Náš kostol v Šaci bol pôvodne zasvätený Najsvätejšej Trojici a bol postavený zrejme ešte pred rokom 1275. Jágerský biskup Andrej v tom istom roku uviedol zoznam kostolov, ktoré majú platiť desiatky. Jedným z vymenovaných bol aj kostol Ida, pomenovaný podľa pretekajúcej riečky. Zároveň to bola prvá písomná zmienka o dedine Šaca. Stredovekosť kostola vidno už na jeho štýle, ktorým je gotika.
Mapa Gotickej cesty na Slovensku
I Šacu postihla reformácia. Takmer všetci jej obyvatelia konvertovali na kalvínov. Začiatkom 18. storočia tu bolo mnoho gréckokatolíkov. Roku 1733 zemepán Paul Šemšey prehlásil, že opraví schátralý kostol a postaví faru, ak bude v Šaci rímskokatolícky kňaz. Roku 1738 sa ním stal Imrich Turoczi a o rok neskoršie píšu štatistiky, že v Šaci a Buzinke bolo 1033 rímskokatolíkov. Roku 1779 kostol vyhorel a po následnej oprave prijal nové patrocínium Nanebovzatej Panny Márie.
Rekonštrukcia a súčasnosť
Veľkou rekonštrukciou prešiel kostol počas 22 ročnej správy farnosti rehoľou Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. V súčasnosti sa v Šaci udeľuje sviatosť birmovania, ktorá je dôležitým krokom v živote mladých kresťanov. Táto sviatosť posilňuje vieru a dáva Ducha Svätého, aby veriaci mohli svedčiť o Kristovi vo svete.
Charitatívna činnosť
Okrem duchovného života farnosti v Šaci sa veriaci venujú aj charitatívnej činnosti. Príkladom je aj návšteva vo väznici v Prešove, kde gospelová skupina L'múry zahrala koncert pre odsúdených.
Oficiálna stránka zvjs.sk pridáva tento popis:,,Dňa 25. júna 2020 zavítala do ústavu Prešov gospelová skupina L'múry. V poobedňajších hodinách zahrali najskôr koncert v priestoroch oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, neskôr sa presunuli do otvoreného oddelenia. Členovia kapely, za prítomnosti nášho bývalého kolegu Mgr. Michala Libanta a službukonajúcich pedagógov, svojimi piesňami a duchovnými príhovormi povzbudili počas koncertu odsúdených v ich životnej situácii. Následne sa v užšom kruhu stretli členovia relaxačnej modlitbovej skupiny Dismas a zúčastnili sa svätej omše pod vedením ústavného kaplána. Poďakovanie patrí hudobníkom kapely L'múry ako aj Mišovi, za ich ochotu pricestovať a pozitívne povzbudiť obvinených a odsúdených nášho ústavu.“
| Dátum | Udalosť | Miesto |
|---|---|---|
| 25. jún 2020 | Koncert gospelovej skupiny L'múry | Ústav Prešov - oddelenie výkonu väzby a výkonu trestu, otvorené oddelenie |
| 25. jún 2020 | Svätá omša s členmi relaxačnej modlitbovej skupiny Dismas | Ústav Prešov |
Tesne predtým sme boli v kaplnke a zahrali sme aj počas svätej omše s odsúdenými zo spoločenstva Dismas.
Strávili sme deň za mrežami. Takto vyzerá ženská väznica pri Martine
Svedectvo brata Máriusa Dismasa
Chcel by som teraz poskytnúť svedectvo brata Máriusa Dismasa:,,V knihe „Blahoslavení...” od Renáty Čupcovej sa píše: „...Raz som sa dočítala o sestre Bernadete z Vrícka, že chodí k väzňom a mnohých už získala. V srdci som pocítila túžbu, aby sa stretla aj s Vladom a priniesla mu milosť viery. A Pán to urobil. Sestra Bernadeta sa s ním stretla. Cez modlitby jej rehoľných sestier a dobrých ľudí z nášho spoločenstva Vlado dostal milosť od Panny Márie a obrátil sa...” Bol rok 1998. Ako mladý väzeň, odsúdený na 23 rokov samotky, som zúfalý hľadel na stenu vo svojej cele, keď sa zrazu otvorili vonkajšie dvere a za mrežou sedela na vozíčku útla rehoľná sestra.
