Tento svet si kresťanský život definuje po svojom, a tak aj kresťanské hodnoty. Kresťan a jeho viera dnes nie sú veľmi v kurze, a zmysel života sa na západnej pologuli najčastejšie rozkladá do metrov štvorcových, počtu koní a karátov. A my sa tak často necháme pomýliť napriek tomu, že vieme, čo je skutočne dôležité a vzácne.
Vieme, aké to je, tiež sa nás to týka. Vyberte si niečo z našej ponuky, potešte svoju dušu a nasmerujte ju znova na domov s veľkým "D".
Mnohí z nás sa pýtajú: Kto je Boh? Ako často sa už vyslovila táto otázka. Ateliéroch sa žartovne diskutovalo o existencii a charaktere Boha. Mnohé srdcia preplakalo. Každý človek sa snaží riešiť otázku Boha.
V kontexte duchovnej obnovy a hľadania Boha, spoveď predstavuje dôležitý krok pre tých, ktorí sa snažia očistiť a priblížiť sa k Bohu. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty spovede a duchovného cvičenia, ktoré môžu pomôcť pri osobnej transformácii.
Vnútorná modlitba totiž nie je, podľa môjho názoru, nič iné, ako dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor medzi štyrmi očami s tým, od ktorého vieme, že nás miluje.
Existuje život po smrti? Po tragickej nehode vyhlásili lekári Richarda Sigmunda za mŕtveho. No o osem hodín neskôr ho Boh zázračne priviedol späť k životu - už na ceste do márnice. Počas týchto ôsmych hodín smrti mu Boh umožnil spoznať krásu nebeského kráľovstva a aspoň trochu nahliadnuť do neobmedzených radostí nebies.
Richard sa potom vrátil späť medzi živých, s misiou od Boha povedať svetu, čo videl.
Jeden muž odišiel do novej krajiny. Volal sa Abrahám. A vtedy začal Boh, ktorého ľudia hľadajú, zjavovať seba veľmi jasným spôsobom. Boh sa vyjavil ako bytosť, ktorá prevyšuje všetky bytosti. Boh im prisľúbil, že im vyjaví seba samého, svoj zámer a zmysel sveta. A vyvolil si ich nie pre nejaké zásluhy, ale jednoducho preto, že si ich vybral.
A tak vznikla komunita založená na príklone k nemu - izraelský národ. Keď sa Izraelu darilo, bol bohatstvom a bol bezpečný pred nepriateľmi. Ale ak sa odvrátil od Boha, musel zakusovať dôsledky života nezávislého na ňom. Nakoniec boli dokonca vyhnaní z vlastnej krajiny. Boh sa k nim správal ako svojich synov. Boh chcel, aby žili v jednote s Bohom a medzi sebou v harmónii s celým stvorenstvom.
Boh sa im prihovárať Izraelu prostredníctvom svojich prorokov. Hovoril im, že príde čas, keď človek dostane nové srdce. Meče prekovajú na pluhy a on sa opäť ujme priamej vlády nad ľudským rodom. Boh sa rozhodol konať prostredníctvom jednej osoby: svojím služobníkom, mesiášom. Izrael očakával Ježiša z Nazareta.
V čase rímskej okupácie. Onedlho na to ho pokarhal za ich postoj a oni povzbudili Rimanov, aby ho popravili. Ježiš neprišiel podporiť žiadnu stranu alebo hnutie. Prišiel zachrániť ľudstvo. Len máloktorí to dokázali pochopiť.
Ježiš uviedol do rozpakov nábožensky vzdelaných ľudí. Boh sa rozhodol sprostredkovať sa svetu v osobe Ježiša. Boh si želá nájsť vzťah s každým človekom, bez ohľadu na jeho podmienok. A to sa stalo skrze vzkriesenie jednorodeného Syna Božieho.
