Obec Čachtice sa nachádza medzi riekou Váh a Malými Karpatmi a je známa svojou bohatou históriou, pamiatkami a legendami spojenými s Alžbetou Bátoryovou. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je oveľa lepšie viditeľný z obce Višňové. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248.
Alžbeta Bátoryová: Krvavá Grófka
Bohatá, krásna, vzdelaná a vplyvná. Tieto prívlastky boli spájané s menom Alžbety Bátoryovej, až kým sa na kráľovskom dvore nezačali hromadiť listy od čachtických poddaných, ktoré opisovali krvavé a kruté skutky miestnej grófky. Príbeh o stovkách obetí, o mučení a kúpaní sa v krvi v snahe získať večnú mladosť a krásu obletel svet a stal sa námetom pre spisovateľov či režisérov. Je však všetko toľkokrát odovzdávané z generácie na generáciu aj pravdivé?
Ešte v 14. storočí sa významný a bohatý rod Bátoryovcov rozdelil na dve vetvy, a to ečedskú a šomlyóovskú. Juraj Bátory z prvej z týchto línií a Anna Bátoryová z druhej opätovne spojili rodinu svojím „áno“. V roku 1560 prvýkrát uzrela tento svet ich dcérka Alžbeta Bátoryová.
Tak ako to v dávnych časoch bývalo bežnou praxou, aj Alžbeta bola už v detskom veku prisľúbená svojmu budúcemu manželovi. Aj tentoraz bolo dôvodom vydaja spojenie rodov, majetkov a území. Vo svojich 15 rokoch sa stala mladá grófka manželkou Františka Nádašdyho, veľkého vodcu a šikovného bojovníka, známeho svojou statočnosťou. Svadba bola skutočne kráľovská.
Za 30 rokov spoločného manželstva si však nestihli jeden druhého toľko užívať. František sa zúčastňoval na dlhotrvajúcich bojoch proti Turkom a Alžbeta sa starala o tri z ich piatich detí, ktoré prežili. Roky vojen a bitiek sa podpísali na zdraví nepremožiteľného Čierneho bega. V minulosti nebola núdza o fyzické tresty. Rovnako sa začína aj príbeh o krvavej grófke.
Podľa listu napísaného palatínom Stanislavom Turzom a adresovaného palatínovi Jurajovi Turzovi zomrela čachtická pani 21. augusta 1614 v internácii na Čachtickom hrade. V tom istom roku, niekedy v novembri, bola na týchto miestach aj pochovaná, pravdepodobne pod oltárom v miestnom kostole. Jej pozostatky však neboli nikdy preskúmané, takže nie je isté, či skutočne ide o grófku - existuje totiž obava, že starý oltár by sa mohol rozpadnúť.
Legenda o Kúpaní sa v Krvi
Azda najväčším obvinením a najčastejšie stvárňovaným obrazom je kúpanie grófky v krvi mladých panien. Ani tu sa však lekári s legendami nezhodli. Z lekárskeho hľadiska totiž nie je možné kúpať sa v nezriedenej krvi. Ak sa krv neupravuje či nekonzervuje, po 14 minútach sa začne zrážať a do dvoch hodín rozkladať. Krv dievčat by teda musela byť úplne čerstvá. I keď by sme tento fakt opomenuli, na naplnenie kade či vane by grófka potrebovala približne 60 dievčat.
Človek má vo svojom tele päť litrov krvi, z ktorých tri dokážu počas mučenia vytiecť, no zvyšné dva zostanú v krvnom obehu za každých okolností.
Čachtický Hrad
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 20 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu.
Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská František II. Rákócziho.
Samotný hrad je vskutku nádherný, prekvapivo rozľahlý a ponúka nádherné výhľady do obce Jahodné a na pahorkatiny a usadlosti Myjavy. Ak sem prichádzate vyzbrojení všetkými možnými pravdami, polopravdami, mýtmi aj povedačkami o temnej minulosti tohto hradu budete ho vnímať ako zvláštne príťažlivo ponurý. Jedná sa totiž o hrad, na ktorom zomrela (podľa povesti zamurovaná) najznámejšia masová vrahyňa v dejinách Uhorska, grófka Alžbeta Báthoryová, miestnymi prezývaná Báthoryčka spájaná s mučením a vraždami tisícok dievčat.