,,Sláva Bohu a Nepoškvrnenej!”, povedala s radosťou a s úsmevom na tvári požiadala príslušníka, aby otvoril aj vnútornú mrežu. Ten najprv váhal, lebo sa to nesmelo, no aj napriek zákazu nedokázal nič povedať a urobil tak... Sr. Bernadeta pomocou barly prišla ku mne, dala mi krížik na čelo a spolu sme si sadli na posteľ. Bolo to pre mňa veľmi silné stretnutie, lebo nikdy predtým neotvorili mrežu mojej cely bez toho, že by ma nedali do pút a nepripomenuli mi, že som zlý a nebezpečný! Zrazu som cítil, že ma má niekto rád a dôveruje mi! Sedel som pri sestričke ako dieťa, ktoré potrebuje pomoc, a ani si nepamätám všetko, čo mi rozprávala, no jej láska, pokoj a vľúdnosť, ktoré boli v prostredí väzenia naozaj niečím výnimočným, naplnili moje hriechmi zranené srdce tým najlepším, čo som potreboval, aby som začal odznova, aby som aj v zamrežovanom svete našiel zmysel života a opäť bol raz človekom, za ktorého ma už skoro nikto nepokladal...
Nikdy nezabudnem na toto prvé stretnutie so sr. Bernadetou, ktoré tak veľmi zmenilo môj život, keď mi svojim príkladom života viery, blízkosťou a dobrom, ešte ako neveriacemu, odhalila a odovzdala Božiu lásku. A nemôžem zabudnúť ani na jej prorocké slová pri odchode, keď ma jemne chytila za ruku a povedala: "Synku, buď sa budeš búriť a zblázniš sa tu alebo sa staneš mníchom a vstúpiš do nového života...” To bola veľká výzva, provokácia v tom najlepšom zmysle slova, svetlo v tme, cieľ cesty cez väzenskú púšť...
Najprv som to bral len ako niečo osobné, ako niekomu ešte dokázať, že ten navonok silný väzeň, ktorý toľkých sklamal a zranil, nie je porazený, no sr. Bernadeta mi k naplneniu tejto výzvy nechala ten najlepší prostriedok-ruženec! Začal som sa modliť a rýchlo som pochopil, že to nie je len o mne, o niečom, čo ma navonok okrášli a pomôže mi uniknúť z toho miesta, pretože modlitba ruženca ma nevzďaľovala od ťažkostí väzenského života, ale naopak pomáhala mi prijať každý deň so všetkým, čo priniesol, a takto vedený Pannou Máriou nasledovať pokorného Ježiša; nachádzať znaky Jeho prítomnosti tam, kde som...
Bol to bolestivý proces očisťovania a odpútania sa od všetkého, čo mi bránilo vo vzťahu s Bohom, aby som zanechal úplne všetko, pokorne padol na kolená a dovolil Bohu, aby ma miloval tak, ako On chce..., no všetko ma to viedlo ku krížu, kde som pochopil, že Ježiš zomrel aj za mňa a teraz chcem ja urobiť niečo pre Neho. Chcem zmeniť svoj život! Sr. Bernadeta mi na tejto ceste stále pomáhala listami, ktoré mi pravidelne písala a najmä modlitbami, do ktorých zapojila aj svoje spolusestry a tiež chorých z Rodiny Nepoškvrnenej.
Dnes preto s istotou môžem povedať, že vedený Pannou Máriou cez tajomstvá ruženca, vychovávaný Slovom, ktoré v tichu samotky prenikalo do hlbín môjho svedomia a vyzývalo ma konať dobro a vďaka modlitbám sestričiek a chorých z RN som dokázal urobiť najlepšie a najdôležitejšie rozhodnutie v živote: Vstanem, pôjdem k Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som...Už nechcem pred tebou utekať! Prosím, obráť ma! A čo urobil Otec? To, čo robí vo svojej láske k hriešnikom stále - objal ma, prijal a krstom vyvýšil na dôstojnosť Božieho dieťaťa. Dal mi všetko: nové srdce, nového ducha, nový život...
