Manželky: Rady kresťanského poradcu

Páčia sa mi ľúbostné piesne, slávnostná výzdoba, nákazlivé úsmevy a časom overené tradície. Páči sa mi teológia, ktorú manželstvo zobrazuje, a zázrak, ktorý Boh koná tým, že spája muža a ženu do jedného celku. A nenávidím rozvod. Nenávidím všetky škody, ktoré po sebe zanecháva.

Neviem, ako ste na tom so vzťahmi, ale toto píšem, aby som povzbudil zosobášené a zasnúbené páry - ak vy a váš partner milujete Krista, vaše manželstvo môže prežiť a prekvitať.

Príliš často sa stáva, že páry vstupujú do manželstva zaslepené voči problémom, ktoré majú pred sebou, pretože sa na svoj vzťah pozerajú cez skreslené ružové okuliare. Potom, krátko po medových týždňoch (ak to trvá tak dlho), okuliare spadnú a pár je zahltený problémami, ktoré sa zdajú byť bolestivé a „nezlučiteľné“. Takže keď s nejakým párom začíname s manželkou predmanželské poradenstvo, poviem im, že budeme ako dobrý a zlý policajt.

Ak vaše manželstvo často pripomína skôr bojisko ako záhon ruží, nie ste blázon.

1. Duchovný boj v manželstve

V kresťanskom filme War Room (Rodinné šťastie) múdra staršia pani Clara hovorí mladej manželke, ktorá má problémy v manželstve: „Bojuješ s nesprávnym nepriateľom.“ Ach, keby si každý kresťanský pár toto nebezpečenstvo plne uvedomoval!

Satan študoval Adama a vypracoval konkrétny a na mieru šitý plán - a čo urobil? Išiel po Adamovej neveste. Podviedol Evu a úspešne zaútočil na ich zväzok (1. M 3:1-6; Zjav 12:9).

Skôr než apoštol Pavol v Liste Efezským 5 povie kresťanským manželom a manželkám, čo od nich očakáva, napíše celé tri kapitoly, aby nás utvrdil v hojnej milosti, ktorú máme v Kristovi. Táto milosť je prostriedkom, vďaka ktorému môžu manželia dosiahnuť, aby ich manželstvá odrážali Krista a jeho lásku k cirkvi (Ef 5:22-31).

V Liste Efezským 6 potom Pavol hovorí veriacim, prečo potrebujeme všetky požehnania z kapitol 1 - 3: satan a jeho horda démonov proti nám stále vedú vojnu (Ef 6:10-12), rovnako ako proti Adamovi a Eve.

Pamätajte, že váš partner nie je váš nepriateľ. Ako často obraciame svoje zbrane proti sebe a vybíjame tam svoj hnev? Takto si satan pomaly buduje predmostie, aby mohol začať svoje útoky proti manželstvu (Ef 4:26-27). Náš Pán nás učil, že dom rozdelený sám proti sebe nemôže obstáť. Je teda nevyhnutné, aby sa páry naučili viesť duchovný (nie manželský) boj. A duchovné vojny sa dajú vyhrať len duchovnými zbraňami.

Oblečte si teda celú Božiu výzbroj, všetky milostivé dary, ktoré vám Boh dal v Kristovi.

2. Autorita a vedenie v manželstve

Satan prehovoril prostredníctvom hada, aby postavil Evu pred voľbu - uveriť tomu, čo povedal Boh, alebo prijať to, čo počuje teraz. Ona sa rozhodla uveriť hadovej lži. Verila, že môže vystúpiť z Božej autority a sama rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie. Satan viedol a Eva ho nasledovala, a potom viedla Eva a nasledoval ju Adam. Poradie stvorenia sa obrátilo naruby, pričom Boh bol na konci.

Boh nepovolal manžela, aby viedol, pretože je nadradený svojej manželke (nie je). Manžel musí viesť, pretože Boh zámerne stvoril muža, aby viedol, a manželku, aby pomáhala (1. M 2:18). Boh sa pozrel na takýto druh manželstva a videl, že to „bolo veľmi dobré“ (1. M 1:31). Satan videl tú istú dynamiku a nenávidel ju, preto prišiel, aby ju zvrátil. Snažil sa urobiť z manželky hlavu, z hlavy pomocníka a z Boha nepriateľa. A dnes opäť našepkáva tie isté lži.

Opäť si všimnite, ako Pavol v Liste Efezským skladá príbeh manželstva. Manželky sú povolané podriadiť sa svojim mužom (Ef 5:22-24), a manželia sú povolaní obetavo milovať svoje ženy a slúžiť im tak, ako Kristus miloval cirkev (verše 25-30). Takéto manželstvo je možné len vtedy, keď sú manželky a manželia naplnení Duchom Svätým (Ef 5:18).

