Biblický opis stvorenia sveta je zaznamenaný v knihe Genezis. Pri čítaní tohto biblického textu je potrebné uvedomiť si, že nie je vedeckou správou, že je plný symbolickej reči, ktorú je treba správne pochopiť a vysvetliť. Úlohou biblickej správy nie je odpovedať na otázku: Ako? (to je záležitosť vedy), ale dať odpoveď na otázku: Kto? a Prečo?Svätopisec krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvujúcich vecí. „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ - takto začína správa o stvorení sveta v Biblii, ktorá pokračuje aj v nasledujúcich veršoch - Gn1,1-31. Čo vlastne znamenajú prvé slová Biblie, ako im rozumieť?
- „Na počiatku“ - znamená na počiatku času, keď je možné vidieť Božiu činnosť navonok.
- „stvoril“ - znamená urobiť niečo z ničoho
- „Boh“ - bytosť večná, ktorú nikto nestvoril, ktorá má príčinu svojho bytia v sebe samom, je večný.
- „nebo a zem“ - tieto slová naznačujú stvorenie sveta duchovného aj hmotného, viditeľného aj neviditeľného.
Prvý vatikánsky koncil dáva odpoveď na tieto otázky vyhlásením dogmy: „Všetkému, čo existuje mimo Boha, čo do celej substancie, vznik dal Boh z ničoho.“ Dokonca koncil hovorí, že ak by niekto nevyznával túto pravdu, má byť vyobcovaný, vylúčený. Koncil tak reagoval na učenie, ktoré vtedy bolo rozšírené, že svet je od večnosti, že teda nevznikol, ale vždy existoval.
BIBLIA 1 | Stvorenie sveta
Božia Múdrosť a Sloboda v Stvorení
Žalm 104 hovorí: „Všetko si múdro urobil.“ Veríme, že Boh stvoril svet podľa svojej múdrosti. Svet nie je výtvorom slepého osudu alebo náhody. Tu sa dostávame k otázke: Prečo vlastne svet vznikol? Aký bol dôvod jeho stvorenia? Musel vzniknúť? Bolo to nevyhnutné? Odpoveď nachádzame v ďalšej dogme: „Boh stvoril svet najslobodnejším rozhodnutím.“ Veríme, že svet pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel dať stvoreniam účasť na svojom bytí, na svojej múdrosti a na svojej dobrote. „Ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené.“ Zjv 4,11 Boh je nekonečne dokonalý. Nikto nemôže nijakým spôsobom zväčšiť jeho dokonalosť, preto Boha nikto nemohol nútiť k stvoreniu. Dôvodom stvorenia je teda len dobrotivé a slobodné rozhodnutie Boha.
Cieľ Stvorenia Sveta
Aký je význam nádherných kvetov, hôr a morí? Aký je význam oblohy, slnka, mesiaca a hviezd vo vzťahu k Bohu? Dogma hovorí: „Svet bol stvorený k Božej oslave!“ Po stvorení Boh nenecháva stvorenie samo na seba. Dáva mu schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu. Kniha Mud 11, 24-26 hovorí: „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol niečo nenávidel, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo niečo obstáť, keby si to nechcel ty? Alebo ako by sa bolo niečo zachovalo, keby si to nebol ty povolal k jestvote? Dogma hovorí: „Boh všetko zachováva a chráni svojou prozreteľnosťou.“Túto dogmu potvrdzuje Sväté písmo už od svojho začiatku, keď pripomína, že všetky stvorené veci boli dobré, to znamená, že všetky spĺňali svoj cieľ, o všetky sa Boh staral, ale zvlášť o človeka. Ježiš Kristus to potvrdzuje v Novom zákone nádherným rozprávaním o Božej prozreteľnosti - Mt 6, 25-34. Božia prozreteľnosť sa uskutočňuje aj cez vonkajšie okolnosti napr. cez rodičov, udalosti života; dokonca aj zlo môže využiť na dobro: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“
Stvorenie Anjelov
Dogma: „Anjeli boli stvorení od počiatku času, keď Boh stvoril z ničoho hmotný a duchovný svet. Prirodzenosť anjelov je duchovná!“ Túto dogmu potvrdil 4. lateránsky a 1. vatikánsky koncil. Sväté písmo často hovorí o úlohách, ktoré vykonávali anjeli. Sv. Gregor Veľký rozoberá toto slovo „anjel“ a hovorí, že pochádza z gréckeho angelos - posol. Je to meno služby, nie prirodzenosti. Podľa prirodzenosti sú anjeli duchovné bytosti, ale anjelmi sa stávajú tým, že vykonávajú rozličné posolstvá.Anjeli vlastnia rozum a slobodnú vôľu. Slobodná vôľa znamená, že anjel sa prvým rozhodnutím nezmeniteľne pridŕža dobra alebo zla. Napriek tomu, že ich dokonalosť je väčšia ako dokonalosť človeka, aj anjeli sú len stvorenia a Boh ich podrobil skúške. Tí, čo obstáli, dosiahli nebeskú blaženosť; tí, čo neobstáli, ťažkým hriechom stratili milosť posväcujúcu a upadli do večného zatratenia. 