Prečo má ľudstvo také problémy? Problémom je duch. Čo Boh robil v Kristovi, keď - ako sv. Pavol píše - sa stal pre Židov pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo (l Kor l, 23)? Hriech je prejav fundamentálnej choroby, ktorou je postihnutý ľudský rod. Táto choroba narušila vzťah medzi ľudstvom a Bohom, ako aj medzi nami navzájom a so samotným stvorenstvom. Jej meno je hriech.
Boh nám dal pokánie a odpustenie. Odpustenie znamená zmeniť svoje myslenie a správanie, otočiť sa od hriechu a obrátiť sa k Bohu. Kresťan je povolaný, aby sa denne odovzdával Bohu a prosil ho o vedenie. Kresťanský život je neustálym bojom medzi vzoprením sa a odovzdaním sa Bohu. Musíme sa stále očisťovať a viac sa primkýnať k nemu.
Hlavné pozitívum masturbácie? Šťastnejšie partnerstvo. Masturbácia má občas v spoločnosti veľmi zlú reputáciu. Ľudia ju odsudzujú, no väčšina z nás to i tak robí. Sebaukájanie má však veľa benefitov, takže pocit hanby určite nie je na mieste. Je totiž normálna, zdravá a uspokojenie prinášajúca činnosť. Veľa žien sa jej venuje a štúdie potvrdzujú, že väčšina dám nad 18 rokov masturbovala aspoň raz. Môže nám pomôcť k lepšiemu spánku, uvoľniť stres a zvýšiť spokojnosť s našim telom. Je to skvelý spôsob ako sa zrelaxovať fyzicky i psychicky.
4. Pomáha pestovať pozitívnejší body image Žena, ktorá sa štíti dotknúť svojho tela a intímnych partií, má obvykle psychický blok v sexualite. Tento blok prenáša aj do partnerstva, ktorého sexuálna oblasť skôr či neskôr utrpí. Pretože je sex dôležitá časť spokojného partnerstva, súžitie sa stane neuspokojivým a častokrát stroskotá. Za svoje telo by sme sa nemali hanbiť a za našu sexualitu už vôbec nie. Prekonajte tento blok, dotýkajte sa, milujte sa (doslova) a uvidíte, ako sa zrazu budete cítiť dobre. Budete spokojnejšia sama so sebou a čím viac orgazmov si doprajete, tým viac budete vyžarovať sexuálnou energiou, ktorá je pre mužov neodolateľná.
5. S jedlom rastie chuťPlatí to aj pri sexe. Čím viac orgazmov si doprajeme, tým častejšie ich budeme chcieť prežiť znova. Navyše platí, že kvantita zvyšuje intenzitu - viac orgazmov, intenzívnejšie vyvrcholenie. Ženy a ľudia všeobecne, ktorí ignorujú svoju sexualitu, obvykle nemajú záujem iniciovať sex.Tí, ktorí nemasturbujú, nepoznajú čo ich uspokojuje a čo im prináša potešenie. A práve kvôli tomu sa im nedostáva v partnerstve toľko rozkoše, koľko by mohlo.
Kajúcnik je človek ľutujúci svoje previnenia a konajúci pokánie. Všetci sme hriešnici, preto by sme všetci mali byť aj kajúcnikmi. Krížová cesta kajúcnika, ktorej autorkou je Mária Vicenová, je výborným prostriedkom, vďaka ktorému sa môžeme hlbšie ponoriť do svojho vnútra a spoznať v sebe Piláta, ktorý rozhodol o Ježišovej smrti; drába, ktorý ho spútal povrazmi; či človeka z davu hádzajúceho odpadkami. Kedy sa stávame týmito ľuďmi? Keď denne nasledujeme hlas svojho vlastného ega, keď bez výčitiek svedomia upravujeme a prekrúcame Ježišov nemenný zákon lásky, keď sa obraciame na iných bohov a šťastie hľadáme u mágov, veštcov, liečiteľov či v amuletoch a kartách...
