Hriech, ktorý vedie k smrti: Biblický pohľad

Čo z toho pre nás vyplýva? Budeme ďalej hrešiť, aby nám Boh mohol prejaviť ešte väčšiu milosť a lásku? Isteže nie! Vláda hriechu bola predsa nad nami zlomená. Ako by sme mohli s ním naďalej žiť?

Alebo azda neviete, že všetci, ktorí sme sa dali v mene Ježiša Krista pokrstiť, máme podiel aj na jeho smrti? V krste sme teda zomreli s Kristom a pochovali svoju hriešnu prirodzenosť, aby tak, ako Kristus bol vzkriesený slávnou mocou svojho Otca, aj my sme žili novým životom. Keďže sme v krste zomreli podobne ako on, budeme s ním aj žiť.

Vieme predsa, že naše staré „ja“ bolo ukrižované spolu s ním. Naša hriešna podstata sa tým vyslobodila z nadvlády zla, preto už nemusíme hriechu ďalej slúžiť. Veď ten, kto zomrel, je vyslobodený z moci hriechu. Keď sme teda svoje „ja“ nechali s Kristom zomrieť, musí byť na nás vidieť, že žijeme celkom iný život.

Vieme, že Kristus vstal z mŕtvych a už nikdy nezomrie. Smrť už nemá nad ním nijakú moc. Zomrel raz navždy, aby zlomil moc hriechu, a teraz žije v neporušiteľnom spojení s Bohom. A to isté platí aj o vás: Ste mŕtvi pre hriech, preto žite pre Boha, ktorý vám prostredníctvom Ježiša Krista daroval nový život.

Nedovoľte, aby vaše mdlé telo ovládal hriech a jeho zlé žiadosti. Ani vaše údy nech nie sú nástrojom zla, ale oddajte sa úplne Bohu. Keďže ste zomreli s Kristom, ktorý vám daroval nový život, máte byť nástrojom spravodlivosti v Božích rukách. Hriech stratil nad vami svoju moc, preto už nepodliehate zákonu, ale žijete z Božej milosti.

Znamená to azda, že môžeme pokojne ďalej hrešiť, keďže sa nemusíme báť zákona, lebo sme získali odpustenie z milosti? Rozhodne nie! Komu sa totiž dávame do služieb, ten sa stane naším pánom, buď sa rozhodneme pre hriech, ktorý vedie k smrti, alebo sa rozhodneme pre poslušnosť, ktorá prináša spravodlivosť.

Vďaka Bohu, že hoci ste kedysi boli otrokmi hriechu, teraz ste sa celým srdcom priklonili k učeniu, ktoré ste prijali. A tak ste boli oslobodení od hriechu a dali ste sa do služieb spravodlivosti. Aby ste to lepšie pochopili, použijem príklad otrokov a pánov. Ako ste boli predtým otrokmi všelijakých hriechov, tak teraz by ste mali slúžiť všetkému, čo je správne a sväté.

Kým ste boli otrokmi hriechu, nestarali ste sa priveľmi o to, čo je dobré. A výsledok? Hanbíte sa na to čo len pomyslieť, lebo ste si za to zaslúžili iba smrť. Ale teraz ste slobodní od moci hriechu a slúžite Bohu. Odmenou za to vám je svätosť a čaká vás večný život.

Lebo mzdou hriechu je smrť, ale darom Božím je večný život. Získavame ho prostredníctvom nášho Pána, Ježiša Krista.

Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo - pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka.

»Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a Boh mu dá život, totiž tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý.

Viera - víťazstvo nad svetom

Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké, pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.

Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží. To je Ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv; Duch je, ktorý svedčí, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú: Duch, voda a krv, a tí traja jedno sú.

Ak prijímame ľudské svedectvo, Božie svedectvo je väčšie, lebo Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi.

Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás. A keď vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili.

Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a (Boh) mu dá život, (totiž) tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.

Vieme, že ktokoľvek sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho Ten, ktorý sa narodil z Boha, a ten Zlý sa ho ani nedotkne. Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci toho Zlého. Avšak vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám rozum, aby sme poznali toho Pravého; a my sme v tom Pravom, v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je pravý Boh a večný život.

Deti, chráňte sa modiel! Amen.

