František Jehlička sa narodil 14. januára 1879 v Kútoch na západnom Slovensku, do rodiny miestneho učiteľa s českým pôvodom. Po štúdiách pôsobil ako katolícky kaplán na farách v Modre a Bratislave.
V roku 1906, keď mal 27 rokov, ho v pezinskom obvode zvolili za poslanca Uhorského snemu, ako jedného zo siedmich národne orientovaných slovenských politikov. Už o rok neskôr sa svojho poslaneckého mandátu nečakane vzdal. Priznával aj názorové rozdiely medzi ním a ostatnými slovenskými zástupcami v uhorskom parlamente.
Jehličkovi bola ponúknutá kariéra univerzitného profesora, čo vtedy znamenalo podstatne viac ako dnes. Zrátal si, že to bude oveľa pokojnejšie, a tak sa po prvýkrát dištancoval od svojho slovenského presvedčenia a pridal sa na maďarskú stranu.
Nasledujúce roky strávil František Jehlička ako profesor na budapeštianskej univerzite, kde zároveň veľa písal a publikoval. Do roku 1918 napísal asi 25 menších či väčších knižných diel a niektoré z nich sa stali inšpiráciou pre katolícky konzervatívny prúd slovenskej politiky.
Rakúsko-Uhorsko spolu s centrálnymi mocnosťami prehráva prvú svetovú vojnu, rozpadá sa a 28. októbra je vyhlásená samostatná Československá republika. Jehlička do posledných chvíľ neveril, že sa Uhorsko rozpadne. Po druhýkrát v živote sa dištancuje, tentoraz od svojho predchádzajúceho maďarského presvedčenia.
Jehlička sa dostáva do okruhu slovenských katolíckych politikov okolo Andreja Hlinku, ktorý ho zobral na milosť. Hlinka, jednoduchý farár, sa rád obklopoval univerzitnými profesormi, najmä takými, ktorí boli ochotní pracovať preňho a jeho Slovenskej ľudovej strane dávať akési ideové zázemie.
Rok 1919 je zložitý. Československé vojská len pomaly obsadzujú slovenské územie, o ktoré musia bojovať s maďarskou boľševickou armádou, a celkovo sa vlastne len rozhoduje o tom, v akom vzťahu Slovensko k novej republike bude. V Jehličkovom prípade však znovu hrajú prím osobné záujmy.
V roku 1919 zohral Jehlička veľmi temnú úlohu intrigána, ktorý dokázal Hlinku rozhádať s mnohými kňazmi v jeho okolí. V istom momente pochopil, že o obsadení biskupských stolcov na Slovensku sa nebude rozhodovať ani v Bratislave, ani v okolí Andreja Hlinku. Opäť sa dostáva na životnú križovatku a tentoraz príde k presvedčeniu, že nová republika nebude prostredím, ktoré by naplnilo jeho ambície.
Dňa 27. augusta 1919 delegácia Slovenskej ľudovej strany - v zložení Andrej Hlinka, Štefan Mnoheľ a F. R. Jehlička - tajne odišla cez Poľsko do Francúzska, aby informovala Parížsku mierovú konferenciu o nepriaznivom postavení slovenského národa v centralistickom Česko-Slovensku. Tu predložila memorandum, ktoré vypracoval Jehlička.
Bola to Jehličkova geniálna myšlienka. Uvedomoval si možnosti, ktoré poskytuje cesta zastrešená Hlinkom, lebo jeho osobnosť takúto delegáciu legitimizovala. Jehlička to využil. Do Varšavy, Vatikánu a potom aj do Paríža priviezli manifesty, ktoré Jehlička napísal po francúzsky, teda rečou, ktorú Hlinka neovládal. Líder ľudákov o obsahu teda vedel len to, čo mu Jehlička prezradil.
Parížsky manifest vstúpil do dejín pod názvom „Memorandum krívd slovenského národa“ a obsahoval mnohé lži a nerealizovateľné požiadavky, vrátane návrhu na usporiadanie plebiscitu na území Slovenska o budúcnosti tohto územia.
Z pohľadu Hlinku, ktorý bol hlavou tejto delegácie, išlo o veľmi naivnú hru. Memorandum obsahovalo vyslovené lži. Písalo sa tam, že sa nejaké slovenské okresy majú dostať pod českú správu. Hovorilo sa tam o ‚českej okupácii‘, o obmedzenom volebnom práve, teda, že na Slovensku sa bude voliť verejne, alebo že ženy nedostanú na Slovensku volebné právo.
Po tom, čo sa cesta ľudáckych politikov do Paríža prevalila doma, rozhodol Klub slovenských poslancov, že František Jehlička aj Andrej Hlinka strácajú svoje poslanecké mandáty.
Ako jediný z pätice, ktorá vycestovala do Paríža, sa na Slovensko vrátil Andrej Hlinka. František Jehlička sa do vlasti nevrátil a odcestoval rovno do Budapešti.
Od tohto momentu už bude proti Československu pracovať zo zahraničia.
V roku 1920 spolu s F. Ungerom v Krakove založil Slovenskú národnú radu. Neskôr vo Varšave spolu s V. Dvortsákom založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom. Nezhody s maďarskými politikmi ho priviedli k tomu, že táto zahraničná národná rada vyhlásila 25. mája 1921 vo Varšave samostatnú Slovenskú republiku.
V spolupráci s maďarskými, poľskými, nemeckými a talianskymi politikmi sa usiloval o revíziu hraníc z rokov 1918-1920.
Prehľad kľúčových udalostí v živote Františka Jehličku
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1879 | Narodil sa v Kútoch |
| 1906 | Zvolený za poslanca Uhorského snemu |
| 1907 | Vzdal sa poslaneckého mandátu a stal sa profesorom na univerzite v Budapešti |
| 1919 | Odchod do Paríža s delegáciou Slovenskej ľudovej strany |
| 1920 | Založenie Slovenskej národnej rady v Krakove |
| 1921 | Vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky vo Varšave |
Ešte dávno pred vznikom Československej republiky zastával názor o nereálnosti trvalejšieho zväzku s Čechmi.