Sme prepojení globálne a musíme o sebe vedieť. Fotografia nám túto možnosť dáva. Som pracovne rozcestovaný a pracujem na projektoch, ktoré trvajú rok a dlhšie. Kde pracujem, tam žijem. Som spoločensky aktívny a rád spoznávam ľudí a rôzne kultúry. Zaujímam sa o život v danej krajine, ako ľudia žijú a popritom ich fotografujem. Vždy si nájdem tému.
Tým, že tam žijem, a dlhodobo fotím, mám výhodu oproti žurnalistom, ktorí prídu do cudzieho priestoru nafotiť udalosť a krátko na to odídu. Ja fotím vnútro. Je mojou výhodou, že tam strávim dostatočne veľa času. Dostanem sa blízko k ľuďom, žijem s nimi a fotím ich. Popritom spoznávam komunitu, kultúru, ľudí. Cez tieto iné kultúry si uvedomujem, odkiaľ pochádzam a aké môže byť skreslené naše vnímanie sveta a videnie jeho problémov. Je veľmi zaujímavé, ale aj náročné žiť v úplne inej kultúre.
Margita Mária Alacoque - apoštolka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. túžila po Bohu a dokonalom živote. Všetkým sa mu chcela podobať i navonok. Pán Ježiš ju viedol predovšetkým v utrpení a v pokore. Rozhodol sa jej ukázať jeho hĺbku a spaľujúcu túžbu milovať a byť milovaný. Margita Mária sa tak apoštolkou Božského Srdca Ježišovho. Jej poslaním bolo priviesť človeka k milujúcemu Ježišovi. Chcela mu pripomenúť jeho lásku, ktorá je tak často nepovšimnutá. Stále mala v mysli toto volanie: „Aké je to šťastie milovať Boha! Urobme všetko dokonale!“ A nebuďme k nemu ľahostajní.
Maličká brožúrka Uzdravujúca moc svätej omše od Márie Vicenovej vovádza do tajov, podstaty a významu slávenia eucharistie. Svätá omša je tým najväčším darom, aký Ježiš Kristus zanechal človeku na jeho neľahkú cestu životom. Nielenže je znovu prežitím celého pozemského života Boha, ku ktorému osobne pozýva každého kresťana, ale je zázrakom, skrze ktorý živý Boh, v celej svojej moci a sláve, prichádza k človeku a robí v jeho srdci a živote svoje nepredstaviteľné, často rozumom nepochopiteľné činy.
Knižočka Dary Ducha je cyklus katechéz pápeža Františka o daroch Ducha Svätého. Viete o tom, že Duch Svätý tvorí dušu, životnú miazgu Cirkvi a každého jednotlivého veriaceho? Je Božou láskou, ktorá si v našom srdci robí svoj príbytok a vstupuje do spoločenstva s nami. Duch Svätý je vždy s nami, je vždy v nás, je v našom srdci. Sám Duch Svätý je najdokonalejší Boží dar, je darom Boha.
Svätá Terézia od Ježiša napísala: Kto s touto modlitbou začal, nech ju neopúšťa, napriek zlým veciam, ktorých by sa dopúšťal. Veď je to prostriedok, pomocou ktorého sa dá vrátiť k náprave, a bez nej to bude oveľa ťažšie. A nech ho démon nezvádza takým spôsobom ako mňa, totiž aby ju opustil pre pokoru. Nech verí, že Jeho slová nemôžu zlyhať. Lebo vždy, keď to ľutuje a rozhodne sa Ho neurážať, obnovuje sa pôvodné priateľstvo a udeľovanie milostí, ktoré predtým Boh dával, a niekedy oveľa viac, pokiaľ si to ľútosť zaslúži.
A kto s ňou doteraz nezačal, toho osobne, pre lásku Pána prosím, aby sa nezbavoval takého dobra. Niet sa čoho báť, naopak, treba po nej túžiť. Lebo aj keby nepokročil vo vnútornej modlitbe a nesnažil sa byť natoľko dokonalý, aby si zaslúžil zážitky a dary, ktoré dokonalým dáva Boh, ľahko získa poznanie cesty do neba.
