Buďte svätí, lebo ja som svätý, hovorí Boh: Význam a hĺbka biblického posolstva

Výrok "Buďte svätí, lebo ja Hospodin, váš Boh, som svätý" (19,2; 20,7.26) je hlavnou témou knihy Levitikus. Písmo jasne zdôrazňuje, že základnou Božou vlastnosťou je svätosť. Boh je svätý a túži mať s nami spoločenstvo. Pretože sa Boh kvôli spoločenstvu s nami nemôže stať menej svätým, musíme sa my stať svätejšími.

Čo znamená byť svätý?

Slovo svätý má niekoľko významov. Primárne označuje bytosť, osobu alebo vec, ktorá je považovaná za posvätnú, nadprirodzenú a oddelenú od bežného, profánneho sveta. Význam slova svätý (náboženské) označuje bytosť s božskými atribútmi, majúcu blízky vzťah k Bohu alebo bohom, prípadne je samotným Bohom.

Kontext použitia slova svätý závisí od konkrétnej situácie. Slovo svätý je prídavné meno akostné. Slovo svätý má staroslovanský pôvod. Pochádza zo slova „svętъ“, ktoré malo význam silný, mocný, posvätný.

Znamená to oddelený. Oddelený od hriešneho sveta, čistý, dokonalý. Jeho svätosť je taká mocná, že všetko nečisté v jeho prítomnosti okamžite zaniká. Keď prorok Izaiáš uvidel Božiu slávu, obával sa smrti. Ježiš, Boží Syn, sa kvôli nám stal človekom. On jediný bol čistý, bez hriechu.

Svätosť v Starom zákone

Túto myšlienku Boh v Starom zákone oznamuje rôznym spôsobom. Predovšetkým svojmu ľudu hovorí: „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (3. M 11:34). Potom zasväcuje rozmanité veci, aby mu sprostredkovali spoločenstvo s jeho ľudom, so „svätým národom“ (2. M 19:6): sväté kňažstvo, aby mu slúžilo (2. M 29:1; 1. Sa 7:1) vo svätých rúchach (2. M 28:2-4 - 29:29), svätostánok k prebývaniu medzi jeho ľudom (2. M 29:31), určité „sväté dni“, v ktorých jeho ľud mal prestať s každodennými povinnosťami a uctievať Boha (2. M 16:23; Lv 23:32) a aj svätú vodu na očisťovanie nečistých (4. M 5:17).

Starý zákon učí, že niečo sa môže oddeliť od Boha buďto hriechom, alebo nečistotou. Odpustenie hriechu v starozákonnej dobe bolo možné získať obetovaním patričnej obeti. Očistenie od nečistoty vyžadovalo, aby sa dotyčný podriadil príslušnému očistnému obradu.

Očistné rituály Starého zákona používajú krv, vodu a oheň. Prvý z nich, krv, poukazuje na službu Pána Ježiša, druhý a (do istej miery aj tretí) na službu Svätého Ducha.

V knihách Leviticus a Numeri je popísaná celý rad očistných obradov. Sú to 1. obrady pre veci ktoré sa dajú očistiť a 2. obrady pre veci, ktoré sa očistiť nedajú. Ku všetkým obradom prvej skupiny je potrebná voda. Najjednoduchšia forma obradov tejto skupiny je tá, že človek, ktorý sa nakazil nečistotou, si má vyprať šaty a bude nečistým až do večera (2. M 11:38+40). Potom bude považovaný za čistého.

Za určitých podmienok sa mohla nečistou stať aj voda (Lv 11:33-35). Voda z prameňa alebo podzemnej nádrže je považovaná vždy za čistú. Voda nejakého prameňa je napríklad doslova „živou vodou“: Pohybuje sa, a preto sa vždy obnovuje zo skrytého zdroja. V tom spočíva význam výrazu „živá voda“.

Druhá kategória očistných obradov sa týka vecí, ktoré nie je možné očistiť. Obvykle sú takéto veci zničené, nezriedka ohňom. Ohňom Boh zničil Sodomu a Gomoru rovnako, ako to neskôr urobil s modloslužobným Jeruzalemom (Jer 4:4; 17:27). Všetko z Jericha, až na kovové predmety, malo byť spálené (Joz 6:17+24).