V myšlienkach na prísľuby Panny Márie pre tých, ktorý sa modlia ruženec, som v mesiaci máj, ktorý je venovaný Božej Matke, prijal na samotke sviatosti krstu, birmovania a prvého prijímania. Bolo to ďalšie stretnutie so sr. Bernadetou, ktorá ma na tento deň pripravovala a zabezpečila aj kňaza, otca Jozefa Hanzélyho. Bol to najkrajší deň vo väzení, krajší ako deň môjho prepustenia, lebo týmito sviatosťami som dostal ten najveľkolepejší Boží dar, milosť znovuzrodenia, odpustenia hriechov, a ako apoštol Pavol, dovolil som si povedať: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus". Už nie som len izolovaným väzňom, číslom 37147, ale kresťanom, človekom slobodným v Kristovi. Bol som milované Božie dieťa, ako to bolo napísané aj na torte, ktorú na túto slávnosť upiekli sestričky vo Vrícku.
V tento deň som sa mohol dlhšie rozprávať so sr. Bernadetou, ktorá mi dala mnoho vzácnych rád pre život viery. Stala sa mojou duchovnou matkou, ktorá ma voviedla do Rodiny Nepoškvrnenej a sviatosťami aj do rodiny Cirkvi a odvtedy som sa už nikdy necítil osamelý a bezradný, nikdy bez opory, nikdy bez lásky, nikdy bez ochrany a Božej pomoci. Takto čas môjho väzenia, ktorý je v ľudských očiach len časom trestu, bol pre mňa Božím časom, časom milosti. Boli to dlhoročné duchovné cvičenia v malej cele, do ktorej sa aspoň v spomienkach rád vraciam a tie sú vždy spojené aj so sr. Bernadetou, ktorú tam za mnou priviedla Panna Mária. Tam som sa v Máriinej škole naučil modliť, tam ma v tichu čakal Ježiš a cez sviatosti ma uzdravil a oslobodil, tam som našiel zmysel života v živote pre druhých...
Po 18 rokoch ma sudca za dobré správanie predčasne prepustil. Odpustil mi 5 rokov, čo považujem tiež len za prejav Božej prozreteľnosti, lebo pred takýmto súdom sa odpúšťa v mesiacoch a nie v rokoch! Ale Pánu Bohu nič nie je nemožné... Takto to malo byť, aby som mohol aj ja navštíviť sr. Bernadetu, ktorá už ležala len na lôžku, tak, ako ona navštívila mňa. Podarilo sa mi to krátko po prepustení vďaka pani Alžbete, členke RN, s ktorou nás tiež spojila sr. Bernadeta. Odviezla ma do Vrícka a mohol som byť chvíľu so sestričkou priamo pri jej lôžku. Už nič nerozprávala, ale v rukách mala ruženec a tým mi zas povedala tak veľa...
O pár mesiacov, keď si Pán povolal sr. Bernadetu do Otcovho domu, som stál už pri jej rakve a hrobe v Ružomberku, kde som sa vrátil aj minulý rok, aby som položil na pomník obrázok s pozvánkou na zloženie sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti... a poďakoval sestričke, že aj v zasvätenom živote, v službe tým najbiednejším, opusteným a nechceným môžem čerpať z toho, čím obohatila moju dušu a uskutočňovať, čo ma naučila svojím osobným svedectvom žitého evanjelia.
