Obec Borský Svätý Jur predstavuje očarujúcu obec ležiacu v severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Táto malebná lokalita ponúka jedinečnú kombináciu historických pamiatok, prírodných krás a možností pre aktívny oddych.
História obce
História obce sa začala písať už v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o Borskom Svätom Jure pochádza z roku 1394, kedy patrila panstvu Ostrý Kameň. Pôvodne bola obec súčasťou Pajštúnskeho komitátu. Neskôr patrila postupne do Prešporskej stolice a od roku 1867 do Prešporskej župy. V novodobej histórii ju najprv zaradili do okresu Malacky v Bratislavskom kraji, potom do Západoslovenského kraja.
Povesť o zvone
Významné pamiatky
Dominantou obce je nepochybne Rímskokatolícky kostol sv. Juraja z roku 1676. Táto impozantná dvojloďová ranobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou stojí na mieste staršej stavby.
Farský kostol sv. V 19. storočí bol interiér kostola zaujme predovšetkým neogotickým zariadením. Mimoriadne cenné sú dve neskorobarokové sochy sv. Petra a Pavla z konca 18. storočia.
Okrem hlavného kostola môžu návštevníci obdivovať aj niekoľko pôvabných kaplniek:
- Baroková Kaplnka sv. Urbana z 18. storočia
- Prícestná kaplnka sv.
- Ľudová Kaplnka sv.
- Kaplnka Panny Márie Lurdskej
Miestny cintorín ukrýva ďalšie architektonické skvosty - Gútovské mauzóleum z roku 1893 a mauzóleum rodiny Černý z konca 19. storočia.
Aktivity v obci
Obec Borský Svätý Jur predstavuje významnú križovatku dvoch dôležitých cykloturistických trás. Prvou trasou je zelená rekreačná cyklotrasa Moravský Svätý Ján - Kúty - Brodské. Druhou, nemenej významnou, je Záhorská cyklomagistrála. Táto impozantná trasa prechádza celým Záhorím a spája Devín so Skalicou v celkovej dĺžke 134 km.
Obec nezostáva len pri historických pamiatkach. Pre milovníkov aktívneho životného štýlu ponúka nové workoutové ihrisko umiestnené v príjemnom prostredí. Futbalové ihrisko zase priťahuje športových nadšencov a umožňuje aktívne trávenie voľného času.
Zaujímavosti z minulosti
Fotografie kroja z Borského Svätého Jura sú pomerne vzácne. Najstaršia vznikla vari okolo roku 1910 a zachytáva Juranku v kroji v ateliéri Strauss vo Viedni. Ďalšie tri fotografie zachytávajú dvoch mužov, ktorí sú zrejme súrodenci a pravdepodobne učitelia, keďže na jednej fotografii sú aj s deťmi. Sú to fotografie možno z tridsiatych rokov. Na jednej z fotografií je aj jurská muzika, odhadujem, že vznikla niekedy okolo roku 1950.Fotografie sú vzácne predovšetkým tým, že zachytávajú pôvodný jurský kroj, ktorý sa vytratil oveľa skôr ako v okolitých obciach, keďže Jurania sa začali veľmi skoro obliekať "po pansky".
Roku 1792 bol richtárom obce Jozef Ralbovský. Jeho meno bolo uvedené na tzv. V 18. storočí viedla z Holíča do Bratislavy Obchodná cesta. Roku 1809 prebiehal boj Napoleona o Bratislavu. V bitkách pri Drážďanoch a pri Lipsku, ktoré sa skončili porážkou Napoleona, zahynuli aj traja občania Kútov. Napoleon II. Roku 1821 bol na poľovačke v Kútoch jediný syn Napoleona Bonaparteho - Napoleon II. Podľa zápisov z jeho denníka to nebolo prvýkrát. Roku 1814 bol richtárom obce Ján Gutt. 14. Roku 1826 bola v obci postavená z pálených tehál zvonica. Zvon pochádzal z roku 1785. K zvonici bol pripojený požiarnický sklad. Vpredu boli dve miestnosti. Jedna slúžila ako „žalár“ alebo „karcer“, druhá miestnosť bola núdzovou nocľahárňou - chudobincom pre jediného žobráka, ktorý nemal nikoho. Jedenie si buď vypýtal, alebo mu ho doniesli dobrí ľudia, ktorým mu ho bolo ľúto.
Pred zvonicou stojí kamenný kríž. Od zvonice vedie poľná cesta smerom na Borský Svätý Jur. Toto miesto bolo oddávna opradené mnohými historkami. Hovorievalo sa, že tam straší, že sa tam zjavujú duchovia, a že toto miesto bolo navštevované jazdcami na ohnivých koňoch. Napriek tomu bolo obyvateľmi často navštevované a nikdy tam nechýbali kvety.
Podľa Mateja Héska: „Ešte pred niekoľkými storočiami sa na tomto mieste odohrali veľké bitky. Celá zem bola presiaknutá krvou. Rozprávalo sa aj, že na tomto mieste bolo počuť plakávať dieťa. Nikto ale nemal odvahu zistiť prečo. Až raz v noci išiel jeden Kúcan okolo práve vtedy, keď dieťa plakalo. Nabral odvahu a spýtal sa ho prečo plače. Dieťa odpovedalo, že mu matka zabudla dať na pás stužky. V tých časoch totiž veľa detí zomieralo a rodičia im dávali ako ochranu pred „Kosatou“ na pás stužky. Kúcan sňal z hlavy klobúk, odtrhol z neho mašľu a podal ju dieťaťu. Po nejakom čase niekoľkí občania nechali na tomto mieste osadiť kríž s obrázkom Panny Márie.