Čarovná rozprávka Vianoc: Definícia a tradície

Zima je krásne ročné obdobie, ktoré k nám prichádza každý rok ako mávnutím čarovného prútika. Krajina sa premení na rozprávku s cukrovou polevou a z oblohy začnú padať snehové vločky, trblietajúce sa sťa diamanty. Pomaly sa vznášajú k zemi, ako drobné víly.

Prvé ranné hmly sú ako mliečne závoje a mráz nás štípe na tvári. Ľudia opäť vytiahnu zo skríň svoje hrubé, teplé kabáty a deti si natiahnu čiapky s brmbolcami, rukavičky a šále pripomínajúc malých škriatkov.

Dni sú kratšie a kratšie, štrbavé slniečko len občas potichu vykukne spoza mraku a aspoň na chvíľu ohreje naše červené líčka. Vtáctvo odlieta do teplých krajín, zvieratá zbierajú posledné zásoby a iné sa ukladajú na zimný spánok.

Na oknách áut a domov ujo Mrázik nakreslí rozmanité obrázky, na budovách vyrastú podlhovasté, svojou sladkosťou lákajúce cencúle a jazerá a rieky sa zmenia na priezračné, ligotavé zrkadlá. Padajúci sneh však svojou krehkou krásou nevyzdobí len budovy a domy. K zime patrí aj očarujúci čas Vianoc, vtedy sa dokonca aj ľudia menia.

Sú milší a dobrosrdečnejší, všade na okolí počuť priateľskú vravu a pohoda priam zurčí z vyzdobných príbytkov a blikajúcich svetielok v osvetlených izbách. Cítiť príjemnú vôňu domácich medovníkov a vyprážaného kapra, všetci sa zbiehajú do kostolov, ktorích zvonce cvendžia ako o dušu, aby sme navštívili polnočnú omšu.

Deti sa guľujú, sánkujú, lyžujú a stavajú snežných človiečikov - snehuliakov, s mrkvovými nosmi a farebnými šálmi. Najviac sa ale tešia na ten deň, keď konečne postavia stromček doprostred izby v jeho plnej kráse a výške. Ozdobia ho nádhernými anjelikmi, svetielkujúcimi prskavkami a sladkosťami, na vrch slávnostne posadia zlatú hviezdu a potom netrpezlivo čakajú na to, aký darček im tento rok prinesie Ježiško.

K Vianociam neodmysliteľne patria aj koledy. Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností.

Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.

História koledovania

Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve.

Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami. Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo.

Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný.

Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky.

Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Metodov zákon z 9. Posledným obradom boli plesy, teda veselice, na ktorých sa hralo, tancovalo, spievalo a hodovalo.

Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali.

Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).

Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.

Hrané scénky, ktoré sa podieľali na zrode ľudového divadla, ale aj piesne siahali po historických predlohách, ako bol napríklad trópus Koho hľadáte v jasliach, pastieri z 11. storočia. Konkrétne témy sa však v závislosti od obce líšili. V niektorých sa zameriavali na pastiersku tematiku ohlasovania Božieho narodenia pred Vianocami, inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. Nájdete dokonca aj obce, kde sa v scénkach objavujú Adam a Eva, príbeh sv. Aj vinše boli plné prianí Božieho požehnania a milosti.

Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti.

Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo.

Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.

Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti.

Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.

Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov.

Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Myslite aj vy tieto Vianoce na skutočnú podstatu našich zvykov a tradícií. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.

Ako prebieha koledovanie vo vašom okolí? Ste svedkami typických obchôdzok alebo sa koledovanie drží skôr v kruhu vašej rodiny?

Vianočné zvyky v rodine Svadbíkovcov

Zaujíma vás, ako prebiehajú Vianoce u Svadbíkovcov, ako sa Martine páčil adventnú výlet do Dánska alebo čo by si tento rok priala pod stromček? Poďte sa inšpirovať. Ale zo všetkého najskôr si uvarte horúcu čokoládu, zapáľte sviečku, zabaľte sa do deky a vychutnávajte si atmosféru blížiacich sa Vianoc 🙂

Najväčšie vianočné prekvapenie pre Martinu asi bolo pred niekoľkými rokmi, keď sa ich dcéra Anetka na Štedrý deň ráno zobudila a dostala kiahne. To bol priamo šok 😀 Pri stromčeku mala potom princeznovské šaty od Ježiška a k tomu biele bodky od tekutého púdru po celom tele. A inak každý rok je pre ňu najkrajšie vianočné prekvapenie, keď ráno na Vianoce padá sneh.

Najkrajšie okamihy z detstva boli na Štedrý deň popoludní, keď ako malá odpočítavala hodiny do večere a Ježiška, jej mamička v kuchyni počúvala koledy a pripravovala jedlo a mne to popoludnie prišlo snáď nekonečné. Keď konečne zazvonil zvonček, bola ako na tŕní. Pamätá si, ako z okna vyzerala zlaté prasiatko a dala by ruku do ohňa za to, že sa párkrát v tme niekde v diaľke zalesklo.