Sľuby som skladal do rúk otca biskupa Františka Rábeka v Nedeľu Božieho milosrdenstva o 15hod. a vedel som, že tak, ako vždy bola sr. Bernadeta o tomto čase so mnou spojená cez modlitbu, tak je so mnou aj teraz a dokonca je ešte bližšie... „Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných”. Sr. Bernadeta, útla rehoľná sestra pripútaná na invalidný vozík a odkázaná na pomoc iných, svojím trpezlivým znášaním utrpenia, svojou slabosťou a krehkosťou, v ktorej bola ukrytá jej jedinečná skúsenosť s Láskou, zahanbila mnohých silných a tým akoby prebudila, dala silu vstať a uvedomiť si, čo je dôležité.
Takto som aj ja pochopil, že nie tvrdosť a zlo je mojou silou, ale naopak, pokora a služba druhým, ktorá nesie v sebe silu lásky. Sr. Bernadete, tak ako sv. Pavlovi, stačila Božia milosť, aby sa v jej slabostiach prejavila Kristova sila, a preto mala tak veľký vplyv na to, že zachránila môj život a dušu pre večnosť. A to je veľký zázrak, lebo ako hovorí sv. Augustín, „obrátenie hriešnika je väčší zázrak ako stvorenie sveta!” Žiadny psychológovia, pedagógovia, ani dĺžka trestu či prísnosť väzenia by to nedokázali! Len z Božej milosti sme tým, čím sme!
Božia milosť a všetci, čo s ňou spolupracujú, tá mení a vychováva, uschopňuje prosiť Boha o pomoc, dáva silu vytrvať, prekonať sám seba a zvíťaziť nad sebou..., lebo milosť je vlastnosť Božieho Srdca, „nie je nič viac a nič menej než tvár, ktorú nosí láska, keď sa stretne s nedokonalosťou, slabosťou, zlyhaním a hriechom” (Joseph Cook). Spomienka na sr. Bernadetu je prepojená s mojim vnútorným prežívaním a s vďačnosťou. Preto je spomienkou môjho srdca, kde je sestrička stále prítomná. Tu, ako aj v modlitbách, sa spolu často stretávame a mňa to neustále obohacuje a ovplyvňuje moje pocity, správanie a tým aj konanie v mojom živote., v živote kresťana a zasvätenej osoby. Vďaka Pánu Bohu i Panne Márii za našu sr. Bernadetu!
Svedectvo od Jaroslava Jarába
Príspevok od Jaroslava Jarába (člen spol. Dismas, ktorý si odsedel 23-ročný trest v ústavoch ako je Ilava a Leopoldov):
PAX TECUM, Neviem ako začať tento list, lebo nepísal som listy už cca 4 roky. Pozdravujem, teba Miško, tvoju p. manželku, deti, všetkých, čo tvoria Rodinu DISMAS. Na úvod by som ti napísal niečo z mojej tvorby, ten dar mi dal PÁN a budem ho zveľaďovať, rozširovať. Keby som mal počítač, mohol by som robiť korektúry. Toto je len zlomok toho.
Desatoro Milosrdenstva
- Milosrdenstvo maj nielen na jazyku, ale aj na srdci.
- Milosrdenstvo prejavuj skutkom.
- Buď milosrdný k utláčateľom a tyranom.
- Buď milosrdný k tým, čo o tebe zmýšľajú zle a majú pýchou zatmené srdce.
- Milosrdenstvo prejavuj chorým a starým.
- Buď milosrdný k väzňom.
- Buď milosrdný k pyšným a namysleným.
- Buď milosrdný k tým, ktorý ťa nenávidia.
- Milosrdenstvo prejav aj tým, ktorí ťa zradia a zraňujú dušu.
- Buď milosrdný ku každému bez rozdielu.
