Bratislavské bábkové divadlo uvádza: Zvláštne Vianoce strýka Odrala

Bratislavské bábkové divadlo (BBD) pripravilo na motívy novely Vianočná koleda od anglického spisovateľa Charlesa Dickensa rozprávku Zvláštne Vianoce strýka Odrala.

Toto divadlo sa snaží darovať na konci roka svojim divákom ten najkrajší darček - nové mikulášske predstavenie. Pred tromi rokmi to bol Vianočný príbeh anjela Rafaela, potom Veľká cesta z Arktosu. Vďaka týmto inscenáciám navodia tú správnu vianočnú atmosféru. Je to prínos nielen pre diváka, ale i pre tvorcu. Využiť všetky dostupné divadelné „zázraky“, vytvoriť nezabudnuteľný zážitok. Nie všetky bábkové divadlá na to myslia pri zostavovaní dramaturgického plánu. Väčšinou nasadia najnovšiu inscenáciu alebo takú, ktorá bola odpremiérovaná dávnejšie.

Dielo dramaturgicky upravila Katarína Jánošová, hudbu Peter Mankovecký, scéna a bábky Pavol Andraško, kostýmy Zuzana Formánková.

Rozprávku uvádzajú v Bratislavskom bábkovom divadle do 11.

Verejná generálka bola vo štvrtok 24. Premiéra: 25.

Zvláštne Vianoce strýka Odrala je rozprávka, ktorú k tohtoročným Vianociam pripravilo Bratislavské bábkové divadlo na Dunajskej ulici 36.

Podľa režisérky inscenácie Adriany Totíkovej je to hra o vnútornej, duchovnej premene prísneho a bohatého lakomca, strýka Odrala, ktorého príbuzní a duchovia zmenia. Je to inscenácia plná čara a zázrakov, prináša v hravej podobe aktuálnu tému sociálneho cítenia a empatie voči iným, ktorá by nemala patriť len k Vianociam.

Bohatého lakomca Odrala navštívia počas vianočnej noci traja duchovia, aby mu ukázali aký bol, aký je a aký bude, ak nezmení svoj postoj k ľuďom a k životu.

Charles Dickens patrí k najvýznamnejším anglickým realistickým autorom. Jeho ťažké detstvo preniesol do svojich diel. Po tom, ako sa jeho otec zadlžil a odsúdili ho do väzenia, musel sa ako jedenásťročný postarať o svojich sedem súrodencov prácou v továrni. Táto práca a návštevy vo väzení v ňom zanechali pocit poníženia, odporu a súcit s chudobou, s čím sa stretávame takmer v každej jeho knihe. Veľmi rád čítal a navštevoval múzeá. Ako pätnásťročný sa stal pisárom na súde, neskôr redaktorom. Popri písaní príspevkov do rôznych časopisov sa začal profilovať ako románopisec. Bol veľmi dobrý pozorovateľ, rozprávač, zároveň amatérsky herec a kúzelník. V Anglicku je považovaný za druhého najlepšieho autora, hneď po Williamovi Shakespearovi. Jeho tvorba sa vyznačuje ľudskosťou, humorom, súcitom, vrúcnosťou, kritikou nespravodlivosti, autobiografickými prvkami. Jeho postavy sa už stali archetypmi. Debutoval v roku 1833 pod pseudonymom Boz. Od roku 1843 do roku 1867 napísal každý rok jednu vianočnú knihu alebo novelu. Prvou bola A Christmas Carol in Prose (Vianočná koleda). Príbeh úžerníka Scroogea sa stal najprekladanejším dielom z celej jeho tvorby. S veľkou obľubou ho tvorcovia inscenujú v divadlách a spracovávajú do filmovej a animovanej podoby.

