Podľa obecnej histórie sa už v roku 1327 písalo o panstve, o pár rokov neskôr obec odvádzala pápežské dane, čo dosvedčuje existenciu farnosti. Prvá písomná zmienka o osídlení pochádza z roku 1327, ako o panstve. Obec v rokoch 1332-37 odvádzala pápežské dane, čo potvrdzuje existenciu farnosti. Neskôr v r. 1383-1393 opisujú ako samostatnú obec.
Historické Názvy Obce
Svedčia o tom historické názvy, ktoré sa od polovice 13. storočia menili od názvu Vilika, cez Velike v 15. storočí, či Welika začiatkom 19. storočia.
Kostol Všetkých Svätých
Uprostred obce sa na vyvýšenine týči rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých obklopený upravenou zeleňou. Postavili ho v roku 1762 v barokovom štýle na podnet grófa Forgácha - na niekdajšom Forgáchovskom panstve Novohradskej župy. V roku 1896 bol zrekonštruovaný. Kostol bol zvonku opravený, zrekonštruovaný a vymaľovaný v roku 1997. Vo vnútri na kupole a klenbách sú hodnotné olejomaľby - obrazy 4 evanjelistov. Do evidencie kultúrnych pamiatok sú zaradené aj drevené lavice. Socha Panny Márie umiestnená pred kostolom vznikla v roku 1903.
„Kostol prešiel opravou v roku 1896 a reštaurovaním v roku 1999,“ hovorí o dôležitých obnovách kostola hlavný miništrant. Od roku 2010 sa vo vynovenej a požehnanej kostolnej veži nachádzajú štyri zvony. Pekne upravené je takisto okolie chrámu. Toto všetko dal vybudovať predošlý pán farár Miroslav Šiška - je to teda pomerne nové sakrálne miesto. Navyše, nikde v okolí sa podobné krížové cesty nenachádzajú,“ zhodujú sa veriaci.
Koncom júla 2006 dielo farníkov i predošlého duchovného otca požehnal počas slávnostnej slovensko-maďarskej svätej omše vtedajší rožňavský biskup Eduard Kojnok.
Najvýznamnejšou pamiatkou v kostole je nepochybne klasicistický hlavný oltár z prvej polovice 19. storočia s obrazom patrónov farnosti - Všetkých svätých. Rodák z Dolných Strhárov vo veľkokrtíšskom okrese vytvoril niekoľko oltárnych obrazov, najväčšia olejomaľba je práve v našom kostole,“ predstavuje farníčka Mária Kováčová.
Starobylé patrocínium Všetkých svätých privádza asi dvestočlenné dvojjazyčné slovensko-maďarské farské spoločenstvo do chrámu i dnes. Farský chrám lemuje kamenná krížová cesta z roku 2006. Pri veľkých sviatkoch pridáva bohoslužbám slávnostný punc spevokol, teraz sa však pre pandémiu nestretávajú.
„Tešíme sa, že máme toľkých patrónov v nebi. Klasicistický oltár zdobí obraz Všetkých svätých z 19. storočia od maliara Ľudovíta Kubániho. Farnosť, ktorú od roku 2014 spravuje farár Peter Manduch, tvoria viaceré filiálne obce. Tvorí ju približne 750 obyvateľov, asi 70 percent z nich je rímskokatolíckeho vyznania.
Po počiatočných obavách sa pustil do práce. Presvedčil som sa o tom, keď bola v máji 2015 vyslúžená sviatosť birmovania 48 birmovancom. Po birmovke som v kostole nevidel doteraz ani jedného. Náhrobný kameň miestneho kňaza tvorí dávnoveká skamenelina.
Svoje miesto má vo farnosti skupinka putovnej kaplnky Panny Márie. Odovzdáva sa po rodinách, ktoré sa doma stretávajú na modlitbách, a tak sa utužuje rodinný i duchovný život. Tradičné sú tiež slávnosti Božieho tela.
Počas pôsobenia súčasného správcu farnosti pribudli podľa slov farníkov viaceré duchovné novinky - rorátne sväté omše, biblické hodiny či ľudové misie. „Zorganizoval som ich v roku 2016. Po dvoch rokoch sme mali obnovu misií,“ spresňuje Peter Manduch.
„Hlavne pri maďarských svätých omšiach mu pomáha spievať žalmista.“ Pri svätých omšiach asistujú asi šiesti miništranti - maďarskí i slovenskí. Rovnako tak funguje aj Ružencové bratstvo - máme päť ruží, slovenských i maďarských,“ vysvetľujú farníci na margo spoločného nažívania a fungovania spoločenstiev.
