Sviatok Navštívenia Panny Márie (lat. Visitatio Beatissimae Mariae Virginis), ktorý pripomína návštevu Panny Márie u Alžbety, je vo všeobecnom cirkevnom kalendári zaradený na 31. mája. Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami 2. vatikánskeho koncilu. Na tento sviatok sa viaže aj tradičná veľká púť do baziliky Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči.
Sviatok Návštevy Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe. Na Západ ho uviedla františkánska rehoľa v roku 1263. Postupne ho prevzali ďalšie rehole, ako karmelitáni, mercedári, servíti atď. a v roku 1389 tento sviatok rozšíril pápež Urban VI. na celú katolícku Cirkev.
Navštívenie Panny Márie od Domenica Ghirlandaia
Biblický základ sviatku
Ide o stretnutie tehotnej Panny Márie s tehotnou príbuznou (neplodnou) Alžbetou, budúcou matkou Jána Krstiteľa. Bolo to hneď po Zvestovaní, pri ktorom nazaretská panna, menom Mária, súhlasila s tým, že sa stane matkou vteleného Božieho Syna. Na neopakovateľné Božie vyvolenie odpovedala slovami: „Hľa, Pánova služobnica…“ A neostala len pri slovách.
Keď počula, že jej staršia príbuzná (teta) Alžbeta je v šiestom mesiaci ťarchavosti, uvedomila si, že táto oneskorená matka potrebuje pomoc, potrebuje službu. Preto sa ju ponáhľala navštíviť. Alžbeta bola manželkou kňaza Zachariáša a v pokročilom veku sa nečakane stala matkou Pánovho predchodcu. Tradícia hovorí, že bývala s manželom v mestečku Ain Karim v judských vrchoch na západ od Jeruzalema. Cesta z Nazareta do Jeruzalema, čo bolo z Nazareta približne na 4 dni chôdze. Mária niesla v sebe Nášho Pána Ježiša Krista. Mária, Matka ustavičnej pomoci, ju ponáhľala navštíviť.
Evanjelista Lukáš opisuje, ako Mária vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, naplnil ju Duch Svätý a hneď pochopila celú situáciu. Stretnutie dvoch vyvolených žien bolo pohnuté a živé. Z evanjelia a čiastočne z modlitby Zdravas poznáme jej slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
Mária vidí, že nič nemusí vysvetľovať. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom nazaretská deva vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí. Sama bola ďaleko od toho, aby si pripisovala dajakú zásluhu.
Posledná veta Alžbetinho pozdravu má v rukopisoch dvojaké znenie: „Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán,“ alebo „Blahoslavená, ktorá si uverila, že sa ti splní, čo ti zvestoval Pán“. Obidve podoby textu sa vzťahujú na Máriu a zdôrazňujú význam a silu viery v jej živote. Hoci vedela niektoré veci zo zjavenia, mnohé skúšky a ťažké situácie v živote musela prekonávať silou viery.
Evanjelium píše, že Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace - až do času jej pôrodu. Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Umelecké zobrazenie Navštívenia Panny Márie
Navštívenie Panny Márie patrí k obľúbeným témam západných umelcov. Medzi najznámejšie diela patria obrazy od Rogiera van der Weydena, Domenica Ghirlandaia, Mariotta Albertinelliho a Rafaela Santiho. Harmenszoon van Rijn Rembrandt tiež stvárnil túto tému.
V umeleckom zobrazení Navštívenia Panny Márie často vidíme Pannu Máriu, ako objíma Alžbetu. Alžbeta sa pred Pannou Máriou mierne ukláňa. Často sú obe ženy zobrazené v exteriéri, v hornatom kraji Judea, blízko Hebronu.
Význam pre dnešok
Aj my by sme mali nosiť Pána Ježiša v našom srdci. Nemusíme nič vysvetľovať, ale musíme sa snažiť, aby z nás vyžaroval aj Duch Svätý. Chváľme Pána za to, čo vykonal pre nás všetkých. Ďakujme mu za jeho dobrotu, ktorou nás každodenne zahŕňa, ďakujme za milosti, ktoré plnými priehrštiami dostávame.
Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami II. vatikánskeho koncilu. Na tento sviatok sa viaže aj tradičná veľká púť do baziliky Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči.
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči
Svätí a blahoslavení spojený s úctou k Panne Márii
Okrem sviatku Navštívenia Panny Márie existujú aj ďalší svätí a blahoslavení, ktorých život bol úzko spojený s úctou k Panne Márii:
- Svätá Margita Mária Alacoque: Mala mystické videnia Pána Ježiša, ktorý ju žiadal o šírenie úcty a lásky k jeho Božskému Srdcu.
- Svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie: Je patrónom kraja Abruzzo a obľúbeným svätcom mládeže a maturantov.
- Blahoslavený Titus Zeman: Saleziánsky kňaz, ktorý bol prenasledovaný komunistickým režimom a zomrel ako mučeník.