4. lateránsky koncil učí, že: „Diabol a iní démoni podľa svojej prírody boli Bohom stvorení dobrí, ale sebou samí sa stali zlými!“ - dogma.V čom pozostávala skúška anjelov a v čom bol ich hriech, nevieme, ale vo všeobecnosti je isté, že to bola pýcha. Podľa niektorých teológov anjelom bolo zjavené tajomstvo Najsv. Trojice a to, že druhá božská osoba sa stane človekom a bude kráľom celého sveta a ako božskej osobe jej bude patriť božská úcta. Hriešni anjeli vraj vyhlásili, že neuznajú za svojho kráľa človeka, lebo je to bytosť podľa prirodzenosti nižšia ako oni a hoci je to božská osoba, nebudú sa mu klaňať. Všeobecná mienka teológov je, že doba skúšky bola veľmi krátka, že anjeli sa len raz rozhodli, a po tomto svojom rozhodnutí verní dosiahli nebeskú blaženosť a zlí upadli do večného zatratenia.Dobrí anjeli majú z Božieho poverenia účasť na spravovaní sveta, ľuďom prinášajú rôzne posolstvá, ochraňujú ich a pomáhajú im dosiahnuť večnú spásu. Je isté, že každý človek má svojho anjela strážcu počas svojho pozemského života. Anjela strážcu si máme ctiť, milovať a prosiť ho o pomoc. Podľa mienky teológov aj Cirkev, národy, krajiny majú svojich anjelov strážcov. Zlí duchovia stroja ľuďom úklady, aby ich priviedli k hriechu a do zatratenia.
Stvorenie Človeka
Každý človek si v určitom časovom období dáva otázky týkajúce sa zmyslu života. Hľadá na ne odpoveď, aby našiel vnútorné naplnenie a pokoj. Dogma: „Prvého človeka stvoril Boh.“ Sväté písmo poukazuje na to, že Boh zvláštnym spôsobom stvoril prvých rodičov Adama a Evu: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich.“; „Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa stal človek živou bytosťou.“ ; „Z rebra, ktoré vybral Adamovi, Pán Boh utvoril ženu.“Tieto texty obrazne hovoria o stvorení človeka Bohom. Nepodávajú žiadnu vedeckú správu o tom ako sa to vlastne stalo, ale sv.Augustín hovorí, že by to bola veľmi detská predstava, keby sme si mysleli, že Boh rukami vymodeloval z hliny človeka. Teológovia pripúšťajú možnosť, že Boh „vdýchol“ dušu do organickej látky, teda do pôvodne živočíšneho tela. Stvorenie ženy z Adamovho rebra vyjadruje skutočnosť, že žena bola stvorená podstatne rovnocenná s mužom.Cirkev neodmieta, ani sa neuzatvára pred teóriou evolúcie, ale teológovia prizvukujú, že aj evolúcia sa uskutočnila na základe stvoriteľského rozhodnutia Boha. Na Božiu prozreteľnosť v evolúcii poukazuje aj to, že hmota sa ustálila na rôznych stupňoch vývinu - plyny, nerasty, rastliny, zvieratá.
| Pojem | Význam |
| "z hliny zeme" | symbolické znázornenie stvorenia tela; naznačuje, že telo človeka je z tej istej zeme ako telo zvierat a je smrteľné |
| "dych života" | stvorenie duše; dušou sa človek pripodobňuje Bohu |
Ľudská Duša - Čas Stvorenia
Keďže ľudská duša je duchovná, nemôže vzniknúť z hmoty vývojom, a teda môže vzniknúť iba priamym úkonom stvorenia Boha. Dogma: „Boh tvorí dušu človeka pri počatí!“ Mylný je názor prae-existencianizmu, podľa ktorého ľudské duše boli vopred stvorené a za trest pre nejaký hriech boli spojené s telom. Túto náuku definoval 4. lateránsky a 1. vatikánsky koncil. Sväté písmo poukazuje na skutočnosť, že človek pozostáva z tela a duše: „Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života.“ Gn 2,7 ; „Navráti sa prach do zeme, čím aj bol predtým a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.“ Kaz 12,7
Cieľ Stvorenia Človeka
Prečo žijem? - provokujúca otázka, na ktorú je dôležité nájsť osobnú odpoveď. Sv. Ignác hovorí, že základnou pravdou, z ktorej vychádza celý konkrétny život človeka je táto pravda: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu a takýmto spôsobom si spasil dušu; a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený. Čo je teda cieľom nášho života? To, čomu Ignác hovorí „spasiť si dušu“. Čo znamená „chváliť Boha, vzdávať mu úctu, slúžiť mu“? Snažiť sa žiť vo vzťahu lásky k Bohu a k blížnemu. Dogma: „Boh stanovil človeku nadprirodzený posledný cieľ.“
Pôvod Zla z Biblického Pohľadu
Pôvod zla v Biblii môžeme hľadať pri udalosti skúšky anjelov, ktorí neobstáli a boli zvrhnutí na zem. Opisuje nám to novozákonný spis - Zjv 12, 7-9.
