Na úvod treba povedať, že ženy plačú oveľa častejšie ako muži. Štúdie uvádzajú, že žena plače za rok asi 64-krát, muž asi 17. Priemerný ženský plač trvá okolo šiestich minút, mužský do troch. Ukazuje sa tiež, že ženy vyronia aj viac sĺz a ich vzlyky a ďalšie prejavy sprevádzajúce plač sú hlasnejšie a výraznejšie. Často sa to deje aj preto, že v situáciách, ktoré muža rozhnevajú, sa žena skôr rozplače.
Plač prichádza v najrôznejších situáciách: keď sme smutní, šťastní, keď máme fyzickú či psychickú bolesť. Slzami vyjadrujeme pozitívne i negatívne emócie. Ale prečo niekto plakal dvakrát vo svojom živote a iný plače za každú maličkosť? Psychológovia hovoria, že často plačú ľudia, ktorí sú odolní voči stresu.
V mozgu sa nám pri silných emóciách spustí takzvaná centrálna autonómna sieť procesov, ktorá sa skladá z dvoch častí. V momente, keď začneme cítiť silné emócie, mozog spustí sympatický systém, a dostane telo do stavu nepokoja. Prvej časti systému teda rozumieme. Tento proces je spracovávaný v prefrontálnom kortexe (prednej časti nášho mozgu). Tou druhou je parasympatický nervový systém - ten slúži ako náprotivok prvej časti a pomáha telo upokojiť.
Hoci si to občas neuvedomujeme, po dlhom stave v strese náš mozog potrebuje vyfúknuť, dostať zo seba napätie von. Niektorí ľudia začnú byť podráždení a mať výbuchy hnevu.
Hormonálne Vplyvy a Rozdiely Medzi Pohlaviami
Výskum plaču je celkom vážna vedecká téma a uznávaným odborníkom na ňu je belgický klinický psychológ Ad Vingerhoets, ktorý o plači napísal aj knihu. On a jeho tím si myslia, že plač súvisí do veľkej miery s hormonálnymi procesmi v ľudskom tele. Tvrdí, že ženy vo veku od 13 do 50 rokov, čo je zhruba obdobie medzi prvou menštruáciou a menopauzou, plačú častejšie ako dámy vo vyššom veku.
Hormonálna rovnováha má vplyv na emocionálne reakcie.
Vedci tiež skúmali zloženie sĺz vyvolaných nejakými dráždidlami typu cibuľa či šampón a tých, čo sa spustili na emocionálnom základe (dojímavý film, ľútosť, radosť, správa o nešťastí blízkeho človeka) a zistili, že tie „citové“ obsahujú vysokú hladinu hormónu prolaktín.
Mnoho mužov sa vyhýba plaču. Z biologického hľadiska majú muži v porovnaní so ženami výrazne nižšie hladiny prolaktínu (hormónu súvisiaceho s emočnými slzami). Naopak majú viac testosterónu, ktorý bráni plaču.
Vingerhoets však nabáda, aby sme sa odpútali od tradičného pohľadu, že za všetko môžu ženské hormóny a otočili to. Jeho kolegyňa Lou Ann Brizendinová hovorí, že ženy síce plačú, ale muži sú zas oveľa častejšie nahnevaní, za čo môže testosterón. Keby hnev vymenili za slzy, svet by sa stal slzavým údolím.
To, že muži toľko neplačú, ale môže súvisieť aj s tým, že ich učia neplakať. To, aby sa ovládali a zadržali slzy, počúvajú od pomerne nízkeho veku, hoci v posledných rokoch možno menej.
„Súčasné mamy už toľko nevyzývajú synov, aby neplakali. Čoraz viac sa stretávam s tým, že im hovoria, že slzy sú v poriadku, je dobré dosať to zo seba. Predtým to tak bolo výhradne u dievčat. Myslím, že to súvisí aj s tým, že v školách prevažujú učiteľky. Možno sa mýlim, ale starší muž by asi chlapcovi nepovedal, že je v poriadku plakať,“ hovorí Anna Vranovičová, učiteľka prvákov s 30-ročnou praxou.
„Treba zdôrazniť, že v tomto prípade nie je až aký dôležitý vplyv rodičov či vychovávateľov, ale viac spolužiakov. Keď sa 12-ročný chlapec rozplače, lebo prehral v nejakej hre, dostáva sa do rizika, že ho budú za to šikanovať. Je na neho oveľa väčší tlak, aby zadržal slzy ako v prípade dievčaťa,“ vysvetľuje Vingerhoets.
Upozorňuje však aj na to, že v poslednom čase sa slzy nepovažujú za prejav slabosti, ale skôr citlivosti a empatie, čo sa napríklad môže „osvedčiť“ politikom či celebritám.