Dánske vianočné tradície

V Dánsku sa pripravujú na Vianoce prakticky už od adventu, kedy sa vyzdobia mestá i domy svetielkami a adventnými vencami. Prebiehajú rôzne vianočné večierky a stretávanie priateľov, ktorým sa hovorí „julefrokost„. Na jeden taký práve chodia k Ib Laursen. Jedia na ňom klasické vianočné menu, popíjajú „schnapps„, čo je miestna pálenka s chuťou po rasci a bylinkách, prípadne vianočné pivo „julebryg“ a spievajú dánske vianočné koledy.

Štedrý deň oslavujú v Dánsku tiež 24. decembra, keď sa zíde celá rodina. Vianočný stromček sa zdobí často papierovými skladanými srdiečkami, kornútkami so sladkosťami alebo dánskymi vlajkami. Dánske vlajočky často nájdete aj v oknách, na stožiaroch pred domami alebo na slávnostne prestretom stole.

Vianočný stromček sa nedáva do rohu miestnosti, ako u nás, ale do priestoru tak, aby sa okolo neho dalo tancovať v kruhu dookola. Ak sa pri stromčeku nezíde dosť ľudí, aby sa mohli okolo neho chytiť všetci za ruky, pomôžu si napríklad bábikou alebo plyšákom, ktoré priberú do partie.

Typickým štedrovečernom jedlom je kačica alebo hus s červenou kapustou, malé varené zemiaky pripravené na sladko v karameli, tým sa hovorí „brune kartofler„. Hlavným dezertom je potom „Ris ala Mande„, čo je vychladená ryžová kaša so smotanou a nasekanými mandľami, zaliata horúcou čerešňovou omáčkou. Dôležitý bod toho dezertu spočíva v tom, že jednu mandličku necháte v kaši celú. Kto ju potom nájde, dostane malý darček.

Darčeky v Dánsku nosí Julemand. Čo Martinu najviac zaujalo na dánskych Vianociach je samozrejme tá nádherná atmosféra, to HYGGE, ktoré tam skrátka majú v krvi. Nevidí na uliciach toľko stresu a ubehaných ľudí ako u nás. Vianoce sú pre nich skutočne spoločne strávený čas, snažia sa ho urobiť čo najpohodovejší (aj za cenu, že nebude upratané a že je nejaké chody na štedrovečerný stôl kúpia predpripravené) a skutočne si vychutnávajú domov a rodinu.

Vianočné nutnosti u Svadbíkovcov

U nich je vianočných nutností veľa. Miluje Vianoce, vlastné rodinné tradície a tú atmosféru. Takže sa nezaobídu trebárs bez svetelných drôtikov všade po dome aj na terase bez svietiacej hviezdy v okne, bez teplej vianočnej deky a sviečky voňajúcej po ihličí. Tiež majú každý doma svoj vianočný hrnček, z ktorého popíjame vianočný čaj, kávičku alebo kakao pri rozprávkach.

Svadbíkovci sú veľká rodina s tromi deťmi, takže sa už naučili vymýšľať a zháňať darčeky vopred. Navyše ju to ohromne baví, byť Ježiškom alebo Julemandom a rozdávať darčeky by pre ňu bol dreamjob. Jediné, čo sa naučila odkladať alebo skôr neriešiť, je to dokonalé upratovanie a pečenie mnohých druhov koláčov. Pečú len perníčky s deťmi, jej mamička jej zase pošle vanilkové rožky a viac nepotrebujú.

S manželom majú taký romantický zvyk, ktorý miluje, a nič krajšie dostať nemôže. Každý rok jej zloží pod stromček básničku o nich a našej rodine. Niekedy vtipnú, inokedy tak romantickú alebo dojemnú, že sa pod stromčekom rozplače. Mám ich za tie roky všetky schované a je to najvzácnejší vianočný poklad. Takže každý rok dúfa, že dostane novú básničku a veľmi sa na ňu teší.

Vianočný stromček zdobí večer, keď už deti spia, aby ho ráno našli ako prekvapenie. Večer príde na pomoc jej sestra a užívajú si (často vo vianočnom pyžame) dievčenskú vianočnú atmosféru. Zdobia stromček, pozerajú pri tom Lásku nebeskú a popíjajú trošku rumu z brúsených pohárov.

Na Štedrý deň majú klasickú tradičnú večeru, ale pridala som do nej aj jednu novotu so spomienkou na Dánsko, a to je práve dezert Ris ala mande. Všetci milujú to hľadanie mandličky, navyše je skutočne vynikajúca.

