Na potulkách Záhorím natrafíme v blízkosti väčších vodných tokov vo vzdialenosti aj niekoľko kilometrov od obcí na zhluky budov, ktoré dnes poväčšine slúžia ako víkendové domčeky. Tak je to aj na Lakšárskom potoku, ktorý pramení v chotári obce Lakšárska Nová Ves, pokračuje smerom na západ, v chotári obce Moravský Svätý Ján sa prudko stáča na juh a v blízkosti obce Malé Leváre vteká do Rudavy, aby s ňou splynul s vodami rieky Moravy.
V minulosti sa však predieral pomedzi pieskové duny, vytváral v teréne početné meandre, prekonával terénne nezrovnalosti a menil svoju silu. Tak bolo možné pri minimálnych úpravách budovať vodné náhony a stavať mlyny. A práve na tomto úseku vzniklo niekoľko mlynov, z ktorých do dnešných dní niektoré zanikli, no okolo niektorých sa postupne sformovali mlynské osady.
Jednou z nich je aj mlynská osada Trajlinky v katastri obce Moravský Svätý Ján, v chotárnej časti Príčné, v lokalite Chmelov kút. Dnes už zregulovaný potok na svojom strednom toku od Lakšárskej Novej Vsi po Moravský Svätý Ján priberá dalšie vodné prítoky a zvyšuje svoj vodný prietok.
Moravský Svätý Ján spolu s inými obcami /Borský Peter, Borský Mikuláš, Kuklov, Lakšárska Nová Ves, Borský Svätý Jur, Sekule, Závod, Buková, Bohdanovce, Bínovce, Malženice/ patril pôvodne k panstvu a hradu Ostrý Kameň.
Majiteľ ostrokamenského panstva Michal Czobor daroval už v roku 1595 jeden z mlynov na svojom hradnom panstve Beňadikovi Törökovi, ktorý mal majetky aj v Dojči, väčšinou sa však zdržiaval v Trenčíne. Nemohlo však ísť o mlyn na Lakšárskom potoku, pretože ešte aj v roku 1665 urbár panstva Ostrý Kameň uvádza mlyny v záhorskej časti panstva len v Borskom Mikuláši, Borskom Petri a mlynárske miesto v Kuklove.
Za právo mlieť vyberal zemepán daň v múke, obilí, neskôr aj v peniazoch. Právo mlyna /ius molae/ patrilo k regálnym právam. Založenie lakšárskych mlynov možno datovať do obdobia prelomu 17. - 18. storočia, keď sa po porážke Turkov začala krajina hospodársky konsolidovať. Zemepáni znovu osídľovali mnohé opustené polia /agri desolati/, ale začali už hospodáriť aj vo vlastnej réžii a zakladať majere.
So súhlasom zemepána mohli poddaní zakladať aj tzv. sedliacke mlyny. Tereziánska urbárska regulácia však sedliacke mlyny znovu zaradila k regálu , ale zemepán musel mlynára na príslušnom mlyne v jeho panstve vyplatiť. Poddaní však mohli mlieť v ktoromkoľvek z mlynov podľa slobodnej voľby.
V roku 1920 sa na Lakšárskom potoku spomínajú v Lakšárskeuj Novej Vsi dva mlyny, v Borskom Svätom Jure tri a v Moravskom Svätom Jáne dva mlyny - Ševčovičov a Trajlinkov. Ševčovičov mlyn stál bližšie k obci, približne v miestach, kadiaľ dnes prechádza diaľnica. Ešte aj na mapách z 80. rokov 19. storočia sa časť chotára od diaľnice smerom na západ k chotárnej časti Ciglát označovala Pred mlínem, ale mlyn tu už nie je zaznačený.
Podľa matričných záznamov sa priezvisko Ševčovič vyskytovalo v Moravskom Svätom Jáne aj v najstarších matričných knihách zo 17. storočia.
Mlynská osada Trajlinky, ktorá leží približne 1,5 kilometra od pozemnej komunikácie Moravský Svätý Ján - Závod proti prúdu potoka bola pravdepodobne založená v druhom decéniu 18. storočia. Po mene sa prvý krát mlynár Trajlínek spomína v súpise mlynov vykonanom Župným úradom Bratislavskej župy v roku 1723.
V matričných knihách svätojánskej farnosti do roku 1711 meno Trajlínek nefiguruje. V ďalších knihách z roku 1711 - 1741 sa už vyskytuje 17-krát. Z údajov jasne vyplýva, že mlynárske rodiny udržiavali živé vzťahy s najbližšou farnosťou, do ktorej patrili. - 21.
