Obyvatelia mesta Bytča sa majú naozaj čím pýšiť. Ich mesto disponuje množstvom histórie, kultúry ale i zelene. Napriek tomu si turisti a návštevníci toto mesto spájajú prevažne so Súľovskými skalami, ktoré ležia približne 10km od samotného mesta. Mesto Bytča leží v severozápadnej časti Slovenska patriace do Žilinského regiónu.
Ak sa chcete netypicky zabaviť s deťmi v prírode navštívte novovybudovanú vyhliadku. Nachádza sa v dedine Hrabové, približne 3km od mesta Bytča.
Kostol Všetkých Svätých v Bytči predstavuje významnú dominantu mesta s bohatou históriou siahajúcou do obdobia gotiky. Pôvodne gotický rímskokatolícky farský kostol prešiel vo svojej vyše 700-ročnej histórii niekoľkými stavebnými úpravami a prestavbami, ktoré sa bezprostredne odzrkadlili v jeho celkovej architektúre a zanechali v nej osobitné, špecifické stopy konkrétneho slohového obdobia.
Kostol Všetkých Svätých v Bytči je významnou dominantou námestia. Má približne 700 ročnú históriu, počas ktorej sa niekoľkokrát rekonštruoval. Všetky zásahy, však nesú svoju špecifickú stopu slohového obdobia.
Samotný vznik súčasného kostola možno podľa torzovito dochovaných gotických architektonických prvkov a detailov posunúť do zhruba druhej polovice 13. storočia. Keď ho v r. 1950 rozšírili a uskutočnila sa jeho vlastne najvýznamnejšia, tzv. thurzovská renesančná prestavba, existoval už niekoľko storočí.
Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Pôvodne gotická stavba z konca 13. storočia. V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím.
Thurzovská Renesančná Prestavba
V čase thurzovskej renesančnej prestavby sa urobila úprava svätyne a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. Loď kostola je približne taká široká ako svätyňa a jej vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Na začiatku 18. storočia boli do plochy pilierov včlenené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V spodnej časti jedného z nich sa nachádza nenápadná mramorová doska s datovaním. V jej ploche dominuje erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis, ktorý udáva rok 1710.
Pravdepodobne v tomto období boli zhotovené aj súčasné okná jednoduchého barokového polkruhového tvaru. Typické renesančné valené klenby zdobí nástenná maľba z 20. storočia s výjavmi zo Starého a Nového zákona, scénou Poslednej večere a Ukrižovania a postavami štyroch evanjelistov.
Presné datovanie thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis "Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590." Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. storočia.
Vnútorné Zariadenie a Výzdoba
Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V jeho výzdobe prevláda sivozelené mramorovanie, bohaté zlátenie detailov a niekoľko polychrómovaných sôch starozákonných a novozákonných biblických postáv.
Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj kazateľnica so segmentovo točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov. Dva bočné oltáre, Panny Márie a sv. Jozefa, pochádzajú z neskoršieho obdobia.
Ďalšie Úpravy a Prestavby
V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. Na veži, pochádzajúcej z r. 1787, bola zhotovená nová strecha strmšieho stanového tvaru. Pôvodne existujúcu malú vežičku nad triumfálnym oblúkom, tzv. sanktusník, už neobnovili.
V r. 1939 podľa projektov architekta M. Harminca sa uskutočnila opätovná prestavba kostola, najmä jeho veže. Juhozápadne od kostola sa nachádzala samostatná stavba pomerne masívnej a vzácnej renesančnej zvonice. Mala štvorcový pôdorys. Zvonicu tak ako kostol opravili po požiari v r. 1904.
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Thurzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Thurzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola bola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola. Thurzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo).
Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča. Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca.
Žilinská Diecéza
Žilinskú diecézu zriadil Svätý Otec Benedikt XVI. 14. februára 2008. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis, dovtedajší pomocný biskup z Banskej Bystrice.
Žilinská diecéza vznikla z deviatich dekanátov z diecézy Nitra (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). V roku 2018 pribudol dekanát Turzovka (odčlenením z čadčianskeho dekanátu).
Základom erbu Žilinskej diecézy je dvojkríž z erbu Nitrianskej diecézy. Pravdepodobne ide o upravený symbol z uhorského panovníckeho erbu. Tento kríž pripomína cyrilo-metodské obdobie diecézy. Do erbu Žilinskej diecézy bol vložený na pamiatku toho, že Žilinská diecéza vznikla odčlenením časti územia Nitrianskej diecézy. Svätci Cyril a Metod sú tiež patrónmi Žilinskej diecézy.
