Umrel Karel Gott a chystá sa pohreb so štátnymi poctami. Bratislavský koncert Karel Gott a jeho hostia, február 2010. Stojí za to vnímať tieto udalosti, emócie, poryvy, ktoré sa objavili po úmrtí Karla Gotta.
Čosi také ako fenomén Gott sa už v našich krajinách nemá šancu zopakovať. Ľudia žijúci v pochmúrnom socialistickom Československu mali iné ópium - Karla Gotta. Dobre to vystihol poľský reportér Mariusz Szcygiel, keď kedysi skúmal, ako sa ateistickému Česku žije bez Boha, a nazval túto krajinu Gottlandom. Aj Slovensko bolo do veľkej miery Gottlandom, lebo aj tisícky Slovákov či skôr Sloveniek potrebovali ten Gottov „líbezný“ hlas, ktorý fungoval ako antidepresívum v ubíjajúcej dobe.
Každá Gottova nová pieseň či platňa bola skutočná udalosť. Lebo čo iné ešte mohlo byť vtedy udalosťou? Mnoho komplexov sa dalo vďaka Gottovi dobre vyriešiť. Nemôžeme cestovať? Nevadí, lebo máme Gotta! A on nám ukazuje, že aj tu sa dá žiť krásny život, s peknými pesničkami o láske. A navyše nám ho závidí celý svet.
Isto, aj bez socializmu by sa Karel Gott stal úspešným spevákom, ale nemal by tú špecifickú výlučnosť. Nebol by tým ópiom. V inej krajine, s iným režimom by to bol len veľmi obľúbený spevák s mimoriadnym hlasom, schopnosťou udržať sa na scéne aj talentom premyslene si budovať imidž aj kariéru a s veľkým táborom fanúšikov, ktorým by jeho pesničky prinášali radosť. Lebo tento dar Karel Gott naozaj mal.
Pamätám si, ako sa v časoch vlečúcej sa normalizácie, keď sa zdalo, že Husák bude s nami na veky vekov, hovoril vtip: Čo bude v encyklopédiách o sto rokov uvedené pri mene Husák? Politik, ktorý pôsobil za čias Karla Gotta. Smiali sme sa a bol to uvoľňujúci smiech.
Pamätám si, ako som asi v desiatich rokoch dostala na narodeniny Gottovu platňu s jeho vlastnoručným podpisom. Udivene som na ňu hľadela, lebo som nepočúvala Gottove platne. Ale darca mi vysvetlil, že to je dar-investícia, lebo rokmi bude len získavať na cene.
Pamätám si, ako kedysi začiatkom osemdesiatych rokov dostal časopis Mladý svět až z najvyšších miest povolenie zverejniť informáciu, že Gott má nemanželskú dcéru. Informácia už bola v nemeckom bulvári, takže komunistická verchuška urobila láskavosť a dovolila poskytnúť aj obyvateľom Československa čosi nevídané, taký polobulvárny rozhovor s majstrom Gottom. V ten deň sa nehovorilo o ničom inom. My sme sa dokonca na prvej hodine v gymnáziu ani neučili. Naša učiteľka bola z Gottovej nemanželskej dcéry taká rozrušená, že sme celú hodinu iba rozoberali túto informáciu.
Pamätám si, ako sa šírila informácia, možno ani nebola ďaleko od pravdy, že Gott zarobil pre československú ekonomiku viac devíz ako celá mladoboleslavská škodovka. Pamätám si, ako naša rodinná známa, ktorá mala dve nádherné dcéry, túžila iba po jedinom - aby niektorú z nich prepašovala Karlovi Gottovi do postele, lebo len tam sa dá nájsť pravé šťastie. Keď spevák vystupoval v našom meste, vyparádila svoje šestnásťročné dcéry a poslala ich do baru v hoteli, kde spal umelec. Žiaľ, nič z toho nebolo.
Pamätám si, ako Karel Gott vystupoval na mítingu Anticharty, ako mu príliš nešli z úst tie ideologické keci, ale poslušne to dal. A aj tí, ktorým sa táto jeho politická aktivita nepáčila, potom iniciatívne ponúkali stovky verzií, prečo to musel urobiť a že vlastne dobre, že to urobil. A potom stál Gott na tom povestnom balkóne počas Nežnej revolúcie a spieval hymnu spolu s Karlom Krylom.