V polovici 18. storočia mlelo na potoku Lakšár na zmienenom úseku medzi Lakšárskou Novou Vsou a moravským Svätým Jánom podľa archívnych záznamov už deväť mlynov.
Idúc po prúde potoka na prvom hospodáril Jozef, Ján a Juraj Šišulákovci, na druhom Pavol a Ján Valla, na treťom /na Keglevičovskej a Jesenákovskej čiastke panstva/ Martin Sturzik, na štvrtom Juraj, Jakub a Martin Tomkovci, na piatom Jakub Valla, na šiestom Štefan a Ján Húšek, na siedmom Jozef a Martin Trajlínek, na ôsmom Pavol a Michal Ševčovičovci. Južne od Lakšárskeho potoka v katastri obce Závod na potoku Porec, ktorý sa vlieva do Lakšáru bol ďalší mlyn Pavla a Juraja Šišuláka.
Okrem mlynárov a ich rodinných príslušníkov žilo na mlynoch aj niekoľko pomocníkov. Rod Trajlínek sa do Moravského Svätého Jána prisťahoval pravdepodobne z Lakšárskej Novej Vsi, odkiaľ si podľa ústneho podania previezli aj stodolu s datovaním 1736, ktorá bola v roku 2000 zbúraná, no trám s datovaním súčasný majiteľ zachoval. /Prevážanie dubových konštrukčných prvkov stodôl bolo v oblasti centrálneho Záhoria obvyklé/.
Po Jakubovi Trajlinkovi zdedili mlyn Jozef a Martin Trajlinek, pri súpise mlynov v polovici 18. storočia však už nemali písomné svedectvo o držbe mlyna, lebo bolo za neznámych okolností zničené.
Kvôli predstave o hospodárskych pomeroch mlynárov v tomto čase uvádzame súpis ich pôdy a dobytka.
| Majetok | Jozef Trajlinek | Martin Trajlinek |
|---|---|---|
| Lúky | 4.5 k.j. | 6 k.j. |
| Oráčiny | 4 k.j. | 0.6 k.j. |
| Piesková pôda | 10 k.j. | 12 k.j. |
| Jahňatá | 37 | - |
| Ovce | 40 | - |
| Kravy | 4 | 4 |
| Mladý dobytok | 3 kusy | 2 kusy |
| Voly | 2 | 2 |
Podľa panského svedectva kúpil ešte 3 k.j. oráčin od Pavla Doležala v katastri Borského Sv. Jura. Koncom 18. storočia je v urbarskej knihe zapísaný mlynár Ján Trajlínek, ktorý nevlastní v intraviláne žiadnu parcelu, no už vlastní pozemky aj v chotárnych častiach: Pláňava, Posvátna, Peter Lúka, V Čekri, Za kríkopú, Za hacama, Za humny.
V roku 1801 dostali Trajlinkovci od Batthyanyiovcov ďaľšiu pôdu v chotárnej časti Za Lakšárem. V pozemkovej knihe z druhej polovice 19. storočia je na Trajlinkoch zapísaných 9 podielov - inskripcií. Ďalší Hladíkov mlyn v katastri obce Borský Sv. Jur musel byť založený neskôr, pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia.
Zo spomínaných mlynov najskôr zanikol Ševčovičov mlyn, neskôr i Sturzikov mlyn a Šimkov mlyn. Okolo viacerých mlynov sa však vytvorili rozsiahlejšie mlynské osady nazývané podľa pôvodných majiteľov: Trajlínky, Húšky, Tomky, Vally, Šišuláky.
Osadníci - majitelia inskripcií si tu vybudovali trvalé obydlia a k nim prislúchajúce hospodárske staviská. Zástavba osady Trajlínky je orientovaná v smere JV - SZ. Okrem budovy mlyna a obydlia mlynára tu dodnes stojí ešte zhluk murovaných domov so sedlovými strechami, ktoré boli postavené zväčša v 2. polovici 19. storočia. Zástavbu dopĺňajú kôlne a šopy z dreva.
V blízkosti mlyna stojí posledná rozložitá stavba stodoly s pozdĺžnym prejazdom. V sadoch za domami vidieť ešte včelín s doštenými úľmi a časti plotov zhotovených z vetiev stromov výpletom. Na severozápade na konci osady stojí pôvodne drevený kríž druhotne spevnený betónovým driekom a podstavcom postavný z vďaky za ochranu Trajliniek počas prechodu frontu v roku 1945.
Erb obce Borský Svätý Jur