Dedičný Hriech
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Táto výsada bola daná nielen prvým ľudom, ale mali ju zdediť všetky nasledujúce generácie. Boh podrobil svoje stvorenia skúške, v ktorej neobstáli. Biblickú správu nám o tom podáva Gn 3, 1-24. Boh dovolil prarodičom jesť z ovocia všetkých stromov, okrem jedného. Zo stromu "poznania dobra a zla" im jesť zakázal preto, aby človek uznal, že aj keď je vlastníkom všetkých stvorených vecí, nie je ich neobmedzeným pánom. Mal si uvedomiť, že aj pri užívaní prirodzených dobier, je závislý na Bohu. Čo je pre človeka otvorené, je cesta k "stromu života" - symbol nesmrteľnosti. Ten, kto ich pokúša je had - symbol bytosti nepriateľskej Bohu a človeku; diabol, zlý duch, bytosť, ktorá rozmýšľa a rozpráva. Hriech má svoju psychológiu. Diabol nepokúša hneď k hriechu, ale vedie s Evou dialóg. Hriech začína znehodnotením hodnôt vo svedomí. Eva a Adam ťažko zhrešili. Dogma: „Prví rodičia v raji ťažko zhrešili prestúpením Božieho skúšobného zákazu.“Základom hriechu prvých ľudí bola pýcha, ktorá sa prejavila v neposlušnosti voči Bohu. Prví ľudia sa chceli podobať Bohu v poznaní dobra a zla, vlastnou vôľou chceli určovať čo je dobré a čo zlé. Je všeobecnou mienkou teológov, že prví rodičia konali pokánie a dosiahli večnú spásu. Adamov hriech aj s následkami prešiel aj na jeho potomkov. Na základe toho, že ho od Adama dedíme, volá sa dedičný hriech.
Náuku o dedičnom hriechu definoval tridentský snem, ktorý vyhlásil tieto dogmy:
- Adamov priestupok škodil nielen jemu, ale aj celému potomstvu, lebo svätosť a spravodlivosť stratil nielen sebe, ale aj nám; a nielen tresty a telesnú smrť preniesol na celé ľudské pokolenie, ale aj hriech, ktorý je smrťou duše.
- Adamov hriech je pôvodom jeden a plodením sa prenáša na všetkých, takže je v každom ako jeho vlastný hriech.
- Treba krstiť aj nemluvňatá, i keď pochádzajú od pokrstených rodičov, aby sa znovuzrodením očistili od toho hriechu, ktorý si zrodením na seba pritiahli.
- Milosťou sviatosti krstu sa celkom odpúšťa vina dedičného hriechu.
- Podstata dedičného hriechu je v tom, že človek prichádzajúci na svet prirodzeným splodením, nemá posväcujúcu milosť, ktorú bol povinný mať a tento nedostatok je jeho hriechom.
Dedičný hriech je tajomstvom, ale neodporuje ľudskému rozumu. Jeho tajomnosť pozostáva v tom, že o ňom vieme len zo zjavenia, a predsa len nechápeme ako je možné, že Adamovým hriechom sa aj jeho potomkovia stali hriešnikmi.
Biblické Mená pre Dievčatá
Výber mena pre dieťa je výnimočný moment, ktorý v sebe nesie nielen estetiku, ale aj význam, posolstvo a niekedy aj duchovnú silu. Práve biblické mená sú pre mnohých rodičov symbolom tradície, viery, čistoty a nadčasovej krásy. Mnohé z nich majú hebrejský pôvod a spájajú sa s príbehmi o odvahe, láske či múdrosti, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.Biblické mená nesú v sebe hlboký význam - často odkazujú na Bohom inšpirované vlastnosti ako viera, láska, nádej, múdrosť či oddanosť. V hebrejskom jazyku majú často spojitosť s Bohom (napr. „Boh je milostivý“, „Boh je môj sudca“), čo im dodáva silné duchovné posolstvo.