Podľa slov Márie Kováčovej je táto mariánska modlitba dôležitou súčasťou mnohých generácií: „Modlitba posvätného ruženca má u nás veľmi silnú a dávnu tradíciu. Často prechádza z matky na dcéru či vnučku.
Miesto posledného odpočinku obyvateľov, predošlých duchovných otcov či grófov, ktorí vlastnili obecné územie, sa rozprestiera hneď za kostolom. „Nad hrobom kňaza Gejzu Borbása, ktorý dal namaľovať oltárny obraz, sa nachádza unikátny pomník - najstarší v regióne.
V dušičkovom týždni sa veriaci vo Veľkej nad Ipľom o niečo dôvernejšie spájajú v modlitbách a utiekajú sa nielen k svojim svätým orodovníkom.
Dedina bola od 14. storočia až do doby, kým ju nezničili Turci, prekvitajúcou územnosprávnou obcou a patrila medzi najvýznamnejšie novohradské sídla, istý čas vlastnila aj mestské výsady. Z tej doby sa zachoval názov jedného pozemku v katastri obce - „Mestské lúky“.
V 16.storočí pripadla obec panstvu Šomoška. V r.1548 patrila do majetku rodu Lossonczyovcov.V listinách sa nachádza v majetku viacerých zemepánov: v r. 1562-63 turka Mussia Celebi, v r. 1598 gróf Forgách Zsigmund do roku 1848. Ešte na začiatku 20.storočia vlastnila väčšinu rozlohy grófka Wenckheim Ilona (rod.Forgách) a grófka Forgách Sarolta (rod.baronka Révay Sarolta) ,vdova po grófovi Forgáchov József.
Nad oltárom sa nachádza obraz z roku 1888 zobrazujúci všetkých svätých, ktorí sú patrónmi obce, je dielom Lajosa Kubányiho.
Obec v dávnej minulosti sa rozprestierala v susedstve dnešného Ipolytarnóca (dnešné Maďarsko) na viničnej medzi s názvom Faluhelye. Počas tureckých ťažení zanikla.
Zaujímavosťou je, že na začiatku 20. storočia pri hlbokej orbe bol v katastri obce vyoraný zvon, ktorý pravdepodobne od tureckého vpádu ležal pod zemou.Preniesli však na haličský zámok a odvtedy je jeho osud neznámy.
Obec vyhorela v roku 1730. V roku 1831 počas epidémie cholery umrelo 150 obyvateľov, pri následnej cholerovej epidémii v r.1855 v priebehu 3 týždňov 55 ľudí, v r. 1873 za 22 dní ďalších 95 ľudí.
K obci patriaca usadlosť Nagydállyómajor (inde Nagydállyó puszta) od r.1327 tiež sa nachádzala v listinách. V r. 1548 patrila rodu Dállyayovcov (D.Zsigmund, D.György,D. László). Vedľa sa nachádzal usadlosť Kisdályó, patriaca v r. 1548 Balassa Zsigmundovi. V súpise majetku v r. 1598 sa nachádza už len jeden názov a tá patrila zemepánovi Osgyány Lörincz.Na začiatku 20.storočia je aj zmienka o osade Veresi-puszta, Zsember puszta,a v 2.polovici 20 st. Benedek puszta.
Dom, v ktorom v súčasnosti sídli obecný úrad, dal postaviť gróf Forgách pre správcu svojich lesov. Okrem iného v roku 1841 gróf vlastnil v obci jeden z najmodernejších cukrovarov.
Na cintoríne vo Veľkej nad Ipľom sú pochovaní Členovia rodiny grófa Forgácha Žigmunda, ktorí mali svoje sídlo na Haličskom zámku, ale užívali aj kúriu vo Veľkej nad Ipľom.Rytier Viliam Mertens, c. k. poľný maršal, narodený 21. júla 1811, zosnulý 3. októbra 1887 a jeho manželka grófka Františka Forgáchová, narodená 1829, zosnulá 1890.
Zachované dokumenty z r.1856 svedčia o pečati obce, kde sú umiestnené symboly: dva klasy zopnuté do tvaru opony, nad nimi je kytica nezábudiek a v strede lemeš. Tieto symboly nesú v sebe odkaz našich predkov: “Nezabudni obrábať zem, aby Ti prinášala úrodu”.