Kríž však pripomína aj dvojkríž z mestského erbu Žiliny, na znak toho, že Žilina je sídelným mestom diecézneho biskupa. Božie oko v trojuholníku, v pravom hornom rohu štítu symbolizuje zasvätenie katedrály v Žiline Najsvätejšej Trojici. Mušľa v ľavom hornom rohu štítu pochádza z erbu pápeža Benedikta XVI., na pripomienku toho, že tento pápež v roku 2008 Žilinskú diecézu erigoval. Modrá farba štítu symbolizuje Preblahoslavenú Pannu Máriu, ktorej je v Žilinskej diecéze preukazovaná veľká úcta, čoho dôkazom sú aj viaceré mariánske pútnické miesta.
Použitím modrej farby je zabezpečenie odlíšenia erbu Žilinskej diecézy od erbu Nitrianskej diecézy a erbu mesta Žiliny.
Kostol Všetkých svätých bol postavený v 13. storočí. Odvtedy si prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Najvýznamnejšia bola tzv. thurzovská renesančná prestavba, ktorej datovanie a etapy stavby sú zaznamenané na bohato zdobenom kamennom portáli. Nachádza sa tam nápis, ktorý je doplnený mozaikou žehnajúceho sa Krista.
Počas rekonštrukcie sa upravila svätyňa, osadili sa nové okná, do pilierov boli vsadené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V jednom pilieri je osadená aj mramorová doska s datovaním, kde sa nachádza erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis.
Klenby kostola zdobí maľba z 20. storočia, ktorá zobrazuje výjavy zo Starého a Nového zákona, scénu Poslednej večere a Ukrižovania a postavy štyroch evanjelistov.
V kostole sa pôvodné stredoveké zariadenie nezachovalo. Nachádza sa tam barokové zariadenie, ktoré je charakteristické sivozeleným mramorovaním, bohatým zlátením detailov, polychrómovanými sochami biblických postáv. V kostole sa nachádza aj kazateľnica s točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov, a taktiež dva bočné oltáre Panny Márie a sv. Františka z Assisi.
História Bytče
Prvá písomná zmienka o Bytči pochádza z roku 1234. Bytčianska kotlina však bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Archeologický výskum potvrdil okrem iného prítomnosť lovcov mamutov už v staršej dobe kamennej. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov.
Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že územie patrilo po páde Veľkej Moravy k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov. Od druhej polovice 11. stor. sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. Toto zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. stor. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že po odchode Tatárov udelil Belo IV. nejaký majetok v Bytči bánovi Filipovi /Fyle/. Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 - 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky.
Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovice 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci. V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo.
Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania. Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo, uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Bol vybudovaný na gotických základoch vodného hradu staviteľom Jánom Kiliánom z Talianska. Medzi skvosty areálu Bytčianskeho zámku patrí aj Sobášny palác z roku 1601. V súčasnosti je zámok sídlom štátneho archívu. Sú tu uložené cenné dokumenty, z ktorých napríklad najstarší pochádza z roku 1263. Medzi unikáty archívu patrí tiež rozsudok na Jurajom Jánošíkom, listy Alžbety Báthoryovej a iné.
Druhým rodom popri Thurzovcoch, ktorý v dejinách Bytče hral významnú úlohu boli Eszterházyovci. Z početnej rodiny Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču v rokoch 1627 - 1868 treba spomenúť Mikuláša Eszterházyho a jeho syna Pavla. Eszterházyovci sa v Bytči zdržiavali iba prechodne a panstvo postupne prenajímali rôznym šľachtickým rodom. V r. 1862 Eszterházyovci prenajali Bytčianske panstvo aj so zámkom a v r. 1868 napokon predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V r. 1882 získal barónsky titul s predikátom "de Podhragy". Popperovci sa zameriavali najmä na exploatáciu lesného bohatstva. V Bytči im patril pivovar, parná píla, zápalkáreň a továreň na železný nábytok. Neskôr aj tieto podniky prenajímali. Ústrednú správu svojich majetkov mali Popperovci v Bytči-Hliníku.