Najkrajšie Biblické Mená pre Dievča v Slovenskom Kalendári
Tu je výber najkrajších s ich významom, pôvodom a tipmi na prezývky:
- Mária (meniny 12. september) - Jedno z najznámejších a najpoužívanejších biblických mien. Pochádza z hebrejčiny a vykladá sa ako „milovaná Bohom“ alebo „vznešená“. V Biblii ide o matku Ježiša Krista, čo z nej robí jedno z najuctievanejších ženských postáv. Prezývky môžu byť Mája, Marika, Maruška alebo Marienka.
- Anna (meniny 26. júl) - Anna je symbolom oddanosti a trpezlivosti - v Biblii bola matkou proroka Samuela. Pochádza z hebrejského „Channah“, čo znamená „milosť“ alebo „láskavosť“. Prezývky ako Anička, Anka či Nanička znejú prívetivo a láskavo.
- Eva (meniny 24. december) - Prvá žena podľa biblického príbehu o stvorení. Meno má hebrejský pôvod a znamená „živá“ alebo „dávajúca život“. Eva predstavuje ženský princíp, pôvod života a krásy. Prezývky ako Evička či Evka znejú jemne a sú obľúbené u dievčat aj dospelých.
- Lea (meniny 29. apríl) - Toto meno má hebrejský pôvod a znamená „divoká krava“ alebo aj „unavená“, no jeho význam sa často spája s krásou a pokojom. V Biblii bola Lea jednou z manželiek Jákoba. Krásne funguje samostatne, ale aj s prezývkami ako Leuška či Lejka.
- Rebeka (meniny 2. september) - Rebeka bola ženou Izáka a matkou dvoch významných postáv - Ezaua a Jákoba. Meno znamená „očarujúca“ alebo „spútavajúca“. Vyznieva elegantne a má kráľovský nádych. Prezývky môžu byť Rebi, Beky, Beka alebo Rebka.
- Noemi alebo Noema (meniny 22. apríl) - Noemi bola svokra Rút a v Biblii je popisovaná ako múdra a dobrosrdečná žena. Meno pochádza z hebrejského „Naomi“ a znamená „pôvabná“, „milá“ či „príjemná“. Prezývky ako Noemka, Noe alebo Mimi sú hravé a roztomilé.
- Estera alebo Ester (meniny 12. apríl) - Estera bola židovská kráľovná Perzie, známa svojou odvahou a rozvahou. Meno má perzský pôvod a znamená „hviezda“. Jeho biblický význam však zosobňuje ochranu, silu a krásu. Prezývky môžu byť Esti, Esterka, Eťa alebo Tea.
- Miriam (meniny 8. september) - Miriam bola sestra Mojžiša a Árona - žena plná viery a hudby. Meno má hebrejský pôvod a považuje sa za predchodcu mena Mária. Význam sa zvykne vykladať ako „rebelská“, „vznešená“ alebo „krásna ako more“. Prezývky ako Mimi, Miri či Mirka sú veľmi obľúbené.
- Ráchel (meniny 30. september) - Ráchel bola manželkou Jákoba a matkou Jozefa a Benjamína. Meno znamená „ovca“, čo v starovekých časoch predstavovalo čistotu, nevinnosť a pokoj. Ráchel je exotickejšie, no zároveň krásne meno, ktoré na Slovensku ešte nie je úplne bežné. Prezývky môžu byť Rachy, Ela, Rej či Raška.
- Zuzana (meniny 11. august) - Zuzana je známa z apokryfného príbehu o nevine a spravodlivosti. Meno má hebrejský pôvod a znamená „ľalia“. Symbolizuje čistotu, nevinnosť a ženskú krásu. Je veľmi obľúbené v celej Európe a má množstvo variant - Zuzi, Zuzka, Zuzanka, Suzi.
- Lýdia (meniny 19. august) - Meno Lýdia má grécky pôvod a znamená „pochádzajúca z Lýdie“ - čo bola historická oblasť v Malej Ázii. Prezývky môžu byť Lydka, Lýdinka, Lyda. Je vhodné pre dievčatko s citlivou, no silnou osobnosťou.
- Sára (meniny 13. január) - Sára pochádza z hebrejského „Sarah“ a znamená „kňažná“ alebo „vznešená“. V Biblii bola Sára manželkou Abraháma a matkou Izáka, ktorého porodila až v pokročilom veku - je symbolom nádeje, trpezlivosti a viery. Prezývky ako Sárka, Sarinka či Sajuška znejú hravo aj láskavo.
tags:
#lebo #od #k #sebe #biblia