Objavte tajomstvá rímskokatolíckeho neskorogotického kostola sv. Kostol Svätého Ducha v Žehre je pamiatka zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 1993.

Určite by sme ho nemali obísť pri návšteve neďalekého Spišského hradu, ktorý je odtiaľto len "na skok". Kostol Svätého Ducha v Žehre je rímskokatolícky kostol, ktorý dal postaviť komes Ján zo Žehry.
Povolenie na stavbu dostal v roku 1245, v roku 1275 bol kostol posvätený. Patrocínium: sv.
Architektúra a štýl
Postavený je v doznievajúcom románskom slohu s ranogotickými prvkami. Stavba je netypicky dvojloďová, kostol je niekoľkokrát prestavaný. Jeho typickým znakom je baroková cibuľová veža a snehobiele omietky.
Kostol sa vyníma na návrší na okraji obce, má stredovekú ohradu a vychádza sa k nemu po deväťdesiatich troch travertínových schodoch.
Kostolík je už zďaleka viditeľný a ľahko rozpoznateľný vďaka jedinečnému tvaru strechy veže. Obec Žehra sa nachádza 10 km juhovýchodne od Spišského Podhradia. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol.
Fresky: Umelecký poklad európskeho významu
Sprevádzať nás bude miestna lektorka, ktorá býva v susednom dome. Z jej úst sa dozvedáme podrobnosti o najvzácnejšej časti kostola - freskách (maľby do zavädnutej omietky), ktoré sú namaľované v piatich etapách v rozmedzí 13.až 15. storočia, s vplyvom talianskej školy a aj byzantského slohu.

Fresky, z ktorých boli niektoré odkryté až v 50-tych rokoch 20.storočia, predstavujú najucelenejšie a najzachovalejšie dielo takéhoto druhu na Slovensku, významné svojou umeleckou hodnotou v celoeurópskom meradle. Aj tieto fresky boli zatreté v roku 1646 vápnom, keď na príkaz panstva boli priestory, kde sa schádzali ľudia takto vydezinfikované.
Z 13.storočia pochádza Golgota. V 14.storočí pribudli maľby na svätyni znázorňujúce Vševládcu, Triglav - tajomstvo najsvätejšej trojice, Bohorodičku s malým Ježišom a Abrahámovo lono.
Na stenách sú fresky namaľované v riadkoch pod sebou znázorňujúce korunovanie Panny Márie a fázy ukrižovania Ježiša. V druhej polovici storočia boli namaľované fresky v rámoch, najznámejšia je freska Strom života, ktorá plnila funkciu výučby prostého ľudu formou symbolov a znázornení Starého a Nového zákona (dve ženy Synagóga a Eklézia, medzi nimi je Kristus na kríži, oddeľujúci tieto dve epochy).
V 15.storočí po požiari, namaľovali ďalšie riadky fresiek, pričom tie staršie zatreli. Z tohto obdobia pochádza Smrť a Korunovanie Panny Márie, Ladislavova legenda ( uhorský kráľ, vládol v rokoch 1077 až 1095), v spodnom riadku Zvestovanie pána a na víťaznom oblúku Posledný súd.
Sprístupnenie a návšteva
Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom. Vstupné je 0,5 až 2,0 eura. V mesiacoch júl a august je otvorený v určených hodinách počas celého týždňa, mimo sezóny na požiadanie.
Významné udalosti v obci Spišské Bystré
KRONIKA - HISTORIA DOMUS:
- 70. roky 13. storočia - vznik obce (Villa de Cubach), výstavba murovaného kostola v gotickom štýle, výstavba fary; spočiatku spoločný farár s Hranovnicou
- 1294, 20. marec - prvá písomná zmienka (listina) o existencii obce
- 1332 - zmienka o kostole sv. Michala; sv. Michal Archanjel (patronícium) patrí medzi najstaršie na Spiši a je vždy spájané so strážnou funkciou
- 1398 - udelenie odpustkov kostolu sv. Michala Archanjela v Kubachoch
- 1433 - spustošenie a vypálenie obce husitmi, zničenie kostola
- 1587 - nástup evanjelikov vo farnosti a evanjelických farárov ako následok rýchlo sa šíriacej reformácie
- 1673 - rekatolizácia na Spiši, návrat kostola katolíkom
- 1676, koniec augusta - obsadenie a vypálenie obce kurucmi a opäť nástup evanjelikov
- 1680 - vyhnanie evanjelického farára a jeho nahradenie katolíckym
- 1693 - kanonická vizitácia spišského prepošta Mattyasovszkeho; cirkevnými filiálkami Kubach v tomto období boli aj: Kravany a Vikartovce
- 1695 - 1773 - vlastníkmi obce sa stali jágerskí jezuiti
- 1700 - riadna fara s filiálkami: Kravany a Vikartovce, murovaný kostol v dobrom stave
- 1705 - kostol opäť v rukách evanjelikov
- 1706 - vyhorenie kostola i s farou
- 1710 - definitívne uvedenie katolíckeho farára na faru a pokračovanie misijnej činnosti jezuitov
- 1710, august - november - hladomor, úmrtie vyše 80 ľudí, t. j. ¼ (prevažne katolíckeho) obyvateľstva
- 1712 - stav veriacich: 66 katolíkov a 256 evanjelikov
- 1711 - 1733 - návšteva belehradského biskupa Lukáša Nataliho pri príležitosti konsekrácie hlavného oltára a 4 zvonov a sv. birmovania, vysoká prevaha evanjelikov v obci
- 1731 - kanonická vizitácia stav kostola: dobrý, 3 oltáre a 1 organ; vo veži sú tri zvony; drevená fara