Bulharská dedina Brashlyan (v preklade Brečtan) leží 60 kilometrov od Primorska, obľúbeného čiernomorského letoviska. Nachádza sa v pohorí Strandža a je známa typickými drevenými domčekmi, v ktorých stále žijú ľudia. Na prvý pohľad možno pôsobí ošarpane, avšak z celého miesta vyžaruje zvláštna atmosféra, vzdialená ruchu preplnených pláží.
Mapa pohoria Strandža, kde sa nachádza dedina Brashlyan.
Drevené domy a kostol sv. Dimitara
V dedine je spolu 76 domov z 18. a 19. storočia, ktoré sú označené za národné monumenty. Najstarší dom má vyše 400 rokov a stále je obývaný. V čase, keď bol postavený, bolo dnešné Bulharsko súčasťou Osmanskej ríše a dedina sa volala Sarmaşık.
Nemenej zaujímavý ako najstarší dom je aj kostol sv. Dimitara, ktorý bol postavený na mieste tráckej svätyne, zasvätenej bohovi Dionýzovi. Každý, kto dedinu a Národný park Strandža navštívi, spozná aj menej známu tvár Bulharska.
Najlepší spôsob ako sa do Brashlyanu dostať, je prenajať si auto a urobiť si okruh z Primorska cez Mladežko až do Brashlyanu. Za dedinou sa môžete zastaviť pri vodopáde Dokuzak. Od vodopádu vedie pomerne zlá cesta do Malko Tarnova, kde sa rovnako ako v Brashlyane nachádzajú ďalšie drevené domy a historické múzeum. Odtiaľ sa pokračuje ďalej do Tsareva, kde sa po 60 kilometroch dostanete na pobrežie Čierneho mora a po udržiavanej ceste sa vrátite naspäť do Primorska. Počas celého dňa stretnete v pohorí Strandža len minimum zahraničných turistov.
HRANIČNÉ ~ drevený rímokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Historické parky na Slovensku
Historický park pri kaštieli v Novej Vsi nad Žitavou prechádza kompletnou obnovou. Od druhej svetovej vojny len chátral. Obec sa teraz rozhodla vrátiť mu lesk starých čias, keď tu bývali ešte významné barónske rody.
„Snažíme sa dať park do takého stavu, ako ho poznali naši starí rodičia a prarodičia, keď ešte patril šľachtickým rodom,“ povedala starostka Novej Vsi na Žitavou Marta Danková. Obec pri revitalizácii vychádza z historickej fotografie.
Ako prvý obec zrekonštruovala v rokoch 2010 a 2011 pod dohľadom pamiatkarov múr okolo parku, ktorému hrozilo zrútenie. Teraz v júli pred kaštieľom vysadili okrasný kruh, ktorý tam bol aj v minulosti. „V auguste podávame projekt cez program Leader na rekonštrukciu hlavného chodníka, oplotenie a mobiliár - lavičky, osvetlenie,“ doplnila Danková.
Ďalšou etapou bude revitalizácia stromov a kríkov, projekt počíta s nákladmi okolo 400-tisíc eur. Náletové dreviny, ktoré v parku v minulosti nestáli, vyrúbu a zostanú tam len pôvodné. Časť parku je pokrytá brečtanom, čo mu dodáva romantický vzhľad. „Je to najsúvislejší porast brečtanu, aký vôbec v historických parkoch na Slovensku je,“ vyzdvihla Danková.
V parku sa nachádza aj historický vodný systém, ktorý zavlažoval stromy. Jeho súčasťou boli jazierka, na ktorých sa baróni člnkovali. V budúcnosti by obec chcela zrekonštruovať aj ten, no zatiaľ na to nemá peniaze.
Kaštieľ dala v 19. storočí postaviť rodina Jána Klobušického, poslanca kráľovského parlamentu. V jeho susedstve už vtedy stál kaštieľ rodiny Jozefa Slávyho, ktorý zastával v monarchii rôzne významné funkcie - bol napríklad držiteľom titulu strážca kráľovskej koruny, predsedom Hornej snemovne a členom Uhorskej akadémie vied. Oba kaštiele obklopoval anglický park s rozlohou 6,6 hektára, v ktorom rástlo približne sto druhov drevín.
Dendrologické vzácnosti parku
K dendrologickým vzácnostiam parku patrí napríklad 170-ročný dub letný so zlatožltými listami, borievka virgínska, ginko dvojlaločné či tisovec dvojradový. Šľachtické rodiny medzi sebou súperili v zariadení kaštieľov a v úprave parkov. Dnes slúži ako internát odborného učilišťa a oba pri sebe ležiace parky tvoria jeden celok.
| Drevina | Vek/Charakteristika |
|---|---|
| Dub letný | 170 rokov, zlatožlté listy |
| Borievka virgínska | - |
| Ginko dvojlaločné | - |
| Tisovec dvojradový | - |
Park Kerta v Michalovciach
Park Kerta patrí k najstarším miestam v meste. V knihe o histórii Michaloviec sa o ňom píše, že je súčasťou pamiatkovej zóny, ktorej územie tvoria dva kaštiele s priľahlými hospodárskymi budovami a areálom grécko-katolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie. Jeho výsadba prebehla v polovici devätnásteho storočia. Rastie v ňom aj vzácny strom - dub letný, neďaleko vodného toku Laborca na ulici Grófa Antala Sztárayho. Tento pozoruhodný strom má výšku 25 m a vek približne 370 rokov. Obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou je 642 cm.