Očistné obrady sú rukolapné zviditeľnenia duchovných právd a Boh ich určil pre naše ponaučenie. Predovšetkým nás poučujú, že Boh je svätý a vyžaduje svätosť svojho ľudu. Učí nás tiež tomu, že Boh túži po tom, aby sa všetko stalo svätým. Pre každý druh materiálu poskytol očistný prostriedok, ktorý odstraňuje hriech, ale zachraňuje materiál. Materiály, ktoré nebolo možné očistiť, zničil (obvykle) oheň. Táto pravda sa duchovne uplatňuje aj v prítomnej dobe.

Starozákonní proroci sa s nádejou dívali k dobe, kedy Boh očistí celé ľudstvo a svet. Boh im zjavil, že toto veľké očistné dielo vykoná svojím Duchom: „Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov“ (Zach 4:6). Toto očisťovanie Duchom (rovnako ako ďalšie aspekty jeho diela) budú v budúcnosti dostupné každému, mužom aj ženám, starým aj mladým, židom aj pohanom (Joel 2:28-32).

Svätosť v Novom zákone

Termín „svätí“ je tak často používaný, že dnes ho asi berieme ako samozrejmosť. Božia svätosť je však iná, je aktívna, aj keď držať sa čo najďalej od hriechu a nečistoty je neustále potrebné. Pretože svätý Boh túži po spoločenstve s ľuďmi, jeho aktívna svätosť spočíva v tom, že činí nečisté čistým a nesväté svätým. Tento druh svätosti umožnila Ježišova smrť.

Jeho nasledovníci získali prístup do duchovného Božieho kráľovstva procesom duchovným, nie vonkajšími obradmi (rituálmi). Hoci boli obklopení nečistými ľuďmi alebo nečistými vecami, napriek tomu mohli byť svätí. Posvätenie sa odohráva na úrovni jednotlivca. Tí, ktorí zostanú vo svojich hriechoch, nakoniec budú vyčistení ohňom. Tento proces nevyžaduje ich spoluprácu, je však bolestivý, deštruktívny a trvalý. To je ten večný trest, ktorý Biblia nazýva „peklo“, „ohnivé jazero“ a „druhá smrť“ (Iz 66:24, Mt 23:33, 25:30+41+46; Zj 20:14-15).

Kresťania si „zvolili“ byť posväcovaní Duchom. To je proces, ktorí vyžaduje neustálu spoluprácu každého (1. Jan 3:3; Zj 22:11). Najväčším dielom Svätého Ducha je privádzať ľudí do zmluvného vzťahu s Bohom. Medzi neobrátenými Svätý Duch pôsobí tak, že: usvedčuje z hriechu, svedčí o Kristovi a potvrdzuje Božie slovo.

Posvätenie a Duch Svätý

Keď hovoríme o posvätení, tak tým obyčajne myslíme duchovný proces, ktorým jedinec prejde a ktorý ho urobí svätým alebo svätejším. Svätý Duch nás priviedol až ku zrodeniu „v Kristu“, pokračuje v práci na nás a formuje nás čoraz väčšmi na Kristov obraz, s ktorým nás zjednotil. Ježiš Kristus zomrel, aby uskutočnil dielo vykúpenia. Jeho dielo na kríži je dokonané. Úlohu Svätého Ducha v procese posvätenia naznačuje aj jeho najbežnejší titul - Svätý Duch a očistné symboly, ktorými je predstavovaný v Písme - voda a oheň.

Úloha Svätého Ducha v súčasnej fáze dejín spásy je štvoraká (Jn 16:8-11):

1. usvedčovať svet;
2. očisťovať veriaceho skrze krv Kristovu pri znovuzrodení;
3. uskutočniť a zviditeľniť v živote veriaceho zákonné prehlásenie spravodlivosti, ktoré učinil Boh (Rim 8:16);
4. V užšom slova zmysle sa pod posvätením môže rozumieť „také sústavné pôsobenie Svätého Ducha, ktorým sa svätosť udelená pri znovuzrodení udržuje a posilňuje“ alebo ako „dielo Božej milosti, ktorým sme obnovovaní do človeka podľa Božieho obrazu a sme viac a viac zmocňovaní, aby sme zomierali hriechu a žili spravodlivosti“.