Preto pravidelne čítajte Božie slovo, sami aj vo dvojici, a s vierou sa riaďte tým, čo čítate. A vedzte, že keď počujete hlas, ktorý je v rozpore s Božím slovom - v spoločnosti, v rámci vašich vzťahov, vo vašej vlastnej hriešnej mysli - počujete hlas nepriateľa (1. Tim 4:1). Satan podnecuje ducha spoločnosti, aby sa vzbúrila proti Božím cestám (Ef 2:2-3).

Keď radím párom, ktoré majú problémy, určite sa ich pýtam takéto otázky: Aký bol váš čas strávený v Božom slove? Ako často navštevujete biblické štúdium a nedeľnú školu pre dospelých?

3. Túžba po Bohu nad všetko ostatné

Zatiaľ som spomenul len zlyhanie Evy pri páde, preto prejdem k hlavnému zodpovednému za pád: k Adamovi. Boh ho obvinil z toho, že „poslúchol hlas svojej ženy“ (1. M 3:17). Čo mohlo byť hriešne na tom, že Adam počúval svoju ženu? Vieme, že Boh dáva manželku, aby pomáhala svojmu mužovi, a predpokladá, že muž bude počúvať jej rady. Kniha Prísloví zosobňuje múdrosť ako ženu, ktorú by mal muž prijať a počúvať. Vyvrcholí to tým, že muž nájde ženu, ktorej múdre slová mu nesmierne pomáhajú (Pr 31:26).

O prvej žene, Eve, toho veľa nevieme, ale Mojžiš o nej objasňuje aspoň jednu vec - jej manžel sa z nej tešil (1. M 2:23). Zdá sa teda, že had využil mužove potešenie proti nemu. Satan ju využil, aby ho prinútil vybrať si ju namiesto Boha. A ak mu to dovolíme, urobí to isté aj v našich dnešných manželstvách. Ako často páry hrešia, aby sa pokúsili získať od toho druhého to, čo chcú (Jk 4:1-2)!

Ak vo svojom manželstve hrešíte, nasledujte tento vzor k modle a čiňte pokánie. Boh požehnal párom, aby sa v manželstve tešili jeden z druhého, ale nikdy nemáme dovoliť, aby naša radosť z manželstva vytlačila túžbu po Bohu.

Či vám váš partner dáva veľa alebo málo, skutočná spokojnosť nikdy nebude pochádzať od neho. Nemôže to tak byť. Prestaňte si to teda nahovárať.

Žiaľ, kvôli hriechu a jeho dôsledkom budeme musieť v našich manželstvách čeliť viacerým výzvam, ako sú tieto. Pád nás pripravil o pokoj s Bohom, s partnerom a so svetom. Nádejou pre naše manželské výzvy je posledný a lepší Adam, Kristus. Boh, ktorý od začiatku pozná koniec, sľúbil v Prvej knihe Mojžišovej 3:15, že pošle iného človeka, ktorý si podmaní hada a obnoví spravodlivú Božiu vládu nad naším vzdorovitým stvorením. Tento človek svojou smrťou a vzkriesením zmieruje všetky veci späť s Bohom. Nie, ešte nezbavil stvorenie prekliatia. Takže nikto z nás nemá manželstvo bez problémov. On však pre nás zvíťazil nad hriechom a satanom.

Jeden známy psychológ tvrdí, že až 90 percent manželstiev neveru zažije, čo považujem za dosť prehnané tvrdenie.

Biblické princípy pre manželstvo

Dve veľkolepé úvodné kapitoly Knihy Genezis nám predstavujú ľudský pár v jeho základnej realite. V tomto úvodnom texte Biblie sa objavujú viaceré rozhodujúce tvrdenia. Prvé z nich, synteticky citované Ježišom, hovorí: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (1, 27). K „Božiemu obrazu“ je prekvapujúco ako vysvetľujúca analógia priradený práve pár „muža a ženy“.

Pár, ktorý miluje a plodí život, je skutočnou živou „sochou“ (nie tou zo skaly alebo zo zlata, ktorú Dekalóg zakazuje), schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Plodná láska sa preto stáva symbolom intímnych Božích skutočností (porov. Gn 1, 28; 9, 7; 17, 2 - 5. 16; 28, 3; 35, 11; 48, 3 - 4).