Na prelome stor. už bola väčšina Bytčanov zamestnaná v priemysle, remeslách, ale aj obchode, službách a poľnohosp. V r. 1900 mala Bytča 3080 obyvateľov, z toho 1448 zárobkovo činných. Z nich 639 zamestnávali priemyselné podniky, vrátane dielní a malých závodov a stali sa základom spriemyselnenia Bytče a viaceré úspešne pokračovali vo svojej činnosti až do súčasnosti (pivovar, Považský kovopriemysel, zápalkáreň a iné). Postavenie Považskej železnice Bratislava - Žilina v r. 1883 znamenalo pre Bytču ďalšie zlepšenie hospodárskych podmienok. Byča bola od konca 19. stor. osvetlená svietidlami na karbid. Po r. 1918 sa v Bytči začali budovať nové stavby. S elektrifikáciou sa začalo v r. 1922, v r. 1921 postavili budovu Tatra banky, v rokoch 1934 - 1937 sa postavila budova okresného úradu. V r. 1930 telovýchovná jednota Sokol postavila novú telocvičňu s kinom, v r. 1933 bola vybudovaná plaváreň. V rokoch 1934 - 1936 bolo vydláždené námestie a postavené tri mosty cez Petrovičku, ktorá preteká mestom. Mesto bolo sídlom viacerých štátnych úradov, okresný úrad, súd, daňový úrad, školský inšpektorát a iné.
V období Slovenského štátu sa v meste postavili ďalšie stavby, nová fara, hasičský dom, nový štadión na Sihoti a boli rozšírené, resp. postavené nové priemyselné podniky. Po r. 1945 správu obce prevzal miestny národný výbor. Obec sa od r. 1945 usilovala o získanie štatútu mesta a rozšírenie obce. 1. januára 1946 vznikla obec Bytča, do ktorej patrili aj predtým samostatné obce Hliník nad Váhom a Malá Bytča. Bytča získala štatút mesta až v júli 1960, kedy vznikol i mestský národný výbor. Územná reorganizácia v r. 1960 však spôsobila, že zanikol okres Bytča a okresným sídlom sa stala Žilina. I keď mesto získalo väčšie právomoci, nemohlo to nahradiť právomoci dovtedajšieho okresu. Všetky podniky v meste sa po r. 1960 stali modernými závodmi s rozsiahlym vývozom do zahraničia.
V minulosti malo mesto poľnohosp. - remeselnícky ráz. Postupne sa však premenilo na priemyselné, obchodné a spoločensko-kultúrne stredisko širokého okolia. Tento prechod sa začal koncom 19. stor. a pokračuje do súčasnosti rozvojom moderného priemyslu, nadväzujúceho na dlhoročné tradície. Napríklad v r. 1851 to bolo 2946 obyvateľov, v r. 1861 žilo v meste 2708 ľudí. V r. 1970 bolo 4838 obyvateľov. Najväčšie percento obyvateľov mesta sa hlási k slovenskej národnosti.
V Bytči bolo gymnázium už v 16. stor. Bol to typ vyššej strednej školy, schola magnatum et nobilium. Majitelia Bytče Thurzovci školu hmotne podporovali a v snahe o vysokú úroveň gymnázia pozývali učiteľov i z cudziny. Po ukončení štúdia študenti odchádzali na domáce a zahraničné univerzity. Archívne dokumenty z tohto obdobia spomínajú priamo na zámku v Bytči dve školy a to "hornú školu" na poschodí a "dolnú školu" na prízemí.
V r. 1881 bola vybudovaná nová budova základnej školy. Pomerne veľké percento obyvateľstva v Bytči tvorili Židia, ktorí v r. 1868 postavili poschodovú školu so štyrmi učebňami. V r. 1878 založil Ignác Freund súkromnú reálku s právom verejnosti. Škola bola známa na celom Považí. O vzdelanie ženského dorastu sa starala od r. 1886 dievčenská meštianska škola. V tom období vznikla aj priemyselná učňovská škola. V r. 1894 bola v Bytči aj materská škola. V r. 1912 bola vybudovaná nová štátna škola. 16. septembra 1828 odovzdali do užívania meštiansku školu.
Meštianka sa v r. 1948 zmenila na strednú školu, ktorú v r. 1960 nahradila stredná všeobecnovzdelávacia škola. Táto sa od r. 1973 pretvorila na gymnázium. V súčasnosti sú v meste dve základné školy, gymnázium a špeciálna škola.
Spolková a športová činnosť má v meste dlhú tradíciu. Vznik prvých spolkov spadá do polovice 19. stor. Bola to Matica slovenská, Bytčiansky čitateľský krúžok, Katolícky kruh, Živena a mnohé ďalšie. Židovskí občania založili v Bytči niekoľko spolkov (Chevra Kadiša, Ahavat Zion). Významným spolkom bol Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý vznikol v r. 1875 ako jeden z prvých na Slovensku. Pracovali tiež viaceré spolky podporujúce telovýchovu. V súčasnosti pracuje v meste tiež viacero spolkov (Klub filatelistov, klub muzeálnej a galeríjnej spoločnosti, Dobrovoľný hasičský zbor a pod.).