Za najjasnejšie chápanie tohto procesu posvätenia môžeme uviesť nasledovné: „Ide o pokračovanie procesu, ktorý začal pri znovuzrodení, keď bola veriacemu udelená a vštepená novosť života. Služba Ducha v posvätení musí byť chápaná z pohľadu neoddeliteľného spojenia medzi Kristom a Svätým Duchom („Ten ma oslávi, pretože z môjho vezme a bude zvestovať vám“, Ján 16:14).

Základná myšlienka posvätenia je „vyčleniť“, „oddeliť“. Tento termín je príbuzný so slovom „ospravedlniť“, lebo sa vzťahuje na udalosť, ktorá sa udiala raz a navždy: boli sme Bohom pričlenení (vyčlenení) do jeho vlastníctva (Sk 26:18). Pritom ospravedlnenie nemožno oddeliť od posvätenia (celoživotný proces morálneho premieňania na Kristov obraz).

Nová zmluva toto napätie vyjadruje niekoľkými spôsobmi: „starý človek“ alebo „staré ja“, to znamená to, čo sme kedysi boli „v Adamovi“ pod zlorečenstvom. Toto „staré“ je však už ukrižované s Kristom (Rim 6:6, Kol 3:9), ale aj napriek tomu musíme umŕtvovať našu padlú ľudskú prirodzenosť s jej hriešnymi túžbami a sklonmi (Rim 8:12-13, Gal 5:16-17, Kol 3:5-6). Kresťan je povolaný, aby bojoval proti hriechu (Ef 6:12-13, 1. Pet 5:8-9). Sme určení, aby sme boli „ako On“ (1. Jan 3:2).

Praktické kroky k svätosti

Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil. Preto je dôležité:

• Investovať do pravidelného duchovného života.
• Neustále sa (za pomoci a pod vplyvom Svätého Ducha) očisťovať (1. Jan 3:3).
• Byť si vedomí, že sme zodpovední Bohu za naše postoje, myšlienky, slová a činy.

Boh je pripravený urobiť všetko, aby ťa mohol učiniť totálne celistvým a môže začať už dnes! Pavlova modlitba nám dáva ohromné zasľúbenie: „Boh pokoja nech vás ráči celých posvätiť.“

Slovo svätý je tak často používané kresťanmi, že by sa zdalo, že sa vieme zhodnúť na jednotnom porozumení jeho významu. Čítame naše „Sväté“ Biblie. Prijímame „Svätú“ večeru Pánovu. Spievame pieseň „Svätý, Svätý, Svätý a uznávame „Svätého“ Ducha, tretiu osobu Božej trojice.

Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. Táto praktická činnosť, naše partnerstvo s Ním, keď On prichádza, aby nám pomohol, nás robí úplnými, resp. svätými. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť.

Svätosť je očividne viac, než len ezoterický duchovný atribút a zasahuje ďalej, než len do neviditeľného sveta. Svätosť zahrňuje úplnosť ľudskej bytosti.

Fráza „buďte svätí ako je On Svätý“ má ďaleko od zakazujúceho zvolania alebo nedosiahnuteľného cieľa, dáva nám aspoň zábleskom nazrieť do Otcovho srdca a Jeho priania pre nás.

Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi. Ježišov čistý register bol pripísaný na náš účet.

Svätosť je taká Božia vlastnosť, ktorou uchováva integritu celej svojej vlastnej bytosti. To znamená, že Bohu nie je potrebné nikdy pripomínať, aby bol dobrý, milujúci, múdry alebo úžasný. On nepotrebuje pracovať na tom, aby uskutočnil to, čo väčšina z nás definuje ako „byť svätý“.