Kaštieľ v Michalovciach, v blízkosti ktorého sa nachádza park Kerta.
Kostru parku tvoria domáce listnaté dreviny, doplnené skupinami introdukovaných exotických listnatých a ihličnatých drevín. V parku sa nachádza asi 60 exemplárov vzácnych a zaujímavých druhov drevín. V parku možno obdivovať agát biely, dub bukovitý, dub letný, dub zimný, dub cerový, zriedkavý dub žltkastý, dub šarlátový, jaseň štíhly, jaseň americký, javor horský, javor mliečny, javor poľný. Početne sú zastúpené lipa veľkolistá, ľaliovník tulipánokvetý, pagaštan konský, orech čierny, brest hrabolistý, platan javorolistý.
Park v Pavlovciach nad Uhom
V Pavlovciach nad Uhom v miestnom parku rastie orech, ktorý má 199 rokov, výšku 25 m. Orech rastie v parku, ktorý obkolesoval kaštieľ rodu Barkóciovcov. Z kaštieľa dnes stojí už len panská jazdiareň. Strom je jedným z dvoch vysadených exemplárov, ktoré dal v polovici 19. storočia vysadiť gróf Barkóci a prežili aj budovu kaštieľa. Park o rozlohe 19,89 ha je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a bol založený v polovici 19. storočia pri miestnom, dnes už neexistujúcom kaštieli. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan.
Mestský park v Trebišove
Mestský park v Trebišove má rozlohu 62 ha. Vznikol koncom 18. storočia po vzore anglických parkov v súvislosti s výstavbou kaštieľa grófom Imrichom Csákym. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. Z pohľadu fauny medzi najvýznamnejšie dreviny tu patria: sofora japonská, smrek varieta inverza, platan javorolistý, záhradná varieta borievky fínskej, gledíčia trojtŕňvá, beztŕňovec dvojdomý, jedľa srienistá, katalpa bignóniovitá.
Dnes územie parku plní funkciu oddychovo-rekreačnú, kultúrno-spoločenskú a historicko-archeologickú. Na území parku sa okrem zaujímavej flóry a fauny nachádzajú aj historické pamiatky a športovo-rekreačné zariadenia. Okrem neskorobarokového, neskôr klasicisticky upraveného kaštieľa s hospodárskymi budovami z roku 1786 sa v areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj ďalšie chránené kultúrne pamiatky - hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie, pavlínsky kláštor, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, súsošie Immaculaty a archeologické lokality z praveku a stredoveku.
Park v Strážskom
Park v Strážskom bol založený koncom 19. storočia. Je to typický feudálny park s výrazným vplyvom sentimentálneho romantizmu, ktorý sa vyznačoval značným zahustením porastov a väčším podielom exotických drevín. Park je rozlohou najväčším mestským parkom okresu Michalovce (vrátane okresu Sobrance) a má výmeru 14,80 ha. Okrem súvislého porastu cesnaku medvedieho a viacerých dendrologicky cenných jedincov sa v ňom nachádza aj skutočná rarita - zvyšky topoľa bieleho.
Topoľ biely mal vo výške 1,30 m priemer 401 cm, obvod 12,60 m. Vek sa odhaduje na 200 rokov. Druhý mohutný topoľ biely má vypočítaný priemer 300 cm. V parku je nádherný exemplár pagaštana konského - najmohutnejší v okrese. Proti mrazom a exhalátom je odolný. Buk lesný, ako dominantná drevina lesných porastov pohoria Vihorlat a Popriečný sa prezentuje v parku ôsmymi exemplármi, pričom šesť z nich má prsný priemer 100 cm a viac. Javor poľný vyniká mohutným kmeňom a korunou. Lipy sú najpočetnejšie zastúpené v južnej časti parku. Najmohutnejšia lipa malolistá má prsný priemer 140 cm.
Veľmi zaujímavý je výskyt beztŕňovca dvojdomého, ktorý sa v parku rozmnožuje zo semena, teda prirodzeným zmladením. Z ihličnanov vyniká dekoratívnymi vlastnosťami borovica lesná - sosna. Okrem spomínaných drevín rastie v parku jaseň štíhly, hrab obyčajný, viac druhov topoľov, vysadených do prísnych geometricky usporiadaných radov, smrek pichľavý, viaceré druhy tují a cypruštekov.