Pri narodení a mesiace po ňom plačú všetky deti. Pozornosti, dotykov a základného servisu sa dožadujú oba rody rovnako. Ani dievčatá, ani chlapci ešte nepoznajú iný spôsob komunikácie a plač využívajú naplno. Samozrejme, všeobecne sú skôr uplakané dievčatá. A áno, sú za tým hormóny. Hoci, nielen tie.
Sociálne a Kultúrne Faktory
Okrem toho, že plač je prirodzenou biologickou reakciou nášho tela tiež existuje niekoľko ďalších faktorov, ktoré určujú, kedy a prečo plačeme. Ľudia, ktorí majú vyššie skóre v neurotizme a empatii, taktiež plačú častejšie, než je zvyčajné. Pokiaľ sa vám slzy spustia na verejnosti, netreba sa za to hanbiť.
Pretože človek je spoločenský tvor, môže byť plač spôsobom priameho oznamovanie silných emócií ostatným ľuďom.
Vingerhoets zdôrazňuje tiež úlohu sociálnych a kultúrnych faktorov: plače sa viac v tých krajinách, kde je plač spoločensky prijateľný, zvlášť v bohatých krajinách. Dôvodom môže byť to, že blahobyt vyvoláva u jedincov pocit väčšej voľnosti vo vyjadrovaní emócií.
Ak porovnáme chlapcov a dievčatá v rannom veku, obe pohlavia plačú rovnako často. Ako sa to v dospelosti zmení? Kým ženy priemerne plačú 2 až 5-krát mesačne, muži maximálne raz za mesiac. Tento rozdiel sa začína počas školských rokov a je pravdepodobne spôsobený rozdielmi v socializácii. Chlapcom často, ako rodičia vštepujeme, že veľkí chlapci predsa neplačú.
V závislosti od typu osobnosti, ženy s vysokou mierou empatie ľahšie plačú v pozitívnych rovnako aj negatívnych situáciách. Neurotickí ľudia plačú skôr v negatívnych a vypätých situáciách. Ak majú jedinci vo vzťahoch vyhýbavý štýl pripútania, plačú menej ako ľudia s úzkostným štýlom pripútania.
Veľmi zaujímavý je fakt, že ľudia v bohatých demokratických krajinách, kde netrpia nedostatkom, plačú častejšie ako ľudia s direktívnym riadením.
Plač je prirodzená emočná reakcia.
Plač ako Mechanizmus Uvoľnenia a Komunikácie
Plač z akéhokoľvek dôvodu, či už zo straty milovaného človeka, či z nenávisti, hnevu, alebo plačete na smutnom filme, to všetko vás robí zraniteľnými voči svetu. Ak chcete dať svojim pocitom voľný priebeh, nie ste slaboch, naopak. Takto sa očistite od negatívnych pocitov.
V živote sú situácie beznádeje a zúfalstva. Ak to riešite falošným úsmevom, vyjadrujete tým ľahostajnosť voči svojmu okoliu. Ľudia, ktorí sa neboja plakať, sú v skutočnosti veľmi silní, schopní ovládať svoje emócie.
Ak chcete dať svojim pocitom voľný priebeh, nie ste slaboch, naopak. Takto sa očistíte od negatívnych pocitov.
Ak dostane plačúca osoba podporu a bude sa cítiť pri plači pohodlne, plač pomôže uľaviť si od smútku a bolesti. Niekedy je fajn vyplakať sa na pleci partnera.
Kedy Hľadať Pomoc?
Ak plačete často a bez zjavnej príčiny, mali by ste s tým začať niečo robiť. Môže ísť o depresiu. Medzi jej príznaky patrí pretrvávajúci smútok, prázdna nálada alebo beznádej. Okrem iných príznakov majú tieto pocity tendenciu ľudí rozplakať.
Medzi príznaky úzkosti patrí pocit blížiaceho sa nebezpečenstva, nervozita alebo ťažkosti s ovládaním obáv. Prišiel práve čas, aby ste sa pokúsili aj za pomoci odborníkov riešiť úzkosť, lebo jej prejavy vás doženú vo forme migrény alebo plaču.
Čo robiť, keď si ťa chlap neváži a prekračuje tvoje hranice?
Čo robiť, keď si ťa chlap neváži a prekračuje tvoje hranice?
Dôvody Prečo Najčastejšie Plačeme:
- Strata blízkeho
- Bezmocnosť
- Fyzická bolesť a nepohodlie
- Empatický plač (ak vidíme plakať niekoho blízkeho, tak sa pridáme)
- Dojemné situácie (pri pozeraní romantického filmu)
Ďalšie Dôvody Plaču Bez Zjavnej Príčiny:
- Spracovanie smrti niekoho trvá nekonečne dlho.
- Predmenštruačný syndróm nás ženy vie pekne rozhádzať.
- Niektoré ženy v jeseni trápi úzkosť.
Plač je komplexná emočná reakcia, ktorá je ovplyvnená hormonálnymi, sociálnymi a kultúrnymi faktormi. Pochopenie týchto faktorov nám môže pomôcť lepšie porozumieť sebe aj ostatným.