Potom tiež 1-2 dni pred Štedrým dňom robia doma večer dánsku verziu vianočnej večere, o ktorej som už hovorila, pretože manželovi a deťom jednoducho chutí a mňa zase baví ju variť. Pustím si obľúbené koledy, vezmem si vianočnú zásteru, otvorím si k tomu vianočné pivo z Dánska a užívam si tú pohodu. Je to slávnostná krásna večera, ale pritom tam nie je žiadny stres, pretože to nie je ešte Štedrý deň a vlastne o nič nejde.

Čím ďalej viac sa snaží tejto pohody dosiahnuť aj na Štedrý deň, pretože je to skutočne len v našej hlave. To pravé hygge sa skrýva v tej atmosfére a pokoji, nie v odškrtanom zozname vecí, ktoré je potrebné urobiť a stihnúť, aby to bolo „dokonalé“. Dokonalé sú tie spoločné chvíle, na ktoré rovnako spomíname najviac.

Vianoce očami cirkvi

Po skončení adventného obdobia sme sa dočkali príchodu Ježiška a oslávili sme najkrajšie kresťanské sviatky VIANOCE slávením liturgií svätých omší. Toto slávenie nám počas Vianoc ponúka viac ako len spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Tajomstvo príchodu Božieho Syna nás môže naučiť mnohému do osobného života a v napredovaní k svätosti.

Radosť z narodenia Ježiška počas polnočnej prejavili veriaci v zaplnenom kostole, nechýbali vianočné koledy a tiež pri zhasnutých svetlách s rozžiareným stromčekmi tajomná Tichá noc.

Pán farár Pavol Jurčišin však v kázni ponúkol dôležité vysvetlenie veľkého daru, Božieho dieťaťa:„O toto veľkom dare, ktorý prichádza od nášho nebeského Otca, hovorí dnešné Evanjelium: ‚Zvestujem Vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.‘ Buďme vďační nebeskému Otcovi za tento jeho pre nás nezaslúžený dar, tešme sa z neho, lepšie povedané s ním sa tešme a slávme Vianoce s otvoreným srdcom pre jeho pôsobenie v nás ako aj v našich medziľudských vzťahoch, v rodinách a ku všetkým ľuďom, pretože tento nebeský dar Božské dieťa bolo darované všetkým ľuďom. Tak sa stanú Vianoce tými najkrajšími a pravými Vianocami.

Povzbuďme sa slovami pápeža Františka, ako on prežíva a vidí kresťanské Vianoce:

• Vianoce sú poväčšine hlučné sviatky. Prospelo by nám trochu ticha, aby sme počuli Boží hlas.
• Vianocami si ty, keď sa rozhodneš každý deň znova narodiť a nechať Boha vojsť do svojej duše.
• Vianočným stromčekom si ty, ak vydržíš v ťažkostiach života.
• Vianočnou ozdobou si ty, keď sa tvoje cnosti stanú farbami, ktoré skrášľujú tvoj život.
• Si svetlom Vianoc, keď svojím životom, svojou dobrotou, trpezlivosťou, radosťou a štedrosťou osvecuješ cesty druhých.
• Vianočným anjelom si ty, keď ohlasuješ celému svetu posolstvo mieru a spravodlivosti.
• Vianočnou hviezdou si ty, keď niekoho privedieš k stretnutiu s Pánom.
• Si tiež mudrcom od východu, keď zadarmo dávaš to najlepšie, čo máš.
• Koledou si ty, keď nadobudneš vnútornú harmóniu v duši.
• Vianočným darčekom si ty, keď si opravdivým priateľom a bratom všetkých ľudských bytostí.
• Vianočným prianím si ty, keď odpúšťaš a prinášaš uzmierenie, hoci pritom trpíš.
• Štedrou večerou si ty, keď nasýtiš chlebom a nádejou chudáka, ktorý žije v tvojom okolí.
• Si vianočnou nocou, keď pokorne a pozorne prijímaš ticho Spasiteľa sveta, bez hluku a veľkolepých osláv.
• Ty si úsmevom dôvery, lásky a nehy, vnútorným pokojom nikdy nekončiacich Vianoc, ktoré prostredníctvom teba prinášajú Božie kráľovstvo.“

Na Božie narodenie 25.decembra pri svätých omšiach pokračovala radostná oslava z narodenia malého Ježiška, nášho Spasiteľa. Pán farár v kázni znovu pripomenul, že „hlavné tajomstvo a radosť z Vianoc spočíva v tom, že máme milovať Boha, pretože poslal na svet svojho syna Ježiša ako malé dieťa, aby nás vykúpil. Veď aj jasličky sú v tvare kríža, na ktorom sa za nás Kristus obetoval. ‚Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby si dal slúžiť, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.‘ (Mk 10,45).“

tags: #carovna #rozpravka #vianoc