(V roku 2009 vznikla animovaná adaptácia známeho príbehu Charlesa Dickensa z vianočného prostredia, scenár si sám napísal a potom celý film aj režíroval Robert Zemeckis /Polárny expres, Beowulf/, ktorý sa netají tým, že chová k tomuto dielu vrelý vzťah. Témou Vianočnej koledy bolo zobrazenie ideálnych sviatkov v kruhu rodiny, ktoré nastanú, ak si ľudia začnú navzájom pomáhať, hlavne bohatí chudobným. Charles Dickens bol pri písaní tejto novely inšpirovaný ľudovými príbehmi o duchoch a nadprirodzených bytostiach. Opisy Štedrého večera boli také očarujúce, že sa stali návodom, ako by mal tento sviatok vyzerať. Ebenezer Scrooge je stelesnením lakomosti, mamonu, všetkého, čo Dickens na svojej dobe nenávidel. Duchovia predstavujú protiklad - lásku, radosť a záujem o druhých, sú liekom na nápravu.

Príbeh sa odohráva v kancelárii firmy MARLEY & SCROOGE. Jacob Marley umrel. Spoločnosť vedie lakomý Ebenezer Scrooge. V pracovni je zima. Jeho spolupracovník Bob Cratchit sa ho bojí, tak sa radšej zababuší do kabáta. Do kancelárie prichádza Sroogeov synovec a pozýva ho na vianočnú večeru, ktorú Scrooge rázne odmieta: „Choď s veselými Vianocami do čerta! Veď Vianoce sú pre mňa len čas, keď platím účty a keď zisťujem, že som zasa o rok starší a ani o chlp bohatší. Už ti niekedy priniesli niečo dobré? Už ti niekedy niečo dali?“

Ebenezer zamkne kanceláriu a odchádza domov. V noci sa mu zjavuje duch Jacoba Marleyho, ktorý mu vysvetlí, že každý človek by sa mal zaujímať o svojich blížnych a mal by sa im venovať čo najviac. A ak tak nerobí počas svojho života, musí tak robiť po smrti. Oznámi mu, že ho prídu navštíviť traja duchovia. Prvý je Duch minulých Vianoc. Stačilo, že sa Ebenezer dotkol ducha, už leteli nočnou oblohou. Najprv videl miestnosť, kde bol ešte malý chlapec, neskôr mladý muž s dievčaťom, ktoré však opustil, lebo si našiel inú lásku - peniaze. Potom ho duch zobral do krásneho domu plného ľudí, boli to minulé Vianoce Scroogeovej bývalej priateľky, jej manžela a detí. V druhú noc, presne o polnoci, navštívi Ebenezera Scroogea druhý duch - Duch tohoročných Vianoc. Ako prvú v poradí videl Ebenezer vysvietenú miestnosť plnú ľudí. Bola to rodina Boba Cratchita, Scroogeovho spolupracovníka, ktorého najmladší syn Tim je vážne chorý. Nakoniec Scrooge nakukol do obývačky, kde bol jeho synovec s manželkou a pár priateľmi. U Ebenezera sa objavila ľútosť. Všimol si, že duchovi spod kabáta trčia dve ďalšie nohy, duch mu vysvetlil, že sú to dve deti, Nevedomosť a Bieda. O polnoci v tretiu noc prišiel posledný duch, Duch Vianoc, ktoré ešte len prídu. Scrooge sa ocitol na ulici, kde si vypočul rozhovor dvoch mužov o niekom, kto zomrel. Zrazu sa ocitol pri truhle, kde stála celá rodina Cratchitovcov, ktorí mŕtvolu oplakávali. Nakoniec duch preniesol Ebenezera na cintorín k hrobu s nápisom: EBENEZER SCROOGE. Scrooge sa v tú chvíľu zrútil, že jeho život takto dopadol. Ešte v tú chvíľu sľúbil, že sa polepší: „Už si budem navždy uctievať Vianoce vo svojom srdci, a to nielen na Štedrý večer. Spojím skúsenosti Minulosti, Prítomnosti i Budúcnosti. Všetci traja duchovia mi v tom budú pomáhať. Zužitkujem všetko, čomu ma naučili.

