Bonaventúra z Bagnoreggia, vlastným menom Giovanni di Fidanza (1221-1274), nazývaný též doctor seraphicus, patrí medzi najvýznamnejších filozofov a teológov scholastického obdobia. Bol sedmým generálnym predstaveným františkánskeho rádu, jej vedol po dobu sedemnásti rokov.
Rozsahom nevelký text náleží k vrcholným dielam sv. Bonaventúry z Bagnioreggia. Podobne ako ďalšie spisy podobného charakteru predkladá táto „suma“ mystickej teológie akýsi itinerár duchovnej cesty.
Text je členený do troch kapitol, kde prvá pojednáva o „meditácii“, druhá o „modlitbe“ a tretia o „kontemplácii“. Odráža sa tu tradícia dionýziovskej mystiky so svojimi tromi etapami duchovnej cesty: cestou očisťovania, osvecovania a zavŕšenia. Text nebol určený k prostému čítaniu, nýbrž mal sa skrze rozjímanie, zapamätanie a provádění v ňom obsažených pokynů stať súčasťou duchovného života.
Najoriginálnejšou časťou spisu je rozvinutá teológia kríža, začlenená do celku kontemplatívneho výstupu k duše k Bohu, ktorá zapôsobila mimo iné na Luthera. Toto vlivné dielo našlo odezvu i v českém prostředí, kde vznikl jeho staročeský překlad či spíše parafráze.
Pravdivý príbeh SV. BONAVENTÚRY || Taliansky teológ, učiteľ Cirkvi a kardinál biskup
Život svätého Tomáša Akvinského
Sv. Tomáš Akvinský sa narodil roku 1226 na zámku Roccasecca v Kalábrii. Ako šesťročného ho rodičia odovzdali benediktínom na výchovu a vzdelávanie. Chlapec bol veselý, mravný a nevinný ako anjel. Pokračoval v štúdiu na vysokej škole v Neapoli. Neúnavne sa učil, modlil a pomáhal chudobným.
Počas štúdia si ho obľúbil rehoľník, ktorý ho priviedol k myšlienke vstúpiť do rehole. Od tohto času nastali pre mladíka strastiplné časy. Jeho rodičia, ale aj súrodenci nesúhlasili z jeho rozhodnutím. Za celé toto obdobie - jedna udalosť, ktorá svedčí o jeho nezlomnej vôli: jeho vlastní bratia, vojenskí dôstojníci použili moc sily, strhli s neho rehoľné rúcho, tĺkli a bili až ho napokon zatvorili do hradnej veže.
Sila Ducha svätého premohla všetko násilie, Tomáš sa ani nepohol a roztrhané rúcho považoval za znak slávneho víťazstva. Po dvoch rokoch súženia mu pomohli vlastné sestry k oslobodeniu. Sv. Tomáš bol výborný kazateľ, rovnako spisovateľ i básnik. Keď sa ho pýtal sv. Bonaventúra, z ktorej knihy čerpá svoju učenosť, sv. Tomáš ukázal na kríž a povedal: „Tu hľa, moja kniha“.
Sv. Tomáš pôsobil v Kolíne nad Rýnom, Bologni, Ríme, Neapoli a Paríži. Pracoval na harmonizácií viery a rozumu. Jeho hlavné dielo je Suma teologická - Summa contra gentiles (Suma proti pohanom). Vysvetľuje v nej kresťanské dogmy prostredníctvom aristotelovej teológie. Formuloval 5 dôkazov Božej existencie. Jeho učenie je považované za jedine správnu filozofiu katolicizmu. Zomrel v roku 1274 a v roku 1323 bol kanonizovaný a v roku 1567 vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Kontext stredovekej filozofie a scholastiky
Scholastická filozofia sa začala rozvíjať v 9. storočí, vrcholila v 13. a doznievala v 15. storočí. Názov scholastika - odvodený z latinského schola (škola) a pôvodne označoval filozofiu pestovanú na stredovekých cirkevných (kláštorných, kapitulných, pri katedrálach...) školách, a od 12. stor. aj na univerzitách.
Scholastici (doctores scholastici) boli učitelia tzv. 7 slobodných umení (gramatika, logika = dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba = muzika, astronómia). Niektorí teológovia pokladajú východiská svojej vedy za zjavené Bohom, preto požadujú, aby ich za také uznali aj iné vedy.