1. Viera v Ježiša Krista ako Vykupiteľa a Božieho Syna je nevyhnutnou podmienkou, aby sa človek vo svätom krste zrodil z Boha.

4. Premôcť svet znamená premôcť satana a jeho služobníkov vo svete (2, 13 - 14). Kristus premohol svet (porov. Jn 12, 31; 14, 30; 16, 33) a premáha ho aj vo svojich veriacich; porov. Zjv 3, 21; 5, 5; 12, 11.

6. Voda je krst, ktorým sa Kristus predstavil pred Izraelom. Krv je zase jeho obeta na kríži; porov. Jn 19, 34. Podľa iných ide o vodu a krv z Kristovho boku. 6 - 7. Voda a krv samy osebe ešte nedosvedčujú, že Kristus je Mesiáš, Boží Syn, ale až vďaka svedectvu Ducha Svätého.

16. „Hriech, ktorý vedie k smrti“, čiže do zatratenia, je pravdepodobne odpadnutie od viery alebo hriech proti Duchu Svätému (Mt 12, 32), proti pravde hlásanej apoštolmi. Ján nevyzýva modliť sa za odpadlíkov, ale ani to nezakazuje.

18. Satan nemá nad ním moc.

19. „Svet“ bez Boha. Porov.

Citované verše sú pre život každého kresťana veľmi dôležité, pretože nám pomáhajú žiť víťazný život nad nástrahami hriechu. Tu je na mieste otázka: „Ak naša stará prirodzenosť bola s Kristom ukrižovaná, odkiaľ sa v nás berie taká silná náchylnosť a príťažlivosť k hrešeniu?“ Pretože sme na kríži zomreli zatiaľ len pozične, žijeme naďalej v prirodzenom tele, preto môžeme popísať náš stav ako nedokončený, ako niečo čo sa už stalo, ale ešte celkom nenaplnilo. To, že ide o dielo nedokončené, vidíme aj zo slov apoštola Pavla, ktorý v liste Efezským v 4. Tu nejde len o konštatovanie, ale o rozkaz. Podobne aj v liste Kolosenským, v 3.

To je obraz novej duchovnej reality; moc hriechu bola zlomená, čo v praxi znamená, že máme s Božou pomocou vedome a zo všetkých síl vzdorovať hriechu. Ten, kto si svoj stav uvedomuje a riadi sa tým, že starý človek v nás bol spolu s Kristom ukrižovaný, že telo ovládané hriechom bolo umŕtvené, už nemusí byť otrokom hriechu. Jediný spôsob ako prekonať hriech je byť s Kristom zjednotený v podobe Jeho vzkriesenia. Majme na pamäti, že aj keď v novom človekovi prebýva Kristus, telo naďalej podlieha hriechu a fyzickej smrti.

Aby sme mohli prekonať hriech, musíme vedieť a veriť tomu, že budeme spolu s Kristom aj žiť (5b,8). Apoštol Pavol hovorí o prítomnosti aj o budúcnosti nášho spasenia. Pretože veríme, že Kristova smrť a vzkriesenie definitívne premohli hriech a smrť, žijeme novým životom, ktorý je skrze Krista zakotvený v Bohu.

K tomu, aby sme zvíťazili nad hriechom, musíme počítať s tým, že sme mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristovi Ježišovi. (11) Rovnako tak, ako Kristus zomrel a raz a navždy zvíťazil nad mocou hriechu, rovnako aj my veríme tomu, že nás hriech nemôže znovu zotročiť. Rovnako ako bol Kristus vzkriesený a teraz žije v Božej prítomnosti, každý, kto je v Ňom zapečatený, žije pre Božiu slávu s vierou a nádejou, že s Ním bude v budúcnosti zdieľať večnosť.

Toto zasľúbenie berieme ako skutočnosť, ktorá ovplyvňuje každý okamih pozemského života. Nepočítame s tým len preto, že túto nádej "cítime" a prežívame ako Božiu blízkosť, ale preto, že sám Boh nám hovorí, že tomu tak je. Nejde ani tak o to, čo cítime, ale o to, čo z Písma vieme a poznáme! Víťazstvo nad hriechom začína v našej mysli. Majte sa na pozore čím ju zapĺňate, čo si myslíte a aký vplyv má na vás svet okolo vás.

