami srdca na Krista zomierajúceho na kríži.
1. kapitola: Plameň zbožnosti sa rozduchuje a udržuje v človeku častou spomienkou na Kristovo umučenie, preto je nevyhnutné, aby ten, kto chce v sebe zachovať neuhasínajúcu zbožnosť, často a vlastne vždy pozeral očami srdca na Krista zomierajúceho na kríži.
Podľa sv. Bonaventúru je srdce veriaceho "Božím oltárom", na ktorom musí neustále horieť oheň vrúcnej zbožnosti. Tento oheň si povinný každodenne rozduchovať drevom Kristovho kríža a spomienkou na Jeho umučenie.
2. kapitola: Pristúp teda, služobnica, krokmi svojich citov k Ježišovi doráňanému, k Ježišovi tŕním korunovanému, k Ježišovi pribitému na kríži a so sv. Tomášom apoštolom nielen hľaď na Jeho ruky prebité klincami, nielen vlož svoj prst do rán po klincoch, nielen vlož svoju ruku do Jeho boku, ale celkom vojdi ranou v boku až do samého srdca Ježišovho a tam premenená v Krista najhorúcejšou láskou k Ukrižovanému, pribitá klincami Božej lásky, prebodnutá kopijou srdečného zaľúbenia, preklatá mečom najhlbšieho súcitu nehľadaj nič iné, netúž po ničom inom, nehľadaj potešenie v nikom inom, iba v tom, aby si s Kristom mohla zomrieť na kríži. A vtedy s apoštolom Pavlom zvoláš a povieš: „S Kristom som pribitá na kríž.
Svätý Bonaventúra povzbudzuje veriacich, aby sa v myšlienkach priblížili k Ježišovi, ktorý bol doráňaný, korunovaný tŕním a pribitý na kríži. Máme hľadieť na jeho ruky prebité klincami a vložiť prst do rán po klincoch. Máme preniknúť ranou v boku až do Ježišovho srdca a tam sa premeniť v Krista, horiac láskou k Ukrižovanému.
3. kapitola: Kristovo umučenie musíš mať zachované v pamäti tak, aby si si uvedomovala, že Jeho umučenie bolo najhanebnejšie, najukrutnejšie, najvšestrannejšie a najdlhšie trvajúce.
Hanebnosť Kristovej smrti
Svätý Bonaventúra zdôrazňuje, že Kristova smrť bola najhanebnejšia, pretože bol ukrižovaný ako zlodej a lotor. Podľa Starého zákona takou smrťou trestali iba najhorších zločincov.
- Bol ukrižovaný na Golgote, mieste pre odsúdených na smrť.
- Bol vyvesený medzi zločincami ako zločinec, akoby bol vodcom zločincov.
- Bol vyzdvihnutý do vzduchu a zavesený medzi nebom a zemou, akoby nebol hodný žiť či umrieť na zemi.
Svätý Bernard hovorí: „Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu“ (Flp 2, 7); bol Synom a stal sa sluhom, nielen prijal postavenie sluhu, ale bol poddaný, prijal rolu zlého sluhu, bol bitý, aby znášal trest, hoci bol bez viny“.
Ukrutnosť Kristovej smrti
Svätý Bonaventúra poukazuje na to, že Kristova smrť bola najukrutnejšia, pretože kríž nedovolil skrčiť sa v smrteľnej bolesti. Nikto nemal také citlivé telo na znášanie utrpenia ako Spasiteľ. Kristovo telo bolo celkom panenské, počaté Duchom Svätým a narodené z Panny, čo zvyšovalo jeho citlivosť na bolesť.
Svätý Bernard hovorí: „Pane Ježišu Kriste, ten krvavý pot, ktorý pri modlitbe steká z Tvojho najsvätejšieho tela na zem, celkom iste svedčil o utrpení Tvojho srdca.“
Svätý Anselm dodáva: „Najsladšie Dieťa! Čo si urobilo, že tak s Tebou zaobchádzali? Najmilovanejší Mladík, čoho si sa dopustil, že Ťa tak odsúdili? Hľa, ja som príčina Tvojej bolesti, ja som Ti ušterdril smrteľný úder“.
Všestrannosť Kristovho utrpenia
Svätý Bonaventúra zdôrazňuje, že Kristus trpel každou časťou svojho tela, takže nebolo údu, ktorý by nepociťoval muky. Z nesmierne veľkej bolesti nahlas volal: „Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja“ (Nár 1, 12).
Z piatich miest na Kristovom tele tiekla krv: z rúk a nôh ukrižovaných, z hlavy tŕním korunovanej, z celého tela zbičovaného a z boku prebodnutého. Bolo by čudné, keby ešte niečo z Jeho krvi zostalo.