Modlitba kajúcnika:
Pán a Boh môj, zmiluj sa nado mnou. Kľačím tu pred tebou a prosím ťa, ako prosil mýtnik v chráme, s pokorou v srdci. Pane, je veľmi pohnutá doba, ktorá sa ženie za pominuteľnou matériou a vábivými neresťami tejto doby. Pane, daj mi srdce pokorné a plné lásky. Nedovoľ, aby pýcha zatienila to, čo si ty vydobyl svojou predrahou krvou na kríži. Pane, cítim sa ako nahý a bezmocný bez tvojej lásky. Upri na mňa svoj zrak a dotkni sa ma, mňa nehodného, svojou nekonečnou láskou a milosrdenstvom. Pane, som poškvrnený mojimi skutkami ... a tým, čo som, nie som hodný tvojej lásky. Odpusť moje poklesky a pády. Pane, prikry ma svojou láskou, ktorá vytryskla z tvojho prebodnutého boku na kríži. Ježišu, priateľ môj, brat môj a SPASITEĽ MÔJ. MILUJEM ŤA, VERÍM V TEBA, DÚFAM V TEBA. Prijmi ma takého, aký som, všetko čo mám je tvoje, nie som toho hoden. Pane, tvaruj ma ako hrnčiar tvaruje hlinu tak, ako ty chceš, nie ako ja chcem. Urob zo mňa nástroj tvojej lásky v tvojich rukách. Aby som žil životom tebe milým, aby som neodrazil tvoju lásku ku mne nehodnému. Amen.
Teraz by som napísal svedectvo pre bratov a sestry z DISMASU za mrežami i mimo nich: Keď si niekto myslí, že anjeli neexistujú, tak sa mýlia. Zjavujú sa v podobe ľudí. Keby som ich všetkých menoval, tak by nestačilo ani sto papierov. Hneď na začiatku to bol pán prof. Alojz Martinec, ktorý prišiel ako prvý do justičáku a nechal mi tam KORPORÁL S EUCHARISTIOU. Potom chodil za mnou vdp. Ladislav Vrábel, sr. Bernadeta Pánčiová, vdp. Heréni z Blumentálskeho kostola. Mohol by som ich menovať rad za radom. Patríš medzi nich aj ty s pani manželkou, či Jožko Šiška. Ale hlavné je to, že nielen vonku, ale aj za mrežami môže byť človek slobodný.
Nikdy sa netreba obzerať do minulosti, lebo to je spiatočnícke a ubíjajúce. Tak, ako keď kľačím pred sviatostným Pánom v chráme, tak musím aj dokázať vstať a vziať to, čo mi ponúka Pán, tie talenty a zveľadiť ich v prospech iných, nielen v prospech seba. Chudoba a zloba sveta nesmie zadusiť oheň lásky. Láska je niečo, čo sa nedá kúpiť. Vždy večer pred spaním si treba dať stoličku k posteli a dívať sa na ňu a predstavovať si tam Pána Ježiša a hovoriť mu všetko, čo máš na srdci. Všetko, čo ťa trápi, za čo mu chceš ďakovať. Ľudia zabúdajú ďakovať Bohu za milosti a talenty. Myslia si, že Boha nepotrebujú, a preto sú nešťastní. Utiekajú sa k pominuteľným veciam, mamone v každej podobe. Nikdy sa nesmieme nechať uniesť davom, aby nás chválili a ďakovali nám - ľuďom. Lebo všetko je od Pána a nič, čo máme, nie je nepominuteľné. SVETSKÁ SLÁVA, POĽNÁ TRÁVA!? Ja som len nástroj v rukách Pánových. Som hlina, ktorú chcem, aby on vytvoril z tej hliny, čo on chce. Bol som stvorený na Boží obraz, nikdy nebudem dokonalý. Preto Boží Duch nech mi dá múdrosť srdca a rozhodovať sa s láskou v srdci. Amen
Teraz by som prešiel do Dismas listárne, kde by som ti poskytol pár listov k nahliadnutiu a povzbudeniu, lebo človek ako som aj ja, potrebuje vidieť veci na vlastné oči, a tiež, že Ježiš žije v nás a neopustil nás. Ako krásne aj sám povedal: „nenechám Vás ako siroty...“Jn14,18
Sviatosť oltárna
Foto: list od Renáty z väznice v Sučanoch, v ktorom píše o Biblickom kurze-kvíze, že nielen kurz-kvíz vyplnila, ale kde krásne pomohla aj sestrám nie podvodným spôsobom, ale nádherným príkladom trpezlivosti a lásky. Renáta ...