Pamätám si, ako jeden mladý muž v detstve veľmi túžil byť bohatý ako Gott. Mal šťastie, padol komunizmus a on naozaj rozprávkovo zarobil. Pamätám si, ako som v jednom rakúskom hoteli musela celé dni počúvať Gottovu pesničku o včielke Máji v nemčine. Bolo to do zúfania, ale pán domáci mi napokon povedal, aké mám šťastie, že som z krajiny, odkiaľ je Karel Gott.
Pamätám si na staršiu ženu, ktorá usedavo preplakala niekoľko dní, keď sa starnúci seladón Gott konečne na staré kolená oženil. O sladkú ilúziu, že sa stanú Gottovou ženou, prišli v ten deň státisíce žien. V Česku aj na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorých život je spätý s fenoménom Gott a majú podobné zážitky či spomienky ako ja. Sme generácie, ktoré vyrástli, dospeli a mnohí aj zostarli v časoch Karla Gotta. Aj niečo z našich životov.
V deň úmrtia Karla Gotta, 1. októbra 2019, až do jeho pohrebu 12. októbra, médiá a neraz mňa v tejto súvislosti napadlo: Keby podobný ľudskoláskavý, či homofilný tón prevládal stále... Kája, Sinatra Východu, Slávik (Český Solovej), Veľký Maestro - všetky boli prepojené hlavnou ľudskou vlastnosťou Karla Gotta - jeho veľkou láskou a dobrotou k človeku.
Táto ľudská vlastnosť sa prejavuje vo veľmi konkrétnej podobe: v láske k ľuďom a v tom, že človek má čo rozdávať. On žil pre ľudí, pre svojich fanúšikov, keď po koncertoch podpisoval autogramy aj 2-3 hodiny. Vysoko ľudskom tempe žil a tvoril plných 60 rokov. V deň jeho pohrebu na ČT1 vystupovali mnohí ľudia, ktorí sa snažili nezvyčajné ľudské vlastnosti Karla Gotta pomenovať v originálnej podobe. Terajší český minister kultúry Zaoralek to vyjadril veľmi presvedčivo a výstižne: Často nás rozdeľovali - Mníchov 1938, druhá svetová vojna, Február 1948, normalizácia.., no Gott nás celý svoj život spájal.
A neboli to ľahké kroky, ktorými spájal milióny ľudí. Po všelijakých peripetiách hrozila mu emigrácia, no vedenie štátu ho požiadalo o návrat. Vtedajšiemu najvyššiemu československému predstaviteľovi G. Husákovi sa pripisujú slová adresované Gottovi: My potrebujeme Vás, Vy potrebujete nás. Aj to je svojim spôsobom pravda v osude veľkého človeka a speváka. Karla Gotta sme vtedy naozaj veľmi potrebovali. Len keď si spomeniem na jeho neobyčajné koncerty v priamom televíznom prenose z Divadla ve Slanem, tak vtedy naši ľudia vďaka Božskému Kájovi zabúdali na mnohé a najmä politické a ideologické nepríjemnosti.
Asi jedným z veľmi dôležitých momentov tvorivého života Karla Gotta bolo to, že v jeho repertoári neboli politické piesne, snažil sa byť apolitický, čo sa mu darilo, lebo iba tak mohol spájať ľudí.
Napriek spomínaným rizikovým rokom Maestro rozvíjal to, čoho mal najviac - Obrovský spevácky talent a lásku k ľuďom. V jednom vystúpení na ČT1 pripomenul, že postoj nášho štátneho vedenia k nemu bol ovplyvnený najvyšším predstaviteľom Kremľa Brežnevom. A Gott mal obrovské množstvo priaznivcov po celom svete.
Spomínam si na svoje štúdium v Rusku. A vy počemu nesmotrite Koncert Karla Gotta?! Teper iďot po televizoru! Bola to dosť dôrazná výčitka, ktorú sme bez slova prijali. Po vtedajšom ZSSR Solovej iz Pragi robil mnohé koncerty, okrem iného aj vo veľkom Kremeľskom paláci. Pritom spieval slávne ruské melódie v origináli. Rusi relatívne nedávno o ňom natočili veľmi zaujímavý a rozsiahli dokument, v ktorom okrem iného sa zdôrazňuje, že na Pražskom konzervatóriu ho učil ruský profesor Karenin.