Katarína Jánošová pozmenila mená postáv princípom nomen omen, no príbeh ostal nezmenený. Hlavná postava Jakub Odral má firmu Odral z kože vás zodral. Jeho vykorisťovanie musí znášať pomocník Robo Chudoba a upratovačka Betka. Odral odmietne pozvanie synovca Radka a ľahne si vo svojej kancelárii na pracovný stôl, ktorý sa len otočením mení na posteľ. Traja duchovia ho prenesú najskôr do minulosti, kde objasnia jeho nenávisť k Vianociam. Už jeho otec mu stále hovoril: „Kto by sa na Vianoce ponáhľal domov? Vianoce sú pre lenivcov!“ Jedinou radosťou preňho bola sestra Danka. No tej už niet, ostal po nej Radko. Prenesú sa s duchom neskôr v čase, keď bol mladý úradník a zaľúbil sa do šéfovej dcéry Anky. No potom začal zarábať a chcel stále viac a viac a na Anku mu čas neostal. Druhý duch mu ukáže Vianoce u synovca Radka, ktorý zdobí s manželkou stromček. Spomínajú na strýka Odrala, ktorý je ako medveď žijúci sám v jaskyni, ako zosušený bodliak, no Radko ho má aj napriek tomu stále rád. Duch prítomnosti ho privedie do detskej izbičky malého Tedka, Robovho syna. Hrajú sa s ponožkami a Odral si ani nevšimne, že chlapec je slepý. Tedko mu povie, že by mohol vidieť, keby dal ockovi jeho lakomý šéf vyšší plat. Posledný z duchov ho prenesie do budúcnosti, kde si ľudia šepkajú o jeho smrti. Duch ho privedie pred nebeskú bránu, kde sa ho anjel pýta na dobré skutky. Pozýva všetkých jeho známych, aby o ňom niečo dobré povedali, no ani jeden si na niečo také nespomína. Odral sa zobúdza vo svojej posteli. Ďakuje za druhú šancu a chce všetko zmeniť. Dramatička vniesla do textu ešte viac autobiografických čŕt Dickensa, príbeh doplnila o scénu posledného súdu. Zároveň aktualizovala slovné prejavy postáv. Repliky preniesla z 19. storočia do 21., no neubrala im drsný, ponurý nádych anglického predmestia, k čomu sa niektoré interpretácie uchyľujú.

Podobne ako Kamil Žiška v inscenácii Lakomstory z Londýna Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, ktoré si takisto vybralo túto Dickensovu novelu, ostala i Jánošová v realizme.

Pavol Andraško sa inšpiroval, spolu s kostýmovou výtvarníčkou Zuzanou Formánkovou, poetikou Dickensa. Strohá farebnosť, výber bábok. Scénu rámcuje zadný horizont s oknom. Ocitáme sa v Odralovej kancelárii, ktorú tvoria dva písacie stoly, na ktorých sú kopy šanónov. Odralov stôl slúži ako posteľ i výkryt pre vodenie manekýna. Obraz minulosti sa podaril vytvoriť kovovými maketami domčekov, ktoré herci poukladajú po celom javisku. Predstavujú dedinu, kde prežil Jakub Odral detstvo. Jedna z konštrukcií je zároveň javiskom pre marionety, zastupujúce malého Jakuba so sestrou Dankou. Zadný horizont tvorí stará fotografia. Ten sa mení dospievaním Jakuba. Spomínaná zadná stena pozostáva z dvoch otvárateľných priestorov, pripomínajúcich otváranie darčekov. Ich vnútro je obalené vianočným baliacim papierom. Otvárajú sa pri predstavovaní jednotlivých rodín. V prvej časti sú vianočné sviatky u synovca Radka, v druhej časti detská izba Tedka.

Z bábok sa v inscenácii používajú spomínané marionety, maňušky koledníkov a manekýni Radka so ženou, Tedka a duchov. Kým prvé dva typy sú okrajovo využívané, manekýn, duch, sprevádza diváka celým predstavením. Bábka je tvorená z dlhých hnedastých látok, mení sa hlava. Duch minulosti má bielu hlavu bez vlasov (dieťa), duch prítomnosti pôsobí ako dospelý človek a duch budúcnosti ako starec. Bábky vodia vždy traja bábkoherci. Kostýmy vodiacich sú jednotné, čierne (muži - nohavice, ženy - sukne), s pokrývkou hlavy, jednotlivé postavy majú súčasné oblečenie. Veľmi vtipne je doriešený kostým upratovačky Betky, ktorý je podšitý molitanom, a tak pôsobí Betka korpulentne a komicky. Hudbu do inscenácie vytvoril Peter Mankovecký. Podporuje navodenú atmosféru, no veľkým sklamaním je playback. Nevedno, prečo zvolili tvorcovia tento spôsob podania pesničky, či to bola nedôvera voči hercom, alebo uľahčenie práce v záplave vianočných predstavení.