V knihe Testament exorcistu sa páter Amorth zaoberal témami: dobra a zla, šťastia a nádeje, zároveň poukázal na problémy dnešnej doby, ako je moc médií, slobodomurárstvo a sekty.
Kardinál Robert Sarah vo svojej knihe druhej knihe zo série Rozhovory s kardinálom - Sila ticha - proti diktatúre hluku, má na pamäti, že život je tichý vzťah medzi človekom a Bohom. Ticho je nevyhnutné pre počúvanie hudby Boha, modlitba sa rodí z ticha a v tichu sa vnárame do hlbšej modlitby. V tomto knižnom rozhovore s francúzskym spisovateľom Nicolasom Diatom kladie kardinál túto zásadnú otázku: môžu muži, ktorí nepoznajú ticho dosiahnuť pravdu, krásu a lásku? Odpoveď je jasná: všetko, čo je veľké a kreatívne má svoj pôvod v tichu. Boh je Ticho.
Milovať a ctiť - Navždy je krátka publikácia, v ktorej autor Richard Vašečka ponúka tipy a rady, ako má muž milovať ženu a ako si má žena ctiť muža.
Krížová cesta Božieho milosrdenstva: Moje milosrdenstvo je väčšie než tvoja bieda aj bieda celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Pre mňa si ty všetko. Aj všetky tvoje hriechy a celá tvoja bieda. Z neho ti plynú všetky milosti. Prichádzaj teda a načieraj milosti z tohto prameňa nádobou dôvery. Sú tu spoločné znaky ruženca i manželstva. V ruženci je to striedanie rovnakých zrniek, slov a myšlienok. To je tá najjednoduchšia a zároveň najťažšia cesta do neba. Vytrvalosťou však môžeme objaviť hĺbku. Manželia začnete spoločným čítaním úryvku z evanjelia, rozjímaniami a rôznymi úlohami. Manželia každý večer deň ukončíte spoločnou modlitbou desiatku ruženca. Manželstvo a jeho výzvy v novom svetle. Životom − život s Pánom a s manželským partnerom prinesie vášmu životu plnosť i radosť.
V knihe Diabol a jeho pôsobenie podáva Franz Spirago koncept posadnutia, špiritizmu, veštenia, slobodomurárov, pohanských modiel či Antikrista. Autor v knihe veriacim odporúča plne využívať moc sviatostného života, svätenej vody, svätenín, zvlášť odporúča nosenie benediktínskeho medailónu a v neposlednom rade postoj utiekania sa k Bohu v úprimnej modlitbe.
Skúsený exorcista Jozef Maretta, v knihe Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete, zameriava svoju pozornosť na pôvodcu smrti, jeho pokušiteľskú činnosť ale aj na pomoc tým, ktorí podľahli jeho taktikám. Publikácia podrobne rozoberá pôsobenie Zlého ducha v dnešnom svete a tiež stanovisko Cirkvi, ktorá ponúka pomoc - víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou, hriechom i diablom.
Fulton J. Sheen nám so svojou príťažlivou výrečnosťou a dôvtipom predkladá pôsobivý obraz Preblahoslavenej Panny Márie. Spája v ňom hlboké duchovno s históriou, filozofiou a teológiou. V tomto literárnom portréte detailne zachytáva hlavné udalosti jej života, vďaka čomu sa Mária stáva neutíchajúcim zdrojom povzbudenia a inšpirácie. Zdôrazňuje jedinečnú dôstojnosť a silu žien. Všíma si ich unikátne dary, schopnosť liečiť hlboké rany a v neposlednom rade i riešiť problémy sveta. Pripomína, že ľudstvo naliehavo potrebuje Matku Božiu, najmä jej vrúcnu lásku, ktorú má ku všetkým svojim deťom.
V knihe Páter Dolindo na vrchu blahoslavenstiev je nielen jeho životným svedectvom, ale zároveň exegeticko-biblickým textom. Umožňuje spoznať život tohto výnimočného kňaza vo svetle blahoslavenstiev, ktoré predstavujú vznešené posolstvo a ideál, ktorý sa v každodennom živote pátra Dolinda naplno uskutočnil.