Zrejme najviac stôp okrem svojej krajiny zanechal v Nemecku a je pozoruhodné, že Karel Gott plynulo hovoril po rusky a po nemecky. Tento rusko-nemecký fenomén v Gottovom osude je pre mnohých veľmi príznačný. Veľký Slávik takto melodicky spájal dva veľké národy, ktoré prežili strašné vzájomné vojny. A je zrejmé, že takých ľudí potrebujeme stále.
Česká vláda vyhlásila štátny smútok, štátne vlajky boli stiahnuté na pol žrde a samotný pohreb mal takisto prívlastok ako štátny. Už deň predtým jeho telo v rakve bolo vystavené na Slovanskom ostrove v Žofine, kde sa s ním lúčili celý deň do neskorého večera desaťtisíce ľudí. Štátneho pohrebu sa zúčastnili najvyšší štátni predstavitelia Česka, predsedovia slovenskej vlády a slovenského parlamentu a mnoho iných osobností.
Pohreb prebiehal na najposvätnejšom mieste Česka, v Chráme svätého Víta (v poslednom čase Česi pridávajú: svätého Vojtecha, Václava a Márie). Pripravoval sa týždeň a organizátori si dali na tom veľmi záležať. Česká televízia pripravila priamy prenos a skutočne to bol veľký emočný zážitok.
Priebeh pohrebnej omše
Pohrebnú omšu celebroval najvyšší český katolícky predstaviteľ arcibiskup pražský, kardinál Duka. V kázni pripomenul, že Karel Gott rozdával hodnoty dobra a skutočnej lásky. A jeho konanie možno tlmočiť cez slová Ježiša: Nesúďte, aby ste neboli súdení! Prvú časť zo Starého zákona prečítala Eva Pilárová a bolo na nej vidieť, že je pod vplyvom veľkých emócií. Hneď na úvod poprosila: Promíňte a až potom začala čítať úryvok z Biblie.
Prosby k Bohu predniesli D. Havlová a J. Bartoška a okrem iného prosili za Gottovu rodinu, za jeho priateľov, za vlasť, za mladých ľudí. Vybrané chorály veľmi zanietene zaspievali L. Bíla, Š. Margita, E. Urbánova. Zrejme najväčší dojem zanechala svojim vystúpením J. Bohdalová. Pripomenula, že sa s Karlom dohodli, keďže ona je staršia o osem rokov, že na jej pohrebe bude rečniť práve on. Jediný krát svoj sľub nedodržal. Ona sa s ním lúčila po predchádzajúcej dohode.
Lúčenie s Karlom je ťažké, preťažké. Zanechal fascinujúcu bilanciu. Svojimi piesňami zbližoval ľudí, rozdával radosť a chuť do života. Na záver chcem sa rozlúčiť v odľahčenom štýle, lebo Karol by si to tak prial: Karle, počítaj tam so mnou a drž mi miesto. Mám pre Teba báječný židovský vtip (Je známe, že Karel Gott mal najradšej práve židovské vtipy). Tva Bohdalka.
Už po pohrebe viacerí ľudia, ba aj redaktori ČT potvrdili, že vystúpenie J. Bohdalovej malo najväčší ohlas. Veľmi citlivo na pohrebe zapôsobilo vystúpenie lekára, ktorý Karla Gotta liečil. Spomínal na prosbu Karla Gotta, aby mu čítal úryvky z Biblie. A na pohrebe mu práve jeho lekár prečítal s veľkým zanietením Dávidov žalm. Jeden poľský kňaz v obraznej reči sa obrátil k Bohu: Bože, vyber mu tu najlepšiu kapelu. Aj tebe doporučujem jeho spev. A oslaď si kávu s ním.
20 ZAJÍMAVOSTÍ - KAREL GOTT
Celý pohrebný obrad bol jedným veľkým hlboko ľudským zážitkom. Neraz na tvárach ľudí bolo vidieť smútok, slzy a pri záverečnej časti vystúpenia J. Bohdalovej aj jemné úsmevy. Po skončení cirkevného obradu rakvu s telom Karla Gotta vyniesli vojaci veľmi dôstojným pochodovým krokom pred katedrálu za tónov jednej z jeho piesní Už z hor zní zvon. Veľký Maestro sa tak na poslednú pozemskú cestu vyprevadil vlastným božským tenorovým hlasom!