Režisérku Adrianu Totikovú oslovilo Bratislavské bábkové divadlo po tretíkrát (Kráľovský detektív, Rúfusové rozprávky). Opäť pristúpila k bábkovému divadlu s pokorou a snažila sa využiť všetky možnosti, ktoré bábkové divadlo poskytuje. Nebála sa staviť i na technické stroje (parostroj, snehostroj), ktoré atmosféru podporili.

„Náročnejší Dickensov text je v hravejšej podobe zrozumiteľný deťom od piatich rokov.

“Je to prvá hra podľa textu Dickensa v 53-ročnej histórii nášho divadla. V inscenácii vo viacerých postavách účinkuje šesť bábkohercov. Scénu navrhol Pavol Andraško, kostýmy Zuzana Formánkova a hudbu Peter Mankovecký. Zvláštne Vianoce strýka Odrala bude BBD uvádzať v mikulášskom a predvianočnom období do 11. decembra.

Mikulášske čaro v Bratislavskom bábkovom divadle

Šiesty december je za dverami a Mikuláš si ešte stále nevybral svojich pomocníkov. Z neba a pekla vyslali dvoch najlepších uchádzačov: Čerta a Anjela. Mikuláš však nie a nie prísť a navyše sa začnú diať veľmi čudné veci. Čert a Anjel sa ako mihnutím čarovného prútika ocitajú v inom čase a priestore. A tak v priebehu jedného večera môžu spoznať nielen jedného, ale rovno štyroch Mikulášov! Každého v inom čase a v inom kúte sveta. To všetko pre nich a pre vás, milé deti, pripravil posledný Mikuláš. Ten, ktorý chodí do našich slovenských domácností.

Pýtate sa prečo? Mikulášske čaro je predstavenie, ktoré ponúka malým divákom tri mikulášske legendy. Spolu s čertom a anjelom sa deti prenesú do starobylej Byzancie, aby spoznali prvého Mikuláša - Nikolaja, na Sibír, kde má domov Dedo Mráz a do Ameriky, aby sa stretli s prívetivým hračkárom Santa Clausom. Na záver sa dočkajú Mikuláša, akého poznáme tu na Slovensku.

Rozpis predstavení Mikulášske čaro:

• 1.12. nedeľa 10.00, 14.30 vstupné: 3,00 €
• 3. 12. utorok 9.00, 11.00 vstupné: 3,00 €
• 4. 12. streda 10.00, 14.00 vstupné: 3,00 €
• 5. 12. štvrtok 9.00, 11.00 vstupné: 3,00 €
• 6. 12. piatok 9.00, 11.00 vstupné: 3,00 €
• 7. 12. sobota 14.30 vstupné: 3,00 €
• 8. 12. nedeľa 10.00, 14.30 vstupné: 3,00 €
• 9. 12. pondelok 9.00, 11.00 vstupné: 3,00 €
• 10. 12. utorok 8.30, 11.00 vstupné: 3,00 €

Ďalšie predstavenia v ponuke

Zvláštne Vianoce strýka Odrala:

• 14. 12. sobota 14.30 vstupné: 3,00 €
• 15. 12. nedeľa 10.00, 14.30 vstupné: 3,00 €
• 17. 12. utorok 9.00, 11.00 vstupné: 3,00 €
• 18. 12. streda 10.00, 14.00 vstupné: 3,00 €

Tri zlaté vlasy deda Vševeda:

• 21. 12. sobota 14.30 vstupné: 2,80 €

„Ľudia ma prezývajú dedo Vševed. Ráno som chlapec, na poludnie muž a večer starec... Čo som?" Aby ste sa dozvedeli odpoveď, musíte spolu s Plavkom podstúpiť dlhú a nebezpečnú cestu za tajomným dedom Vševedom. Nieže sa však budete báť! Nástrahy zlého kráľa ľahko prekonáme s pomocou troch zázračných sudičiek. Ak splníme všetky úlohy, neminie nás odmena. Poďte s nami do rozprávky a dozviete sa, že vytrvalosť a láska sú tou najmocnejšou zbraňou a že veľké veci sa niekedy ukrývajú v maličkostiach. A aby nám na tej ceste nebolo smutno, do kroku nám zahrá veselá kapela Vetroplach!