Svätý Eusébius, biskup vo Vercelli
Svätý Eusébius sa narodil okolo roku 283 na Sardínii. Pochádzal z kresťanskej rodiny. Po smrti otca, ktorý zomrel ako mučeník, sa s matkou a sestrou presťahoval do Ríma, kde študoval Sväté písmo. Neskôr sa stal biskupom vo Vercelli a žil asketickým životom uprostred mesta. Zomrel približne 88 ročný vo svojom biskupskom meste v roku 371. Na ruine starého vercellského kostola, dňa 18. februára 1581, noví stavitelia odkryli bývalé presbytérium. Pod miestom, kde býval hlavný oltár, našli hroby. Jeden z nich mal dosku z bieleho mramoru. Na doske našli vytesané latinské verše. Začiatočné písmená veršov sú väčšie ako ostatné a spolu vytvárajú nápis EVSEBIVS EPISCOPUS ET MARTVR, po slovensky Eusébius biskup a mučeník.
Sv. Eusébius, biskup vo Vercelli
Svätý Bazil z Antiochie
Svätý Bazil patril medzi mučeníkov z novozákonnej Antiochie, dnes v Turecku. Stal sa vyznávačom viery a jednou z obetí prenasledovania kresťanov ešte pred Diokleciánom. V Sýrskom breviári je o ňom poznámka, že bol „ex antiquis martyribus“ - zo starodávnych mučeníkov. V Hieronymovom martyrológiu je zrejme uvádzaný aj pod menom Basilisco.
[1/27] Mariánska hora hostila pol milióna pútnikov počas týždňa Levočskej púte ! (04. 07. 2023)
Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa
Júlia Marcella Santa Crostarosa sa narodila 31. októbra 1696 v Neapole. Ako karmelitánka zložila sľuby 21. septembra 1719. Počas prebývania u sestier vizitiek 25. apríla 1725 po slávení Eucharistie dostala inšpiráciu k založeniu nového inštitútu. Povzbudená svojím spovedníkom a novicmajsterkou napísala regulu, ktorej jadrom je komunita ako živá pamiatka lásky Vykupiteľa. V roku 1730 sa stretla so svätým Alfonzom a s jeho pomocou sa 13. mája 1731 zrodila Rehoľa Najsvätejšieho Spasiteľa. Alfonz sa usiloval o schválenie Reguly Rehole, ktorú 8. júna 1750 pápež Benedikt XIV. schválil a zmenil názov na Rehoľu Najsvätejšieho Vykupiteľa. Celesta zomrela 14. septembra 1755.
Celesta zomrela 14. februára 1755. S hlbokou vierou v Boha a vytrvalosťou doviedla svoj projekt do konca. „Božia služobnica od mladosti silne prežívala povolanie k svätosti a mystickému manželstvu s Kristom, náročným ženíchom, a vždy sa usilovala o radikálnosť v rehoľnom zasvätení, ktorého reformu navrhovala, chápajúc život sestier ako dokonalé napodobňovanie Kristovho života a rehoľné spoločenstvo ako živú pamiatku jeho vykupiteľskej lásky pre všetkých. Eucharistia, otvorené srdce Spasiteľa a úcta k Panne Márii, tvorili trvalé centrum jej spirituality.
Jedným z pojmov, ktoré sú Matke Celeste drahé, je byť živou pamiatkou Vykupiteľa. Podľa zámeru Boha Otca je to Ježiš, v ktorom sme boli povolaní mať účasť na jeho živote, v čnostiach jeho vtelenia ako ľudskej bytosti. Podľa Márie Celesty sa neustály a dynamický proces osobnej a duchovnej premeny uskutočňuje mocou Ducha Svätého v prostredí, ktoré sa rodí z cnosti a disponovanosti voči Bohu vo chvíľach ticha a samoty.“
Ako pripomína pápež František v apoštolskej konštitúcii Vultum dei quaerere, o ženskom kontemplatívnom živote: „Kontemplatívny život je od prvých storočí až po dnešné dni stále živo prítomný v Cirkvi, pričom sa striedajú obdobia veľkého zápalu s obdobiami úpadku. V Cirkvi je neprestajne živé hľadanie Božej tváre a bezpodmienečná láska ku Kristovi, dva prvky, ktoré sú pre ňu špecifické a charakteristické.“
Na mnohých miestach prežíva Rehoľa ťažké obdobie kvôli starnutiu sestier a nedostatku povolaní. Podobne ako iné kongregácie a kláštory, aj Rehoľa prechádza obdobím reštrukturalizácie prostredníctvom federácií. Prostredníctvom kontemplácie nám sestry vždy pripomínajú, aby sme svoj pohľad upierali na Vykupiteľa, ktorý je dôvodom nášho života a ktorému zasväcujeme svoj život pre misiu.