Todd Burpo a Lynn Vincentová napísali knihu Nebo nie je výmysel - neuveriteľný príbeh o výlete do neba a späť je skutočný, pravdivý príbeh 4-ročného chlapca, syna pastora malého mestečka Nebraska, ktorý sa počas urgentnej operácie v narkóze ocitne na prahu smrti. Colton rozpráva ako sa stretol s vlastnou nenarodenou sestrou, o ktorej mu nikto nikdy nepovedal a tiež, že videl svojho pradeda, ktorého presne opísal, hoci zomrel 30 rokov pred Coltonovým narodením. Opisuje nebo ako nádherné miesto, prežiarené pokojom, svetlom a láskou. Malý chlapec zdôrazňuje jednoduchý, ale skutočne dôležitý odkaz: Nebo je skutočné miesto, Ježiš vrúcne miluje deti. Buďte pripravení, lebo prichádza posledný boj! Kniha Nebo nie je výmysel je pootvorením dvierok a nahliadnutím do večného života očami dieťaťa.
Ilustračný obrázok spovede.
Gréckokatolícky kňaz a otec rodiny Jozef Maretta, ktorý pôsobil v rokoch 2004 -2016 ako exorcista Prešovskej archieparchie, chce publikáciou Diabol kradne maličkých pomôcť rodičom poznať Boží plán i zápas Zlého a maličkých.
Istý muž sníva. Je prekvapený pocitom vďačnosti voči Bohu, v ktorého neverí a je zmätený. Sníva o zlých duchov, o ktorých ho kresťanskí misionári uisťujú, že neexistujú. Sníva o tom, že musí priniesť obetu, ktorá by ho ochránila od vplyvu zlých duchov. A miestneho obchodníka na druhý deň našli z nevysvetliteľných príčin mŕtveho.
V jednom kníhkupectve v Chicagu si zákazník prezerá vystavené knihy. Hľadá knihu, ktorá mu uľahčí život. V diaľke vidí napodobeniny lietadla. Verí, že v lietadlách priváža materiálne dobrá, vrátil a priniesol im dobrý život.
Fotografia je priestorom na reorganizáciu našich myšlienok o realite a našom mieste vo svete. Realita je pre mňa priestor, v ktorom ustavične kmitajú atómy. Čím je teplejšie, tým kmitajú viac. Majú viac energie, navzájom na seba pôsobia a odovzdávajú energiu ďalej. Ak zaostríme objektív smerom dovnútra, zistíme, ako je všetko v ustavičnom pohybe. Všetko ustavične vibruje, kmitá, vrátane nás. Sme klbko kmitajúcich atómov v časopriestore rútiacom sa naprieč vesmírom. Uprednostňujem realitu okolo rovníka, kde je teplejšie. Atómy tam kmitajú rýchlejšie, majú viac energie, a tak sa tam deje podstatne viac. Ľudia okolo rovníka majú tiež viac energie, fantasticky hrajú na hudobných nástrojoch a krásne tancujú.
Téma človeka je pre mňa dôležitá. Prirodzene mám rád ľudí a zaujímam sa o nich. Čo človek, to príbeh. Niektorý je zaujímavejší a hodný zaznamenania. Treba si vybrať príbeh či tému, podrobiť ju kritike, zvážiť, či stojí za to ju zaznamenať, a hlavne či ju dokážem zaznamenať. Veľká téma vyžaduje vyzretého fotografa a človeka.