Dĺžka trvania Kristovho umučenia
Svätý Bonaventúra pripomína, že Kristovo umučenie trvalo najdlhšie, od prvého dňa Jeho narodenia až do posledného dňa Jeho smrti. Vždy žil v mukách a bolestiach, ako o tom svedčí prostredníctvom proroka: „Biedny som a umieram od svojej mladosti“ (Ž 88, 16).
Svätý Bonaventúra vyzýva veriacich, aby si uvedomili, aká ukrutná, bolestná, všestranná a dlhotrvajúca bola smrť a umučenie Ježiša Krista. Toto všetko vydržal, aby ťa zapálil k láske voči sebe, aby si Ho za to všetko milovala celým srdcom, celou dušou, celou mysľou.
Svätý Bernard hovorí: „Pozri na Kristovu hlavu naklonenú k bozkávaniu, na ramená vystreté k objímaniu, na ruky prerazené k obdarovaniu, na srdce otvorené k milovaniu, na rozpäté celé telo, aby sa celý mohol odovzdať.“
Varuj sa teda, matka, chráň sa, aby si nebola nevďačná za také veľké dobrodenie, aby taká veľká cena zaplatená za teba nevyšla nazmar, ale ukrižovaného Ježiša Krista „na srdce si pritlač“ (Pies 8, 6), aby sa ti ako pečať do mäkkého vosku odtlačil v srdci tvoj Ženích Ježiš, a hovor s prorokom: „Srdce mi mäkne ako vosk“ (Ž 22, 15).
Mysticizmus svätého Bonaventúru: Kristova dôvera v súženiach
Kňaz s rozpätými rukami pri oltári
Gesto kňaza s rozpätými rukami je typickým kresťanským gestom. Vyjadruje otvorenosť voči Bohu a prijímanie Jeho milosti. Každý celebrant by mal uvážiť estetickú stránku svojho gesta rozpätých rúk, ktoré má predpísané.
Rozpäté ruky sú symbolom lásky k blížnemu a úcty. Kňaz rozprestiera ruky pri modlitbe podľa Ježišovho vzoru. Je to prirodzený prejav duše očakávajúcej pomoc zhora.
Prežehnanie sa je znamením viery v ukrižovaného Krista, ktorý nás vykúpil, teda vyznaním viery. Krížom sa chce udeliť Kristova milosť. Pápež dosiaľ žehná vztýčenými troma prstami.
Počas svätej omše kňaz bozkáva oltár pri príchode a odchode, pred udelením úvodného požehnania, pred odchodom po obetné dary a pred záverečným požehnaním. Bozk pokoja sa udeľuje nositeľom jednotlivých stupňov hierarchického kňažstva.
Veriaci sa bijú v prsia iba pri vyznaní hriechov. U Židov, ale i u kresťanov pred modlitbou bolo zvykom umývať ruky, čo má praktické i symbolické opodstatnenie (obraz čistoty srdca).
Pri proskomídii, na Jednorodený Nikto z tých, My ktorí cherubínov. Hore srdcia, Je dôstojné a správne, S týmito svätými zástupmi. Je typickým kresťanským gestom.
Svätá omša ako sprítomnenie Kristovej obety
Mystickými zážitkami Cataliny Rivas, bolívijskej stigmatizovanej mystičky, nás chce Pán Ježiš a jeho Matka naučiť užitočnejšej a plodnejšej účasti na veľkej udalosti našej spásy, ktorá sa sprítomňuje vo svätej omši.
Matka Božia hovorí: „Pros Pána z hĺbky duše, aby ti odpustil hriechy, ktorými si ho urazila. Tak sa budeš môcť dôstojne zúčastniť na veľkom privilégiu, akým je svätá omša.“
Pri obetovaní Matka Božia povedala: „Modli sa takto: Pane, obetujem sa Ti taká, aká som, všetko čo mám a čo môžem. Všetko vkladám do Tvojich rúk. Všemohúci Bože, pre zásluhy Tvojho Syna, zmeň ma. Prosím Ťa za moju rodinu, za všetkých ľudí, ktorí bojujú proti nám, za tých, ktorí sa zverili do mojich modlitieb.“
Je dôležité uvedomiť si, že svätá omša je nielen rituál, ale živé sprítomnenie Kristovej obety, ktorá nás oslobodzuje od hriechu a dáva nám účasť na večnom živote. Preto by sme sa mali na svätú omšu pripravovať s úctou a pokorou a prosiť o odpustenie hriechov, aby sme mohli dôstojne prijať Eucharistiu.