Obec Borský Svätý Jur, nachádzajúca sa na Záhorskej nížine na terase rieky Moravy, má bohatú históriu, ktorá sa odráža aj v jej názve. Územie Záhoria, najmä jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v praveku. Rieka Morava bola životne dôležitou tepnou tohto regiónu, kde na jej ľavom brehu nájdeme súvislý pás prehistorických sídlisk.

Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré možno datovať do neolitu, teda do obdobia 4000 - 3000 rokov pred narodením Krista. Duna, nazývaná Stolička, ležala asi 250 m od brehu rieky, na jednom z najlepších a najrušnejších brodov. Najstaršia keramika z obdobia neolitu, teda mladšej doby kamennej, bola nájdená práve v nej.
Ďalším obdobím osídlenia gajarského okresu je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 - 1900 pred Kristom. Z tohto obdobia boli v Gajaroch nájdené tri osady. Jedna na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej obce Dúrnkrut, druhá na Stoličke a tretia na samote Vrablicová.
Nálezy z doby bronzovej (1500 - 1200 pred Kr.) sú oveľa bohatšie. Celé krevitové pohrebisko bolo nájdené v lokalite Stolička. Ich hrdlá boli zdobené náhrdelníkmi s kúskami jantáru, čo svedčí o tom, že osada už mala zahraničné vzťahy a živú obchodnú činnosť v tom čase. Jantár bol prepravovaný z Baltského mora po tzv. jantárovej ceste.
Po dobe bronzovej nasledovala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch. Poslednou fázou doby železnej je laténske obdobie. Počas tohto obdobia bol v Gajaroch na Stoličke nájdený mlynský kameň - háje s tirolským vápencom a sekera, čo svedčí o usadenom roľníckom živote.
V staroveku si Rimania postavili na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke boli nájdené časti výstroje rímskeho vojaka a množstvo rímskych črepov. V čase veľkého sťahovania národov sa na území Gajar natrvalo usadili Slovania. Nie vždy a všetci opustili predchádzajúce kmene. Po stáročia sa miešali s novoprichádzajúcimi, čím vytvorili skupinu prvých predkov "Pragajarcov".

Na základe nedávneho výskumu musíme presunúť najstaršiu zmienku o Gajaroch na inú pozíciu. Donedávna sa v vedeckých prácach hovorilo a písalo, že najstaršia zmienka o Gajaroch je v dokumente kráľa Ľudovíta I. z 1. mája 1373. Tento dokument umožňuje obchodníkom z Čiech cestovať z pohraničného mesta Holíč do Bratislavy cez Záhorie. Tento dokument však neuvádza žiadne z mien Gajár. Prvá zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Nazývali sa GAYWAR. V nasledujúcich rokoch GAYAR, GAYARY, GAIRING.
Z vyššie uvedeného prehľadu vidíme, že od začiatku sa v názve mesta objavuje nemecký koreň GAIER, teda SUP. Keď sa Gajary stali trhovým mestom, pridali k slovu GAIER slovo RING - námestie, z ktorého vznikol súčasný nemecký názov GAIRING, potom GAJARY. V roku 1667 získali Gajary trhové privilégiá a stali sa dôležitým poľnohospodárskym mestom.
Stará františkánska kronika hovorí aj o rozvinutom obchode v tejto časti. V kapitole, v ktorej sa autor snaží objasniť pôvod Malaciek, píše, že do Malaciek prichádzali kupci z Moravy a Rakúska, ktorí hnali svoje stáda cez rieku. Z Rakúska museli prejsť len cez gajarské brody, resp. cez most. Záznamy tiež hovoria, že na týchto miestach začali obyvatelia stavať domy a obrábať poľnohospodársku pôdu. Ide o zaujímavú poznámku, ktorá nám pomáha doplniť mozaiku pôvodu dnešných Gajár.
Pri skúmaní rodokmeňov a histórie rodín zo Slovenska, je možné naraziť na rôzne mená a priezviská. Tu je niekoľko príkladov priezvisk a lokalít, s ktorými sa ľudia spájajú:
- Padych, Sýkora, Duraj, Bzdil
- Valachy, Moravčík, Pajer, Radejovský, Vadasz, Vrba
- Pifko (okolie Žiliny), Páleník (Voderady)
- Palkovič, Hnát, Sofka, Riška, Čulen
- Paluška, Vik, Kristof
- Lenko, Pangrác, Dudinský, Sokol
- Konská, Kamenná Poruba, (Kaveczky)
- Papajčíkovcov (Turiec a Kysuce)
- Mazaľán (Mazalan), Votruba, Pápež
- Rybár (alebo Ribár), Poproč (alebo Paproč), Hvizda
- Párošová (Pohorelá), Paroškaj & Marčok
- Konkoli - Pasztor (Žilina), Pasztorek
- Paška (Maďarsko, okolie Komárna, Nových Zámkov a Gemera)
- Patak (Pjatak)
- Bobot, Fendek (Orava), Kyselica (Bobot), Šiarik (Hradište)
- Stankovič, Ondriškovič, Patrnčiak
- Chalupec, Pauk (Nesluša)
- Pecha (Petra Ves), Puchovsky, Kern, Artz
- Vitka, Nova (Novajovsky) (Plaveč)
- Pekar, Brunovský, Mačák, Snovický, Hlotský, Pekarovič
- Pelar
- Penkala (Richvald, Visova), Waldhauser, Barany, Opicz
- Perényi, Pereš, Bočkoráš, Mura (Abovská župa)
- Perniš
- Pesta (Slovenská Ves), Dzurnak
- Peško, Peterka
- Petonak
- Bittó, Petran, Petráň, Mensatoris (Riečka, okr. B. Bystrica)
- Petranin (Topolany), Timko
- Petrašovič (Horná a Dolná Krupá)
- Zacharias, Zavacky, Zima, Zorvan
- Petreje (Oravne(a)?)
- Petrík (Dvorníky, Vinohrady nad Váhom, Sereď, Argentína), Borot, Chlebec
- Petrikovič (Kráľová), Kušnír, Petrilla, Podhalański, Zawoja
- Petro (Drienov), Petrovič (rodina matky, rod. Bahna)
- Mamrak, Petrus, Jurick
- Ruttkay Dauko, Sterc (Šterc) aliter Tolnay, Stanek, Peukert
- Kléber
- Paul (Pavol) Strba, Julianna Reinitz (alebo Rajnitz)
- Horacek Jan (Jean), Hajicekova (alebo Krajicekova) Maria
- Gráczi, Pifka/Pivka, Fikszel/Fiksel/Fixel
- Puchan (Puchin)
- Pilat, Haraburdovcov
- Finta, Piliar, Kán
- Pillar, Budzin
- Lazor (Barr), Hamrick, Sopko
- Pincar, Strbavi
Tieto mená a lokality môžu slúžiť ako východiskový bod pre ďalší výskum a pátranie po koreňoch rodiny.
Pre tých, ktorí sa zaujímajú o vizuálnu reprezentáciu histórie obce, by bolo zaujímavé pozrieť si video o vývoji a zmenách v Borskom Svätom Jure v priebehu storočí.
Je dôležité si uvedomiť, že informácie o pôvode mien a rodokmeňoch sú rozsiahle a neustále sa dopĺňajú. Preto je vhodné hľadať informácie aj naďalej a overovať ich z rôznych zdrojov.
Tabuľka: Vývoj názvu obce Gajary
| Rok | Názov |
|---|---|
| 1377 | GAYWAR |
| Nasledujúce roky | GAYAR, GAYARY, GAIRING |
| Neskôr | GAIRING (nemecký názov), GAJARY |