Redaktori ČT oslovili viaceré osobnosti, aby vyjadrili svoje aktuálne pocity. J. Gott mal oceľový hlas, bol veľkým srdcom hudby. Sledovať ho pri práci bol veľký zážitok. Je to naozajstný Mistr! Takmer každý zdôrazňoval ľudskú, profesionálnu a spevácku veľkosť Maestra, pritom mnohým ľuďom sa doslova triasol hlas. Bol prípad, keď jeden umelec sa rozplakal a nedokázal povedať ani slovo.
Hneď po pohrebe ČT1 dávala zo záznamu veľký Gottov koncert z roku 1985, teda z roku, kedy československí hokejisti sa stali majstrami sveta, čo Karel Gott pripomenul hneď na úvod. Spívat vám štvrťstoletí. 42-násobný Slávik Karel Gott niesol spomínané krásne prokletí po celý svoj život.
Už ťažko, a ako sa ukázalo, nevyliečiteľne chorý, zaspieval duet so svojou 13-ročnou dcérkou Charllotkou, čím potvrdil svoje odovzdanie sa ľuďom a spevu. A keďže v povedomí mnohých ľudí zostal ako človek veselý, múdry, tolerantný a vtipný, spomínam si na jedno vystúpenie M. Žbirku: Keď som získal zlatého slávika ja, tak som sa mu ospravedlnil, že som mu prerušil jeho zlatú šnúru. Karel mi s úsmevom odpovedal: Nic si z toho nedělej. Ja mám zlatých sláviku plnou žbirku.
Po piatkovej verejnej rozlúčke so zosnulým spevákom Karlom Gottom, na ktorej sa v pražskom paláci Žofín zúčastnilo 49 000 ľudí, sa v sobotu konala zádušná omša na Pražskom hrade v Chráme sv. Víta.
Lúčenie sa so zosnulým českým spevákom Karlom Gottom sa v sobotu uskutočnilo v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade za prítomnosti jeho manželky, Ivany Gottovej, dcér Charlotte Elly, Nelly Sofie, Dominiky a Lucie, a pozvaných hostí. Medzi nimi bol prezident Miloš Zeman, český a slovenský premiér Andrej Babiš a Peter Pellegrini a desiatky hostí z umeleckého sveta - Jiří Bartoška, Eva Pilarová, Bolek Polívka, Marika Gombitová, Miro Žbirka, Dagmar Havlová, Zlata Adamovská, Ivana Chýlková, Jan Kraus a mnohí ďalší.
S emotívnym prejavom pred smútiacich počas zádušnej omše predstúpila herečka Jiřina Bohdalová.
Rakvu s pozostatkami Karla Gotta priviezli do motolského krematória po 13:00. Po zádušnej omši previezli rakvu s pozostatkami Karla Gotta do motolského krematória, kde sa s ním rozlúčili najbližší. Zatiaľ nie je jasné, kam urnu s popolom Karla Gotta uložia.
Zúčastnila sa jej Ivana Gottová a jej dcéry Charlottka a Nellka.
Katedrálou sa ozýva spev Karla Gotta, pieseň Už z hor zní zvon.
Rakvu s pozostatkami Karla Gotta vynáša čestná hradná stráž pred Katedrálu sv. Víta.
S Gottom sa lúčila herečka Jiřina Bohdalová slovami: „Stojím na tomto magickom mieste, aby som sa s Karlom rozlúčila. V mene Ivanky a ich dvoch dcér. Aj v mene všetkých, ktorí ho milovali. Túto úlohu mi pridelil sám Karel, on rozhodol, že sa s ním budem lúčiť práve ja. Boli sme celoživotní kamaráti, blízki si názorom na život aj na humor. Som o 8 rokov staršia a tak som častokrát prikazovala Karlovi, že to bude on, kto sa so mnou bude lúčiť. Sľúbil mi to. A vlastne jediný raz svoj sľub nesplnil. Inak jeho slovo vždy platilo, bolo to slovo chlapa. Vyznával celoživotne pevné pravidlá a nepremárnil ani minútu. Bol neuveriteľne pracovitý, priťahoval k sebe vynikajúcich umelcov svojej doby. Od rodičov obdržal slušnosť, noblesu a džentlmenstvo. V tomto ohľade bol muž zo starej dobrej školy. Ale bol to aj človek z mäsa a kostí. Karel Gott bol dobrý a slušný človek. Odišiel s čistým štítom, vyrovnaný sám so sebou, so svojimi deťmi aj s priaznivcami. Na ceste k sebe už dávno našiel svojho Boha. Odišiel kľudne, v spánku, obklopený silou lásky svojich najbližších.