O autoroch a tvorcoch

Vladimír Predmerský je historik a kritik bábkového divadla, dramaturg a režisér. Počas štúdií bábkoherectva na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe začal svoj záujem venovať výskumu dejín slovenského bábkového divadla. Prvé poznatky, ktoré publikoval v druhej polovici 50. rokov sa stali podkladom pre napísanie vôbec prvých dejín o slovenskom bábkovom divadle (1966). Ďalším výskumom vznikli vysokoškolské skriptá pre DAMU v Prahe. Ako dramaturg a režisér pôsobil v bábkovom divadle v Žiline a v Bratislave, hosťoval v zahraničí (Chorvátsko, Srbsko). V rokoch 1972 - 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako vedúci dramaturg tvorivej skupiny pre deti. V školskom roku 1989/90 založil a viedol na DF VŠMU bábkoherecké oddelenie, z ktorého vznikla Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. V kontexte dejín slovenského divadla sa systematicky zaoberá výskumom dejín slovenského bábkového divadla od 19. storočia, činnosťou ochotníckych súborov a vývinovým etapám profesionálnych bábkových divadiel po súčasnosť.

Je autorom viacerých štúdií a publikácií - Príspevok k dejinám slovenského bábkového divadla do roku 1945 (1966), Amatérske bábkarstvo na Slovensku po roku 1945 (1967), Slovenské profesionálne bábkové divadlo (1970), Feldekova poetika v bábkovom divadle (1978), Čaro oživenej fantázie (1979), Päť pohľadov na podobu slovenskej bábkovej hry (1980), Dejiny bábkového divadla na Slovensku do roku 1950 (1985), Rozprávka na javisku (1996), Bábkarská Bystrica (1996), A. E. Timko: Krumpľová komédia (1996), Slovenské bábkové divadlo 1945-1971 (1998), Bábkové divadlo v rokoch 1890-1970 (1999). Spoluautor a editor publikácií Pohľady a výhľady (1997), Šamani, mágovia a komedianti (2002), Henryk Jurkowski: Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí (2004), Erik Kolár, ľudský človek-pedagóg (2007), Karel Brožek (2015) a kníh k výročiam slovenských bábkových divadiel. Autor hesiel do slovenských a československých encyklopédii a slovníkov (Malá československá encyklopedie, EDUS, Ilustrovaný encyklopedický slovník, Beliana). Publikuje v odborných časopisoch doma i v zahraničí, vystupuje na medzinárodných konferenciách a seminároch. Pôsobil v porotách na domácich i medzinárodných divadelných a televíznych festivaloch. Scenárista a komisár výstav o slovenskom a československom bábkovom divadle na Slovensku, v Čechách, Belgicku, Indii, Filipínach a v Srbsku.Prednášal na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe, na FF UK v Bratislave, DF VŠMU, na Umeleckej akadémii v Osijeku (Chorvátsko) a v rámci Studia Academica Slovaca. Je nositeľom Ceny Ministerstva kultúry za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti rozvoja pôvodnej televíznej tvorby pre deti (1986). Za celoživotnú tvorbu získal medzinárodnú cenu Malý princ (2009) v Srbsku a za televíznu tvorbu pre deti Cenu Dunaja (2010). V roku 2017 sa stal laureátom Ceny Slovenského centra AICT a je držiteľom ocenenia za rozvoj a reprezentáciu Bratislavského samosprávneho kraja Výročná cena Samuela Zocha 2018 a Ceny ministerky kultúry za rok 2020.

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

tags: #bratislavske #babkove #divadlo #zvlastne #vianoce #stryka