V kresťanskom teologicko-filozofickom myslení sa v 9. stor. objavuje nový ideový prúd - scholastika. 1. raná scholastika: - úsilie o dokázanie súladu rozumu a viery; 2. vrcholná scholastika: - úsilie o systematizáciu kresťanského cirkevného učenia; 13. stor. 3. neskorá scholastika: - kritika dobovej scholastiky. V ich prácach, kritických voči tomizmu, sú narúšané základné východiská a postupy scholastického uvažovania, a to tak čo sa týka predmetu filozofického úsilia, ako aj metódy riešenia sporných otázok.
Vplyvy a charakteristiky stredovekého myslenia
- Feudalizmus: naturálne hospodárstvo, roztrieštenosť a izolovanosť výrobných jednotiek
- Nízky rozvoj obchodu
- Obtiažne podmienky neslobodnej práce
- Náboženská ideológia, náboženské doktríny
Náboženská ideológia brzdila vedecký a technický pokrok. Európska kultúra sa rozvíjala na pozadí náboženstva.
Postoj k stredoveku bol prevažne negatívny, stredovek bol vnímaný ako nedorozumenie, slepá ulička vo vývine európskej kultúry, obdobie temna, z ktorého precitla európska civilizácia až v období renesancie a novoveku.
Stredovek bol charakteristický úsilím o formulovanie otázok zmyslu ľudskej existencie a úpornosťou hľadania ciest vedeckého poznania.
Prúdy kresťanskej filozofie
Západoeurópske myslenie sa delí na:
- PATRISTIKA (100 - 700): - viera, vnútro človekaa. obdobie (100 - 325)b. obdobie (325 - 450)c. obdobie (450 - 700)
- SCHOLASTIKA (700 - 1500): - myslenie (rozum)a. raná (700/750 - 1200)b. vrcholná (1200/1250 - 1350)c. neskorá (1350 - 1500)
Patristika
Patristika (nástup kresťanstva) (2. - 7./8. st.) sa delí na:
- obdobie: cca. 2. stor. n.l.
- obdobie cca. 3. - 4. stor. n.l.
- obdobie cca. 5. - 8. stor.
Prví cirkevní otcovia považovali kresťanské zjavené náboženstvo za najvyššiu a pravú filozofiu. Kresťanská viera nie je nová filozofia odtrhnutá od sveta, ale iba NOVÉ POCHOPENIE NÁŠHO JESTVOVANIA !
Predstavitelia kresťanského myslenia sa vyrovnávali so starými filozofickými koncepciami, tak vznikla kresťanská filozofia. Rané kresťanstvo (spisy apoštolov Pavla a Jána): Apoštol Pavol prv schvaľuje filozofiu, potom ju odmieta ako pohanské myslenie. Apoštol Ján preberá z antiky učenie o logu, nadväzuje na novoplatonizmus, stoikov a helenistické židovstvo). Podľa neho Kristus ako Syn Boží je aj Logom (Logos) t.j. Boží spasiteľ má nadprirodzenú moc. Všetko, čo existuje, existuje len vďaka Bohu. Všetci ľudia sú si pred Bohom rovní. Boli pod vplyvom novoplatonizmu a stoicizmu. Hlásali prvenstvo zjaveného náboženstva. Preto: kresťania = všetci, ktorí žijú podľa zákonov logu (Herakleitos, Sokrates…).
Gnosticizmus
Gnosticizmus (1. - 3. st.) predstavuje prirodzené poznanie, typické pre starovekú filozofiu, ktoré bolo nahradené gnózou = mystické nazeranie, vyššie poznanie, smerujúce k premene a spaseniu človeka.
Origenes (185 - 254 n.l.; gr. filozof, teológ, „cirkevný otec“) chápe reflexiu (odraz) obsahov zjavenia. Boh je nemateriálny, svet stvoril z ničoho. Pomocou gnostických úvah založiť’ a zdôvodniť kresťanskú vieru. Ranokresťanskí teoretici gnosticizmus radikálne odmietali. Označovali ho za učenie neprijateľné a heretické (heréza - kacírstvo; heretické - kacírske). Nesúhlasili najmä s panteistickými a polyteistickými názormi gnosticizmu, s jeho rozlišovaním najvyššieho boha a boha - stvoriteľa, Logu a Ježiša, v ktorom sa Logos dočasne stelesnil...
tags: #bonaventura #a #jeho #teologia