Boh Trojica je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom. Slová Jána Pavla II. nám pomáhajú chápať: „Náš Boh vo svojom najintímnejšom tajomstve nie je osamelosťou, ale rodinou, keďže má v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Táto láska v Božej rodine je Duch Svätý.“ Rodina nie je čosi cudzie samotnej božskej podstate. Tento trinitárny aspekt páru má nové vyjadrenie v pavlovskej teológii, keď Apoštol dáva pár do vzťahu s „tajomstvom“ jednoty medzi Kristom a Cirkvou (porov.

Ježiš nás však vo svojej úvahe o manželstve odkazuje aj na ďalšiu stránku Knihy Genezis - na druhú kapitolu, kde sa nachádza veľkolepý portrét páru s jasnými detailmi. Vyberieme si z nich len dva. Prvým je nepokoj človeka hľadajúceho „pomoc, ktorá mu bude podobná“ (v. 18. 20), schopná rozriešiť samotu, ktorá ho vyrušuje a ktorá sa nedá utíšiť blízkosťou zvierat ani všetkého stvorenia. - oči v očiach -, čo aj v mlčanlivom dialógu, lebo v láske je ticho často výrečnejšie než slová. Je to stretnutie s tvárou, „ty“, ktoré odráža Božiu lásku a je darovaným bohatstvom - „je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa [muž] pokojne opiera“ (Sir 36, 26), ako hovorí biblická stať.

Z tohto stretnutia, ktoré uzdravuje samotu, pramení plodenie a rodina. Toto je druhý detail, ktorý môžeme zdôrazniť: Adam, ktorý je aj človekom všetkých čias a všetkých oblastí našej planéty, je spolu so svojou ženou pôvodcom novej rodiny - ako opakuje Ježiš, keď cituje Knihu Genezis: „Pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (Mt 19, 5; porov. Gn 2, 24). Sloveso „pripútať sa“ v hebrejskom origináli označuje intenzívny súzvuk, fyzické a vnútorné primknutie, a to až do takej miery, akou sa opisuje jednota s Bohom: „Moja duša sa vinie k tebe“ (Ž 63, 9), spieva modliaci sa. Evokuje to manželskú jednotu nielen v jej pohlavnom a telesnom rozmere, ale aj v slobodnom darovaní lásky.

Ak rodičia sú základom domu, deti sú „živé kamene“ rodiny (porov. 1 Pt 2, 5). Je významné, že v Starom zákone slovo, ktoré sa najčastejšie objavuje po Bohu (YHWH, „Pán“), je práve „syn“ (ben), teda výraz, ktorý odkazuje na hebrejské sloveso s významom „budovať“ (banah).

Do tejto perspektívy môžeme zasadiť aj ďalší rozmer rodiny. Vieme, že v Novom zákone sa hovorí o „cirkvi, ktorá sa stretá v dome“ (porov. 1 Kor 16, 19; Rim 16, 5; Kol 4, 15; Flm 2). Životný priestor rodiny sa mohol premeniť na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosti Krista sediaceho pri tom istom stole. Nezabudnuteľná je scéna vykreslená v Zjavení apoštola Jána: „Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (3, 20). Tak sa zobrazuje dom, ktorý vo svojom vnútri ukrýva Božiu prítomnosť, spoločnú modlitbu, a teda aj Pánovo požehnanie.

Biblia považuje rodinu aj za sídlo katechézy detí.Toto žiarilo v opise veľkonočného slávenia (porov. Ex 12, 26 - 27; Dt 6, 20 - 25) a následne bolo podrobne znázornené v židovskej haggade, teda dialogickom rozprávaní, ktoré sprevádza obrad veľkonočnej večere.

Rodičia majú povinnosť s vážnosťou napĺňať svoje poslanie vzdelávať, ako často učia mudrci Biblie (porov. Prís 3, 11 - 12; 6, 20 - 22; 13, 1; 22, 15; 23, 13 - 14; 29, 17). Deti sú povolané prijať a praktizovať prikázanie: „Cti otca svojho i matku svoju“ (Ex 20, 12), v ktorom sloveso „ctiť“ znamená uskutočňovať rodinné a spoločenské úlohy v ich plnosti, nezanedbávať ich s výhovorkami na náboženské dôvody (porov. Mk 7, 11 - 13).