Moje fotografie boli spočiatku reálne, no postupne so schopnosťami vnímania a zobrazovania fotografie ma prestalo reálne zobrazovanie sveta napĺňať. Tým nechcem povedať, že sa mu vyhýbam. Keď cítim, že treba byť priamy, tak to tam dám priamo, hoci vždy sa snažím o výtvarné podanie obrazu. Expresívnejšie výtvarné poňatie ide ruka v ruke s tým, ako žijem, kým a čím som obklopený. Čo čítam, počúvam, pozerám. Veľký vplyv na mňa malo objavenie japonskej a severskej fotografie pred cca 12 rokmi. Expresivita Kitajimu a psychologickosť Petersena sú pre mňa vrcholom dokumentárnej fotografie. Plus som si zamiloval abstrakciu po prečítaní rozhovoru s Miroslavom Cipárom, po ktorom nasledovali dlhé debaty u neho v ateliéri.
Vo všeobecnosti nezasahujem do deja a neinscenujem. Pri portréte áno, ale vychádzam zo svojich vedomostí o portrétovanej osobe. Projekty plánujem dopredu, premýšľam nad tým, ako ich chcem uchopiť. Oboznámim sa s problematikou a prostredím. V teréne tomu dávam priebeh a snažím sa byť dokumentujúcim pozorovateľom. Ide mi o autenticitu, naturálnosť, prirodzenosť a pravdivosť. Predstavy, ktoré som mal doma, sú veľakrát iné a realita je nakoniec vždy lepšia, ako som si ich vysníval.
Fotografia má obrovský potenciál rozširovať okruh vedomostí. Sme prepojení globálne a musíme o sebe vedieť. Fotografia nám túto možnosť dáva.
Keď hovoríš, že máš v hlave 2 - 3 fotky na dokončenie cyklu, s akou istotou vieš povedať, že ich nebudeš potrebovať viac? Zaleží, čo s tou esejou zamýšľam urobiť ďalej. Ak výstavu, tak viem, že budem potrebovať 12+ fotiek, ktoré fungujú, majú rytmus, dynamiku, sú nositeľmi myšlienky a zámeru. Rozumiem im a som s nimi stotožnený. Niekedy treba povedať stop a presunúť sa inam. Na knihu by podľa mňa bolo vhodné mať viac ako 40 dobrých fotiek. Treba si tiež ustriehnuť sviežosť a zabrániť opakovaniu sa. Radšej kniha so 40 fotkami ako 100 fotiek, pri ktorých sa začneš nudiť v prvej tretine. Ideál je cca 60 výborných fotiek. A teraz si povedzme na rovinu, koľko fotografických kníh má viac ako 20 - 25 výborných fotiek? Skúsme sa na to kriticky pozrieť na Slovensku, v Čechách, vo svete. Potrebujem sa do témy dostať a byť s výsledkom spokojný.
Keďže nie som profesionálny fotograf, tak istú chvíľu trvá, kým sa rozfotím a hlavne zvolím správny prístup, vizuál. Kým sa rozvinie téma. Navyše som asi dosť sebakritický. Nebýval som, ale s poznaním to akosi automaticky prišlo. Nespokojnosť a túžba urobiť dobrú fotku je pre mňa hnacím motorom, chcem robiť veci lepšie a hlbšie. Navyše ak chcem odfotiť vnútro, potrebujem čas. Odfotiť peknú fotku je dnes veľmi jednoduché. Odfotiť silnú fotku, vnútro človeka, je veľmi ťažká disciplína a ani najmodernejšia technika ti v tom nepomôže.
Moju prvú esej vo „vizuálnej štylistike” sociálneho dokumentu som začal fotiť, lebo som nevedel, ako ďalej. Ochorela mi žena, ležala 2 roky v posteli. Nevládala sa poriadne hýbať, permanentná bolesť ju pripútala k posteli. Odmietla lekárov, pretože jej nasadili zastaralú liečbu. Brala lieky na potlačenie nežiadu...
Na strednej škole som sa zamýšľal nad náboženstvom. Myšlienky ma neuspokojovali a ja som začal spochybňovať kresťanskú vieru. Snažil som sa pochopiť svet vlastným rozumom a postojom. Počas vysokoškolských štúdií môj kritický duch pokračoval. Čítal som Nietzscheho. Korene viery boli v západnej kultúre už dávno odťaté. Snažil som sa žiť čestným životom. Nevidel som výnimočné kvality, ktoré by súviseli s ich kresťanstvom. Prežíval som vzťah k nemu a moje kresťanstvo vážne. Ospravedlnil som sa.