Tak trošku nespravodlivo dopadol tento desivý tieň ponurej a tajomnej minulosti aj na tento majestátny hrad. Zločiny Alžbety Báthoryovej sa tu pravdepodobne totiž nikdy neodohrali. Ich miestom mal byť už dnes neexistujúci kaštieľ. Hrad slúžil po odsúdení grófky len ako jej domáce väzenie.
Pod rúškom tajomstva zostal nielen životný príbeh Alžbety Bátoryovej, ale i nedávno objavené podzemie hradu. Určené bolo na skladovanie vína, ktoré si vychutnával Matej Korvín. Napokon však priestory pod zemou poslúžili ako útočisko pred tureckými nájazdmi. Tmavé, tiché miesta neskôr poskytovali dokonalý úkryt pre nerušené besnenie domácej panej. Nachádzajú sa tu temné chodby, tunely, ale aj iné, dosiaľ nepreskúmané priestory.
Alžbeta Bátoriová a Juraj Turzo
Katakomby v Čachticiach
V Čachticiach sa okrem hradu nachádza ešte jedna pamiatka, ktorú sa oplatí navštíviť. Sú ňou katakomby, chodby, ktorými je popretkávané podzemie Čachtíc a ktoré spájajú miestny kostol až s hradom. Systém labyrintu tvoria chodby s celkovou dĺžkou 4 km, no väčšina je dnes už zasypaná či uzavretá. Začali vznikať ešte v 16. storočí.
Podzemie tvoria predsiene, pivnice na víno či potraviny, chodby. Podzemie tak bolo prispôsobené na dlhší pobyt ľudí, ktorí sa potrebovali ukryť. Naposledy sa stalo podzemie úkrytom počas druhej svetovej vojny. Donedávna bolo sprístupnených 150 metrov týchto tajuplných chodieb. Sú zachované ozdobné portály či erb Nádašdyovcov v tvare kačky.
Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami nachádzali sa chodby - katakomby (zaužívaný výraz v Čachticiach), ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny - spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami.
Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosti za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde.
Kostol sv. Ladislava
Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 - 1390. V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali. Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej pevnosti staršia kaplnka.
Vedľa stojaci pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky.
V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov.
Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované - Rax Mathes - 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.
Ďalšie pamiatky v Čachticiach
- Kúria Drugetovcov: Renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty.
- Rímskokatolícka fara: Národná kultúrna pamiatka, miesto konania 4. zasadnutia Tatrína v roku 1847.
- Mariánsky stĺp: Baroková pamiatka z roku 1742 na námestí, postavená na ochranu pred požiarmi.
- Baroková socha Sv. Floriána: Socha patróna hasičov.
- Kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého: Postavená v roku 1801.
- Pomník vojakov padlých v 1. a 2. svetovej vojne: Nachádza sa na Urbanovského ulici.
- Socha panny Márie Lurdskej v jaskyni: Nachádza sa na Urbanovského ulici.
- Renesančný kaštieľ Draškovičovcov: V ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu.
Tabuľka: Významné udalosti a osobnosti Čachtíc
| Udalosť/Osobnosť | Popis |
|---|---|
| Alžbeta Bátoryová | Čachtická grófka, známa ako "krvavá grófka", spájaná s legendami o mučení a vraždení mladých dievčat. |
| Čachtický hrad | Pohraničná pevnosť z 13. storočia, neskôr domáce väzenie Alžbety Bátoryovej. |
| Katakomby | Podzemné chodby a pivnice, ktoré slúžili ako úkryty a sklady. |
| Kostol sv. Ladislava | Pôvodne gotický kostol, prestavaný v barokovom štýle. |
| Tatrín | Literárny spolok, ktorý sa zasadil o uzákonenie spisovnej slovenčiny. |