Pretože bolo za nás zaplatené výkupné, nepatríme sami sebe, ani nie sme súčasťou tohto sveta, ale patríme novému Pánovi. Nejde o psychologickú metódu, kedy sami seba presviedčame o nejakej pravde tak dlho, až jej skutočne uveríme. Pavol nám nehovorí, aby sme popierali realitu hriešneho sveta okolo nás, ale aby sme sa nestali jeho súčasťou. Nestačí, aby sme si len predstavovali, že "sme zomreli hriechu" vo viere, že sa to samo nejako stane.

Namiesto toho berme ako pravdu skutočnosť, že Boh nás v Kristovi vytrhol z moci hriechu, a konajme podľa toho. Kedykoľvek sa stretnete s pokušením, aj tým najmenším a zdanlivo bezvýznamným, obráťte svoju pozornosť ku Kristovi, aby vám nebezpečenstvo hriechu nielen ukázal, ale aj pomohol nad ním zvíťaziť!

Skutočnosť, že sme boli s Kristom spojení nerozlučným putom znamená, že Jeho smrť na kríži rozhodla o našom večnom živote a preto podľa toho žime! Nestačí iba hovoriť: Ja svätým životom budem žiť až na večnosti. Svätým životom môžete žiť už teraz, až do konca tohto pozemského bytia. To je jediná cesta k víťazstvu nad hriechom a pravý kľúč k nebeskému kráľovstvu.

Prečo áno, či nie? Sme doslova rozštiepení na dvoje. Smrť je odporná a hrozná, krutá a neobyčajná. Smrť je naša Veľká nepriateľka - väčšia než čokoľvek iné. Nárokuje si na každého jedného z nás a prenasleduje nás neúnavne po všetky naše dni.

Moderní ľudia píšu a rozprávajú donekonečna o láske, zvlášť romantickej láske, ktorá mnohým uniká. Nikto sa však nevyhne smrti. Hovorí sa, že žiadna vojna ani pandémia nezvýšila úmrtnosť - postihne každého jedného. Mnohí pripomínajú, že naša spoločnosť je rovnako moralistická a odsudzujúca ako všetky doteraz.

Žijeme v kultúre, kde sa ľudia kategorizujú na dobrých či zlých, a potom ich verejne hanobia, kým neprídu o prácu aj komunitu. Wilfred McClay zdôrazňuje vo svojej eseji „Čudná vytrvalosť viny“, že ľudské bytosti sa nedokážu zbaviť svojich „morálnych reflexov“ - viery v morálne absolútno, v hriech a súd, v uvalenie viny a hanby. Toto všetko spúšťa pre moderných ľudí krízu tvárou v tvár smrti.

Ako pastor som strávil veľa hodín v prítomnosti zomierajúcich ľudí. S blížiacou sa smrťou sa ľudia dívajú späť na svoj život a cítia veľkú ľútosť. Na povrch vystupuje hlboká nespokojnosť so sebou samým. Mimo ľútosti za minulosť je aj strach z budúcnosti. T. S. Eliot píše: „Nie toho, čo sa nazýva smrť, ale toho, čo za smrťou nie je smrť, sa bojíme, bojíme.“ Za všetkými ostatnými emóciami je strach pred súdom.

Pavol vo svojej diskusii o smrti v 1. Korinťanom 15 tvrdí, že „ostňom smrti“ je hriech (v. 56). Tak to učil aj v Rimanom 1:20-22, že my všetci vieme, akokoľvek to skrývame, že Boh je náš Stvoriteľ, ktorý si zaslúži naše uctievanie a poslušnosť. Avšak my sme toto poznanie „odmietli“ (v. Smrť však robí náš pocit viny a nespokojnosti o to viac uvedomovaným. Naše svedomie sa nedá umlčať tak, ako predtým.

Shakespearov Hamlet rozmýšľa o samovražde, ale rozhodne sa nevykonať ju. Hrozí sa niečoho po smrti: „neznámej krajiny, z ktorej sa žiaden cestovateľ nevrátil.“ To nám spôsobuje strach pred súdom. Napriek všetkému úsiliu vina pretrváva, a najmä vtedy, keď uvažujeme o smrti.