Videl som zmysel kresťanstva v službe druhým. Zúčastnil som sa stretnutiach kresťanskej skupiny, ktorá preberala problém chudoby vo svete. Myslel som si, že keď sa chce niekto starať o druhých, nepotrebuje byť kresťanom. Potom som sa rozhodol, že sa ožením. Znamenalo to, aby sme bývali spolu v domovníckom byte v areáli internátu. Bol tu jeden háčik. Phil bol presvedčeným kresťanom. Počas jedného víkendu navštívil niečo, čo sa volalo cursillo (po španielsky malý kurz). Cursillo je hnutie v rámci Katolíckej cirkvi. Po návrate bol ako vymenený. Začínal som mať pocit, že som v prítomnosti blázna. Nakoniec ma presvedčil, aby som sa aj ja prihlásil. Moji priatelia to považovali za rizikové. Povedal som, že nemôžem ísť, lebo o niekoľko mesiacov mám štátnice a musím sa ešte veľa učiť. Vtedy som vo Philovi zbadal niečo, čo mnou pohlo. Nakoniec som kapituloval.
Bol som ohromený ostrým Nietzscheho intelektom. A potom som sa začal zaujímať o obnovu. Až som začal byť fascinovaný obrazmi a témami kresťanstva. Začínal som mať nepríjemný pocit, že začínam trochu chápať myslenie samotného Boha. Začínal som mať dôverný vzťah. Začal som premýšľať nad tým, či mali títo ľudia naozaj vzťah so samotným Kristom alebo to boli blázni. Začínal som cítiť jeho prítomnosť, ako keby bol s nami v miestnosti. Cítil som, že on bol vo všetkom prítomný a že bol vždy pri mne. Chcel som k nemu teraz prísť, ale prekážka vo mne stále zotrvávala. Hovorili mi o hriechu, o potrebe pokánia a požiadania o odpustenie. To bol problém. Nemal som rád náboženské skúsenosti. Nechcel som žiadať o odpustenie. Nechcel som byť samosudcom mojej vlastnej morálky. Nechcel som, aby niekto môj život vystavil do mimoriadne prenikavého svetla. Nechcel som byť k tomu nútený násilím. Bol som slepý vo svojom srdci. Stvorené veci som používal ako únik pred Stvoriteľom! Bol som slepý vo svojom srdci. Všetko som odovzdal so slzami lásky a radosti.
To čo ľudia nazývajú krst Duchom Svätým zmenilo môj život. Bol to nový začiatok - ale iba začiatok. Pretože dovtedy som nebol kresťanom. Bol a mnoho rokov. Nasledovalo neustále pokračovanie. Každodenná modlitba a kresťanské spoločenstvo mi pomáhali očisťovať sa a viac sa primkýnať k nemu. Postupne som spoznával oblasti svojho života, ktoré mu bolo treba hlbšie odovzdať. Vždy som sa snažil v našom základnom vzťahu k nemu, požiadať ho o pomoc pri náprave. Môj osobný príbeh som nepísal ako model pre hľadanie Boha. Ale mohol by nám pomôcť prijať Krista do našich sŕdc a životných okolností. Boh nás oslovuje v našich ustráchaných alebo rebelujúcich srdciach. A tým zreteľnejšou sa stáva možnosť nášho odovzdania sa jemu. Boh sa neukázalo tak jasne a konkrétne v Ježišovi Kristovi.
Ilustračný obrázok modlitby.
V závere môžeme povedať, že hľadanie Boha je intímne cvičenie, ktoré si vyžaduje odvahu, pokoru a otvorenosť. Spoveď a pokánie sú dôležité kroky na ceste k duchovnej obnove a transformácii. Nech nám tento článok slúži ako sprievodca a inšpirácia na našej ceste k Bohu.