Pod viacerými kostolmi na Slovensku sa nachádza sieť hrobiek, v ktorých boli v minulosti pochovaní predstavitelia cirkví, ale aj významní mešťania. Najväčšia krypta na Slovensku je pod farským Kostolom všetkých svätých v Ilave a ide doslova o kostol pod kostolom.
Kostol všetkých svätých sa zvykne nazývať aj kostol trinitárov, pretože v minulosti bol súčasťou kláštora trinitárov. Ide o barokový dvojvežový kostol, v ktorom sa nachádzajú pôvodné barokové lavice, kazateľnica a bočné oltáre. Organ je z polovice 20. storočia. Hlavný oltár nie je pôvodný, pretože pochádza z čias úprav na farský kostol. Ani nástenné maľby nie sú pôvodné, sú však staré približne 50 až 60 rokov. Zvýšenú pozornosť venovali trinitári vybaveniu sakristie, v ktorej môžete vidieť niektoré ornamentikou zdobené skrine.
Unikátna krypta pod kostolom
Zvláštnosťou kostola je aj to, že sa čiastočne nachádza v priestoroch väznice. Kláštorná krypta je umiestnená priamo pod miestnym farským kostolom pri väznici, na mieste hradnej priekopy. Hrobka kopíruje rozmery lode chrámu, ktorej využiteľná plocha je 537 metrov štvorcových, a preto niektorí odborníci hovoria, že ide o kostol pod kostolom.
„Je to skvost podzemnej architektúry. Nie je mi známe, že by bol na Slovensku podobný chrám, ktorý by mal kryptu takýchto rozmerov,“ rozpráva pri vstupe do podzemi Mgr. Miroslav Toman z Trenčianskeho múzea.
Krypta je rozdelená na dve časti. Hlavná časť je dlhá 20 metrov, vysoká 8 metrov a široká 7 metrov, pričom svojimi rozmermi na prvý pohľad pripomína telocvičňu, respektíve prázdny kostol. Po bokoch sa nachádzajú menšie hrobky s telami zosnulých. Zo stien trčia železné háky, ktoré boli určené na vešanie smútočných vencov, kytíc a kvetín. Miestny kostolník si pamätá, že sa tam nachádzali aj časti kostí.
Krypta pokračuje menšou hrobkou, ktorá sa nachádza pod sakristiou. V minulosti tu bol vchod z kláštorného dvora, ktorý slúžil na presúvanie mŕtvych, ale v súčasnosti je priestor zamurovaný práve kvôli priestorom väznice. V menšej časti hrobky dominuje mohutný stĺp, ktorý pokračuje do sakristie kostola, ale aj do väzenskej kaplnky.
V súčasnosti podľa Mgr. M. Tomana nie sú známe dôvody stavby krypty takých veľkých rozmerov: „Zrejme mali trinitári s Ilavou väčšie plány a predpokladali, že tu bude centrálny kláštor v rámci Uhorska, ale neskôr sa otvoril kláštor v Bratislave a Trnave. Trinitári pochádzali z Francúzska, takže možno predpokladať, že stavali niečo na spôsob ich architektúry.
V kláštornej krypte mali byť pôvodne pochovaní príslušníci rehole Trinitárov. Nakoniec však v podzemí našlo miesto odpočinku asi len dvadsať z nich. „Nato, aký mal kláštor význam v Uhorsku, tu nie je toľko pozostatkov mníchov, zrejme sa vo väčšej miere pohybovali v rámci Bratislavy,“ vysvetľuje Mgr. M. Toman s tým, že v podzemí sa pochovávalo od polovičky osemnásteho storočia. Celkovo je v krypte uložených 40 ľudských pozostatkov. Časť z nich sa nachádza v prednej časti krypty pod loďou kostola a ďalší sú umiestnení v menšej časti hrobky pod sakristiou.
V podzemí je z neskorších čias pochovaná aj miestna šľachta, zemani, či donátori, ktorí významne prispeli k rekonštrukcii farského kostola. Na väčšine náhrobných kameňov sa podpísal zub času, čitateľné sú len niektoré. V krypte sa nachádzajú napríklad pozostatky miestneho farára Frideckého z 18. storočia.
História Kostola Všetkých Svätých
História Kostola všetkých svätých siaha až do prvej polovice 15. storočia, keď bol na jeho mieste hrad podobný Bytčianskemu zámku. Niektorí historici dokonca hovoria, že hrad založil bojovný rád templárov. Trinitárov do vnútorného hradu pozvala hlava katolíckej cirkvi - uhorský prímas Juraj Sečéni (Szecsényi). Rehoľa trinitárov bola známa tým, že od moslimov z otroctva vykupovala zajatých kresťanov.
Po tom, čo sa usadili v Ilavskom kláštore, v roku 1701 začali stavať kostol, ktorý dokončili v roku 1723. Trinitári pri stavbe krypty využili priestor priekopy hradu k tomu, aby postavili kryptu, ktorá kopíruje podlahu kostola. V Ilave pôsobili až do roku 1784, keď ich rehoľu zrušil Jozef II. Z opustených sakrálnych budov sa neskôr stali farské chrámy.
Pôvodný gotický farský kostol v Ilave - nachádzajúci sa mimo kláštorného areálu, bol v tak dezolátnom stave, že vtedajší farár - Ján Nepomuk Rosinský išiel v roku 1785 za Jozefom II. a požiadal ho, aby ho mohol využívať pre sväté omše. Po tom, čo v roku 1784 zrušili kláštor, sa priestory opäť nevyužívali.
Z objektov kláštora trinitárov je dnes väznica, kde si odpykávajú tresty najťažší zločinci Slovenska. Podľa informácií z internetovej stránky Zboru väzenskej a justičnej stráže Ilavský ústav patrí spolu s Leopoldovom k najstarším na Slovensku. Ilavský ústav funguje ako celoštátna trestnica pre nepolepšiteľných väzňov s dlhodobými trestami od roku 1856, keď štát (Rakúsko-Uhorsko) tieto priestory odkúpil.