Evanjelium nám pripomína aj to, že deti nie sú majetkom rodiny, ale majú pred sebou svoju osobnú cestu života. Ak je pravda, že Ježiš sa predstavuje ako vzor podriadenosti svojim pozemským rodičom, lebo im bol poslušný (porov. Lk 2, 51), je tiež isté, že ukazuje, že životné rozhodnutie dieťaťa a jeho kresťanské povolanie si môžu vyžadovať odstup - na uskutočnenie jeho zasvätenia sa Božiemu kráľovstvu (porov. Mt 10, 34 - 37; Lk 9, 59 - 62). Navyše on sám ako dvanásťročný odpovedá Márii a Jozefovi, že má dôležitejšiu úlohu, ktorú musí splniť mimo svojej historickej rodiny (porov. Lk 2, 48 - 50). Vyzdvihuje preto nevyhnutnosť iných, hlbších väzieb aj v rámci rodinných vzťahov: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8, 21).

Idyla predstavená v Žalme 128 nevyvracia trpkú realitu, ktorá poznačuje celé Sväté písmo. Je ňou prítomnosť bolesti, zla, násilia, ktoré trýznia život rodiny a jej intímne spoločenstvo života a lásky. Nie bez dôvodu je Kristova reč o manželstve (porov. Mt 19, 3 - 9) vložená do dišputy o rozvode.

Cesta utrpenia a krvi prechádza cez mnohé stránky Biblie, od bratovražedného násilia Kaina voči Ábelovi; od rozličných hádok medzi deťmi a manželkami patriarchov Abraháma, Izáka a Jakuba až po tragédie, ktoré napĺňajú krvou rodinu Dávida, rôzne rodinné ťažkosti, ktoré poznačujú rozprávanie Tobiáša alebo trpké vyznanie opusteného Jóba: „Mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili. [...] Môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham“ (Jób 19, 13. 17).

Sám Ježiš sa rodí v skromnej rodine, ktorá čoskoro musí utiecť do cudzej zeme. Vstupuje do Petrovho domu, kde leží chorá svokra (porov. Mk 1, 30 - 31); nechá sa zapojiť do drámy smrti v dome Jaira a v dome Lazára (porov. Mk 5, 22 - 24. 35 - 43; Jn 11, 1 - 44); počúva zúfalý plač naimskej vdovy nad jej mŕtvym synom (porov. Lk 7, 11 - 15); prijme prosbu otca epileptického chlapca v malej dedinke na vidieku (porov. Mk 9, 17 - 27). Stretáva sa s mýtnikmi Matúšom a Zachejom v ich domoch (porov. Mt 9, 9 - 13; Lk 19, 1 - 10) a tiež s hriešnikmi - ako so ženou, ktorá vojde do domu farizeja (porov. Lk 7, 36 - 50). Pozná úzkosti a napätia rodín a vkladá ich do svojich podobenstiev: od synov, ktorí odchádzajú z domu hľadajúc dobrodružstvo (porov. Lk 15, 11 - 32), po neposlušných synov s nevysvetliteľnými spôsobmi správania (porov. Mt 21, 28 - 31) alebo obete násilia (porov. Mk 12, 1 - 9). Stará sa o svadbu, ktorej hrozí, že skončí trápne pre nedostatok vína (porov. Jn 2, 1 - 10) alebo pre neprítomnosť pozvaných hostí (porov. Mt 22, 1 - 10), a pozná aj skľúčenosť zo straty mince v chudobnej rodine (porov.

Práca a rodina

Na začiatku 128. žalmu je otec predstavený ako robotník, ktorý sa prácou svojich rúk môže postarať o fyzický blahobyt a pokoj svojej rodiny: „Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre“ (v. 2). To, že práca je základnou súčasťou dôstojnosti ľudského života, možno dedukovať už z prvých strán Biblie, kde sa hovorí, že Boh vzal „človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2, 15).

Práca zároveň umožňuje aj rozvoj spoločnosti, obživu rodiny a tiež jej stabilitu a plodnosť: „Aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života, aby si videl synov svojich synov“ (Ž 128, 5 - 6). V Knihe prísloví sa predstavuje úloha matky rodiny, ktorej práca je opísaná vo všetkých každodenných konkrétnostiach: zasluhuje si pochvalu manžela i detí (porov. 31, 10 - 31).

Na základe týchto vyjadrení je pochopiteľné, že nezamestnanosť a neistota práce spôsobujú utrpenie, ako to možno zaznamenať v Knihe Rút a ako to pripomína aj Ježiš v podobenstve o nádenníkoch, ktorí posedávajú v nútenej nečinnosti na námestí obce (porov. Mt 20, 1 - 16), alebo ako to on sám zažíva, keď ho obkolesujú chudobní a hladní.

Nemôžeme zabudnúť ani na degeneráciu, ktorú hriech vov...

Tabuľka: Biblické princípy pre manželstvo

tags: #manzelky #krestansky #poradca