Štefan Margita a speváčka Eva Urbanová spievajú pieseň Panis Angelicum, ktorá bola prianím Karla Gotta.
Rakva Karla Gotta je ozdobená veľkou kyticou bielych a smotanových ruží, pri nej je umiestnená jeho čierno-biela fotografia.
Priamy prenos zo zádušnej omše sledujú ľudia na mnohých miestach v Čechách - napríklad aj v Znojme, v Kaplnke sv. Václava na Mikulášskom námestí v Znojmě. Jsou tady místní i turisté.
S modlitbami pred smútiacich predstúpili Dagmar Havlová a herec Jiří Bartoška.
Kardinál Duka v príhovore spomína na život Karla Gotta: „Uznával hodnoty, ktoré robia ľudský život čistým a hodnotným. Mal dar krásneho hlasu, umenie interpretácie a úsmev, ktorými napĺňal radosťou milióny poslucháčov doma i v zahraničí.
Počas obradu odznejú skladby Ave Maria v podaní Lucie Bílé a skladba Panis Angelicus, ktorú zaspieva Štefan Margita a Eva Urbanová, ako uvádza ČT 24. Smútočný prejav prednesie herečka Jiřina Bohdalová.
Na zádušnú omšu už dorazil aj herec Bolek Polívka.
Vendula Svobodová prichádza na zádušnú omšu za Karla Gotta.
Po ukončení zádušnej omše, ako informuje denník Právo, bude rakva s Karlom Gottom prevezená do motolského krematória.
Medzi prítomnými hosťami sú aj politici - premiér ČR Andrej Babiš (ANO), prezident ČR Miloš Zeman, predseda ČSSD Jan Hamáček, predseda Poslaneckej snemovne Radek Vondráček, predseda českého Senátu Jaroslav Kubera, minister životného prostredia Richard Brabec, minister vnútra Lubomír Metnar či ministerka spravodlivosti Marie Benešová.
S Gottom sa prišiel rozlúčiť aj spevák Richard Krajčo. Na Pražský hrad dorazil aj spevák a frontman kapely Kryštof Richard Krajčo. Ten je podpísaný pod poslednú Gottovu skladbu Srdce nehasnou (2019).
Nasledovali ich osobnosti českej umeleckej scény ako Jaromír Hanzlík, Jiří Adamec, Ondřej Hejma, Miroslav Donutil, Monika Abdolonová a mnohí ďalší.
Okrem najbližšej rodiny sú na zádušnú omšu pozvaní aj priatelia a kolegovia zosnulého Gotta. Medzi prvými, po 9:00, do areálu Hradu dorazili spevák Michal David a speváčka Hana Zagorová. David si pre ČT 24 zaspomínal na prvé stretnutie s Gottom: „Mal som vtedy 16 rokov, keď som sa prvý raz spoznal v Supraphone s Karlom Gottom. A už vtedy mi predpovedal skvelú kariéru. Práve on ma neskôr naučil, ako sa správať k fanúšikom, bol obrovský profesionál.
Zádušná omša za zosnulého Karla Gotta sa na Pražskom hrade v Chráme sv. Víta začne o 11.00 a bude len pre pozvaných hostí, odslúži ju arcibiskup Dominik Duka. Verejnosť má možnosť sledovať omšu na veľkoplošných obrazovkách, ktoré sú rozmiestnené na Hradčanskom námestí a na III. nádvorí Hradu. Vstup do areálu Pražského hradu je otvorený od rána, od 8:00, verejnosť musí prejsť bezpečnostnými kontrolami. Česko je v sobotu zahalené do štátneho smútku. Naposledy bol štátny smútok vyhlásený v roku 2011 po smrti Václava Havla.