Dobrá správa je, že to tak nemusí zostať. Prichádza náš Spasiteľ! Prichádza nielen preto, aby nám odpustil, ale aj preto, aby nás obnovil. Jeho plánom je, aby nám dal nový zrod a skrze znovuzrodenie do nás vložil nové semeno.

Biblia vlastne hovorí toto: „Tí z nás, ktorí sme sa znovuzrodili, nie sme dobrými hriešnikmi.“ Čím viac rastieme, tým je ťažšie zostávať na tej istej úrovni ako predtým.

Ako ukazuje každá moja fotografia, predná línia vlasov mi trochu ustúpila. Neplánoval som byť plešatý. Vo svojich 20-tich rokoch som neurobil rozhodnutie: „Myslím, že začnem strácať vlasy.“ Ale začal som ich strácať a hocikto mi to mohol predpovedať, že sa to stane. Obidvaja moji starí otcovia a môj otec mali presne takú istú vlasovú líniu a ten istý genetický princíp, ktorý spôsobil ich plešivosť, bol prenesený aj na mňa. Môj brat a ja máme podobný tvar plešiny, ako mali naši predkovia.

Táto, možno trochu smiešna ilustrácia, poukazuje na to, čo Boh hovorí tebe a mne: „Moje semeno je v tebe a keďže ja som svätý, postupne aj ty budeš tiež svätý.“ My sme svätí, pretože On je svätý.

Týmto spôsobom si Duch Svätý neoddýchne, pokiaľ sa nepostará o teba a o mňa. Prichádza, aby v nás a s nami pracoval, aby obnovil múry našej Bohom stanovenej osobnosti a nedá sa zastrašiť pravdepodobnou dĺžkou trvania svojej úlohy.

Evanjelium Matúša hovorí, že všetci, ktorí sa dotkli Ježiša boli uzdravení - skutočne obnovení (14,36). Ján poukazuje na to, že prameň vody nového života bude v tebe bublať (Ján 4,14).

Priamym zásahom Svätého Ducha, Boh spôsobí, že ten prameň prerazí tak, že z tvojho vnútra začnú vyvierať rieky Ducha.

Svätosť a zdravie

Je zvláštne, že Biblia nám aj v tejto dôležitej oblasti poskytuje mnoho veľmi cenných základných rád. Boh do nej nechal zaznamenať všetko, čo je pre nás dôležité. Otázka štýlu ľudského života, otázka zdravia podmieňuje naše šťastie, životnú pohodu a tiež úspešnosť v živote. Boh si želá, aby sme boli spokojní a šťastní, a preto nám dal návod, ako máme o zdravie tela a ducha správne dbať. Rovnako ako výrobca zložitého a výkonného zariadenia poskytuje užívateľovi podrobný návod na používanie a pokyny na údržbu, urobil to aj Boh.

Boh najlepšie vie, že skutočnou príčinou všetkých chorôb je hriech, ktorý narušil ľudskú povahu i fyzické zdravie. Kristus odhalil, že pôvodcom všetkých zlých vecí je „diabol“, ktorého nazval „zlodejom“, pretože prišiel človeka „okradnúť, zabíjať a spôsobiť skazu“ (Ján 10,10). Boží Syn však prišiel človeka obratého o zdravie, šťastie a nádej zase pozdvihnúť. Prišiel, aby v nás všestranne obnovil Boží obraz. Chce nám vrátiť duchovné i telesné zdravie.

Len Bohom duchovne a telesne uzdravení jedinci môžu úspešne pomáhať iným a sú oveľa výkonnejší. Zvlášť v službe pre Boha. Boh v starozákonnej dobe vyžadoval, aby kňazi boli zdraví.

Keď si Boh vyvolil izraelský národ za vzorový ľud, dal mu okrem iného i mnoho zdravotných pokynov. Nielen učenie o Bohu, ale aj praktický život, šťastie, medziľudské vzťahy, zdravie ľudí - to všetko malo dokazovať, že Izraeliti veria pravému Bohu a žijú podľa najlepších zásad.