Miesto toho, aby sme žili v strachu zo smrti, by sme sa mali dívať na smrť ako na duchovný zápach soli, ktorý nás má zbaviť falošnej viery, že budeme žiť naveky. Keď si na pohrebe, zvlášť svojho priateľa či milovanej osoby, počúvaj, čo ti Boh hovorí: Všetko v živote je dočasné okrem jeho lásky. Všetko v tomto živote nám vezmú, okrem jedinej veci: Božej lásky, ktorá pôjde na smrť s nami a prevedie nás smrťou do jeho náruče. Toto je jediná vec, ktorú nemôžeš stratiť.

Aby nás zachránil, Ježiš sa stal „pionierom“ našej spásy tým, že trpel a zomrel. Grécky výraz na to je archégos. Biblický učenec William Lane hovorí, že by sa toto slovo malo v skutočnosti prekladať ako „náš šampión.“ Šampión bol človek, ktorý sa zúčastňoval v boji ako reprezentant. Keď Dávid bojoval s Goliášom, obaja boli šampiónmi svojich armád. Bojovali ako zástupcovia. Keď zvíťazil váš šampión, zvíťazila celá armáda, hoci nikto z nej nepohol ani prstom. Práve to Ježiš urobil.

Postavil sa proti našim najväčším nepriateľom - hriechu a smrti. Na rozdiel od Dávida, Ježiš nielen riskoval svoj život, ale dal ho a tým ich porazil. Prevzal trest, ktorý sme si my zaslúžili za naše hriechy - trest smrti - namiesto nás, ako náš náhradník. Ale pretože on sám bol dokonalým človekom, bezhriešnej lásky voči svojmu Otcovi a blížnym, smrť ho „nemohla držať (Sk 2:24). Preto Heb 2:14 hovorí, že zničil moc smrti, lebo zomrel a vstal. Tým zrušil náš trest a zaručil budúce vzkriesenie všetkých, čo sú s ním vierou zjednotení.

Všetky náboženstvá hovoria o smrti a posmrtnom živote, ale hlásajú, že musíš žiť dobrý život, aby si bol pripravený na večnosť. Ako sa však blíži smrť, všetci vieme, že sme zďaleka neurobili ani svoje maximum; nežili sme tak, ako sme mali. Kresťanstvo je odlišné. Nenecháva ťa pred smrťou samého na seba, aby si držal záznam svojho života a dúfal, že to bude stačiť. Namiesto toho ti ponúka šampióna, ktorý porazil smrť, ktorý ti odpúšťa a prikrýva ťa svojou láskou. Stojíš pred smrťou „v ňom“ a s jeho dokonalým záznamom (Flp 3:9).

Takže keď Hamlet hovoril o smrti ako „neznámej krajine, z ktorej sa žiaden cestovateľ nevrátil,“ tak sa mýlil. Niekto sa zo smrti vrátil! Ježiš Kristus zničil moc smrti a otvoril nám „prechod cez neľútostné múry sveta.“ Keď sa vierou tohto chytíme, nemusíme sa viac báť tmy.

Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň? Pavol nestojí zoči voči smrti stoicky. On sa jej posmieva. Ako sa môže niekto so zdravým rozumom dívať na najmocnejšieho nepriateľa ľudstva a posmievať sa mu? Pavol na to hneď odpovedá: Ostňom smrti je totiž hriech a silou hriechu je zákon. No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista! (1Kor 15:56-57).

Pavol hovorí, že „osteň smrti“ (ako vraví Hamlet) je naše svedomie, náš zmysel hriechu a súdu pred morálnym zákonom.

Donald Grey Barnhouse bol kazateľom Tenth Presbyterian Church vo Filadelfii, keď zomrela jeho tridsaťročná manželka na rakovinu a nechala ho so štyrmi deťmi do dvanásť rokov. Keď išiel autom aj s deťmi na pohreb, predbehol ich obrovský kamión a vrhol na nich veľký tieň.

Takže každý kresťan má takúto moc triumfovať nad smrťou.

Tabuľka: Hlavné body o hriechu a smrti v kontexte Biblie

tags: #hriech #ktory #vedie #k #smrti