Na cintoríne sa nachádza najstarší náhrobný kameň regiónu - skamenelina fosílneho stromu starého cca 20 mil. rokov.
V rokoch 1843 - 1903 žil a pôsobil v obci aj slovenský spisovateľ Anton Emanuel Timko.
Od konca 2. svetovej vojny až do roku 1990 bola obec strediskovou obcou s miestnym zastupiteľstvom.
Zmienky o obci pochádzajú z roku 1573, ale je staršieho pôvodu pod názvom Jelsewc, Jelsoch. V rokoch 1596 sa používal názov obce Jelseocz, neskôr v roku 1808 Jelsowec . Patrila panstvu hradu Somoška , od 17.storočia panstvu Halič. Rodina zemepána Lossonczyovcov vlastnila obec v roku 1598. Po nich obec pripadla zemepánovi Zigmundovi Forgáchovi. V roku 1715 na území obce žilo 12 slovenských poddanských rodín, v roku 1720 pribudlo 10 maďarských a 2 nemecké poddanské rodiny. V roku 1784 žilo v 37 domoch 48 rodín. Obec mala 316 obyvateľov. Ženatých mužov v tom období bolo 61 a slobodných 108. Obec mala 30 sedliakov a 19 želiarov. Následne v rokoch 1828 bolo v obci 57 domov so 421 obyvateľmi. Po prvýkrát tu žila i rodina bezdomového želiara. Miestna časť Rácka, ktorá bola v roku 1499 obcou - spustla v roku 1650.Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom ako i povozníctvom. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu paličkovali čipky na tradičné ľudové odevy. V rokoch 1831 až 1873 v obci vyčíňalacholera.Rímsko- katolícka škola vznikla v 19.storočí, ale v roku 1874 zhorela nakoľko strecha školy bola slamená. V tom istom roku sa v obci postavila nová škola s jednou učebňou a jedným učiteľom, veľmi zle vybavená. Vekový priemer žiakov bol v tom období 10 rokov. V roku 1939 sa v obci zriadila škola s 1.-8 . ročníkom, ale v roku 1967 bola definitívne zrušená a škola sa v obci nenachádza ani v súčasnosti.V obci sa nachádza kostol Panny Márie Kráľovnej z roku 1907 , ktorý bol postavený rodinou Szabovczov. V neďalekej blízkosti kostola bola postavená i rodinná hrobka tejto rodiny ako i malá kaplnka. Po obsadení územia hortyovskou armádou bola v roku 1938 obec priradená k Maďarsku až do oslobodenia v 1945. V roku 1949 bola obec elektrifikovaná. V obci bola v roku 1952 zriadená knižnica a v roku 1964.
Významné Osobnosti
- Ľudovít Kubányi: Novohradský maliar, autor oltárneho obrazu v Kostole Všetkých svätých.
- Gróf Forgách: Podnietil výstavbu Kostola Všetkých svätých v roku 1762.
- Miroslav Šiška: Predošlý farár, ktorý dal vybudovať upravené okolie chrámu a vynovenú vežu.
- Peter Manduch: Súčasný farár, ktorý spravuje farnosť od roku 2014 a zaviedol viaceré duchovné novinky.
- Anton Emanuel Timko: Slovenský spisovateľ, ktorý žil a pôsobil v obci v rokoch 1843 - 1903.
Tu je tabuľka s prehľadom významných udalostí a faktov o farnosti Veľká nad Ipľom:
| Rok | Udalosť/Fakt |
|---|---|
| 1327 | Prvá písomná zmienka o obci ako o panstve. |
| 1332-1337 | Obec odvádza pápežské dane, čo potvrdzuje existenciu farnosti. |
| 1762 | Postavený Kostol Všetkých svätých v barokovom štýle na podnet grófa Forgácha. |
| 1831 | Epidémia cholery si vyžiadala 150 obetí. |
| 1843-1903 | V obci pôsobil slovenský spisovateľ Anton Emanuel Timko. |
| 1896 | Rekonštrukcia Kostola Všetkých svätých. |
| 1997 | Kostol bol zvonku opravený, zrekonštruovaný a vymaľovaný. |
| 2006 | Požehnanie kamennej krížovej cesty pri farskom chráme. |
| 2010 | Vo veži kostola sa nachádzajú štyri zvony. |
| 2014 | Farár Peter Manduch začal spravovať farnosť. |
| 2016 | Zorganizované ľudové misie. |
Kostol Všetkých svätých vo Veľkej nad Ipľom