Apoštol Pavol napísal: „Alebo neviete, že vaše telo je chrám Ducha Svätého, ktorý je vo vás …? Neviete, že preto už nepatríte sebe? Boli ste predsa kúpení za vysokú cenu.

Boh na počiatku poskytol ľuďom všetky podmienky k šťastiu. Hriech síce toto Božie želanie narušil, ale nezmaril. Z celej Biblie vysvitá, že Bohu ide stále o ľudské šťastie.

„Uzdrav ma, Hospodine a budem uzdravený.“ (Jer 17,14)

Strava a zdravie

Z biblickej správy o stvorení človeka zisťujeme, že Boh ľuďom odporučil tú najzdravšiu stravu. „Boh tiež povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúce semená i každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. TO BUDETE MAŤ ZA POKRM.“ (1 Moj 1,29) Boh prispôsobil ľudský organizmus pre príjem rastlinnej stravy, a preto dal ľuďom uvedené pokyny. Prví ľudia mali jesť zeleninu, ovocie, obilniny a orechy. Táto strava, ak je dostatočne vyvážená a pestrá, je tou najzdravšou a dostačujúcou stravou.

Keď Boh dával Noemovi pokyny, aby do archy uviedol jednotlivé zvieratá a zachránil ich pri potope, rozdelil zvieratá na „čisté“ a „nečisté“. Čo znamenalo toto rozdelenie? To nám objasňuje Biblia ďalej. Akonáhle Noe so svojou rodinou vystúpil z archy, všetko na zemi bolo pusté a oni nemali čo jesť. Preto (na prechodný čas) Boh ľuďom dovoľuje jesť mäso (niektorých) zvierat. Tých čistých bolo dostatok. Boh vedel, že ich ľudia budú po potope potrebovať k jedlu.

Akonáhle Boh vyviedol izraelský národ z Egypta, musel mu konkrétne pripomenúť všetky dôležité pokyny pre život. Preto im na hore Sinaj vydal Desatoro napísané vlastným prstom. Preto ich postupne učil zásadám vzájomného spolužitia. Keďže v Egypte zabudli aj na zásady zdravého spôsobu života a stravovania, vydal im detailné odporúčania, ktoré druhy zvierat sú na požívanie, a ktoré sú nezdravé, nepožívateľné. Je to ako s rastlinami. Niektoré sú jedlé, niektoré nechutné a mnoho priamo jedovatých. Božie konkrétne rozdelenie nachádzame v 3 Moj 11. kap.

Boh sám hovorí: „Nepoškvrňujte sa… Ja som Hospodin, váš Boh.“ (3 Moj 11)

Mravný zákon rovnako ako zdravotné princípy boli písomnou formou zachytené oveľa neskôr, až v dobe Mojžišovej. A preto nemohli mať len dočasnú platnosť. Organizmus dnešného človeka je predsa rovnaký, ako bol organizmus prvých ľudí. Čo škodilo im, neskôr Židom, ľuďom v dobe Ježiša Krista, to isté škodí aj nám.

V čase konca bude podľa Písma svet veľmi narušený a znehodnotený (Iz 24,1-5). Vedci dokázali, že škodliviny sa kumulujú v potravinovom reťazci, a pokiaľ ľudia jedia zvieratá, ktoré v sebe nahromadili veľké množstvo škodlivín, prijímajú ho v mäse, a preto sú chorí. Boh nám dnes dáva pokyny, aby sme sa vrátili k prostej rajskej vegetariánskej strave. A to je tiež v súlade s poslednými vedeckými výskumami a odporučeniami. Boh nás v dobe narušenej prírody vedie znovu k svojmu pôvodnému ideálu.

Veriaci človek by nemal svoje telo ničiť ani fajčením, požívaním kávy, čajov, ktoré obsahujú teín a ďalších nezdravých vecí. Boh nám dal najvzácnejší dar - a to je náš život. Pozoruje nás, ako si ho vážime a večný život bude môcť dať iba tým, ktorí si tento najcennejší dar skutočne vážili. Ak sme niektorou z uvedených vášní zotročení, prosme Boha o silu k vyslobodeniu.

tags: #budte #svati #lebo #ja #som #svaty