Čas Adventu a Vianoc: Zvyky a Tradície na Slovensku

Advent patrí k najkrajšiemu a zároveň najtajomnejšiemu obdobiu v celom roku. Nesie v sebe čaro očakávania blížiacich sa vianočných sviatkov, kedy sú ľudia k sebe o čosi milší a prajnejší. V dnešnej dobe je advent oveľa hektickejší, než bol v minulosti. Moja generácia aktuálnych tridsiatnikov už veľmi nepraktizuje veľa starých tradícií a zvykov. Pôvodne označoval príchod Mesiáša, dnes však symbolizuje aj začiatok vianočného obdobia a návrat k tradíciám, ktoré spájajú rodiny aj priateľov. Pre kresťanov predstavuje advent duchovné stíšenie a zamyslenie. Pre ostatných je to čas svetiel, pečenia, zdobenia a príprav domova na najkrajšie sviatky roka.

Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Končí po západe slnka na Štedrý večer. V roku 2025 začína advent v nedeľu 30. novembra a trvá až do 24. decembra. Obdobie adventu môže teda začínať medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Štvortýždňové obdobie Adventu nie je len obdobie predvianočnej nákupnej horúčky, ale predovšetkým časom duchovnej prípravy pred slávením Vianoc. V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti.

Symboly Adventu

Symbol Adventu - veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti, prejave úcty a radosti. Najznámejší symbol adventu má kruhový tvar, ktorý znamená večnosť a zelená farba nádej. Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. Začiatkom 19. storočia pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole a rozhodol sa zriadiť z milodarov a tvrdej práce útulok pre chudobné a opustené deti. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami. Tenšie sviečky predstavovali všedné dni a 4 hrubšie sviečky, symbolizujúce štyri adventné nedele. Neskôr sa upustilo od používania toľkých sviec. V súčasnosti sa dávajú na adventné vence štyri sviece, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec rozptyľuje temnotu a strach.

Význam Sviečok na Adventnom Venci

• 1. Zapaľujeme prvú sviečku, ktorá predstavuje očakávanie a vieru v lepšie zajtrajšky.
• 2. Druhá sviečka pripomína silu viery, ktorá sprevádza ľudí v časoch neistoty.
• 3. Tretia sviečka býva ružová a vyjadruje radosť z blížiacich sa sviatkov.
• 4. Posledná sviečka symbolizuje pokoj, ktorý prichádza do ľudských sŕdc tesne pred Štedrým dňom.

Pre adventnú výzdobu sa traduje používanie červenej, klasickej farby Vianoc a bielej, farby snehu a mrazu. Ďalším novodobým symbolom je Adventný kalendár. Otvárať okienka s prekvapením milujú hlavne deti. Kalendár slúži na odpočítavanie dní Adventu ku Štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami.

Obsah Adventu vyjadrujú staré adventné piesne - Roráty, zostavené podľa biblických textov. V mnohých kresťanských chrámoch sa konajú adventné koncerty. V čase Adventu sa ľudia snažia viac myslieť na iných a konať dobré skutky. Dôležitou súčasťou Adventu je pôst a rôzne zvyky. V ľudovej kultúre Slovenska má Advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily - takzvané „Stridžie dni“. S tými súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie a podobne.

História a Pôvod Adventu

Korene adventu siahajú až do 4. storočia. Až pápež Gregor Veľký v 7. storočí skrátil adventné obdobie na štyri nedele. Symbolizujú 4 000 rokov čakania na Mesiáša. Postupom času sa z čisto duchovného obdobia stalo aj obdobie tradícií, výzdoby a rodinných stretnutí.

Zvyky a Tradície v Období Adventu

V západnej tradícii je Advent obdobím upokojenia sa, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov. Prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Zvyky a špecificky limitované normy správania zimnej etapy sa začínali na Katarínu, ďalej sa viazali ku dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie. Známe sú Katarínske zábavy, posledná možnosť zábavy. Ďalej sa traduje, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody. Deň Ondreja bol bohatý na veštby o vydaji mladých dievčat. Varili sa halušky s lístočkami, lialo sa olovo, triaslo sa slivkou. Na Ondreja sa tradične jedli hrach, fazuľa, šošovica, kukurica. Všetko, čo sa jedlo v tento deň, malo budúci rok dobre rásť.

Na Barboru zasa tradícia hovorila, že odrezané halúzky čerešne s menami slobodných mládencov predpovedia, koho si dievča zoberie za muža. Barbora je známa svojimi Barborkami. Na sviatok svätej Barbory sa režú vetvičky z čerešní alebo višní. Šiesty december - sviatok Sv. Mikuláša majú radi najmä deti, ktoré do svojich čižmičiek v predvečer Mikuláša, ak poslúchali, dostanú množstvo sladkých darčekov. Podľa legendy bol Mikuláš biskupom v Myre- dnešné Turecko. Skonal 6. decembra. Obľúbený sviatok, keď Mikuláš spolu s anjelom a čertom odmeňuje deti. Tradícia má pôvod v 10. storočí.

Ľudové tradície v predvianočnom období mali vždy veľa podôb. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie patria k tým najznámejším a niektoré sa zachovali a dodržiavajú dodnes. Ľudia sa nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní. A podľa toho, aké boli dni, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Svetlá a žiariaca, tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Lucia zo Syrakúz sa narodila na Sicílii v rodine bohatých kresťanov. Ale, zomrela mučeníckou smrťou. Táto veriaca žena sa stala v ľudových tradíciách najväčšou bosorkou. A tak trinásteho decembra sa Slovensko pravidelne menilo na oblasť najsilnejších tradícii.

Ľudia v tomto čase nevychádzali po večeroch z domu a zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Chránili sa cesnakom, pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. V tento deň bolo zakázané prať, šiť, ľudia si nemohli medzi sebou nič požičiavať. Ale v predvečer Lucie sa v každej dedine zopár dievčat oblieklo do bieleho oblečenia alebo aspoň zahalili do plachty tejto farby. Tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husacie krídlo. Vymetali z domov a dvorov temné sily, choroby a trápenia.

Tradície boli spájané aj s hľadaním ženícha. Mladí muži vyrezávali každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Rovnakú funkciu mali vraj aj iné predmety zhotovené od Lucie do Vianoc. 13. december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: „ Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc.‘‘

Po Lucii nasledoval týždeň chudobný na zvyky, no začalo sa už všetko pripravovať na nadchádzajúce sviatky. Tretia adventná nedeľa, sa nazýva aj nedeľou Radosti a zvýrazňuje advent, ako obdobie radostného očakávania. Na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje štvrtá adventná svieca, ktorá sa volá - Láska. Po Zlatej nedeli prichádza dlho očakávaný Štedrý deň. Adventné obdobie končí na Štedrý večer po západe slnka.

Počas tohto obdobia sa vykonávali rôzne úkony, ktorými sa mali zabezpečiť prosperita, zdravie a šťastie celej rodiny do budúceho roka. Aj napriek množstvu komercie, ktorá v súčasnosti sprevádza Vianoce, pre mnohé rodiny sa Štedrý večer spája s radostnou spomienkou na narodenie Ježiška. K štedrej večeri patrili oddávna vianočné oplátky. Tie na dedinách zvykol piecť miestny učiteľ, rechtor. Pomáhali mu pri tom žiaci, ktorí začiatkom adventu chodili pýtať suroviny na ich prípravu.

V našom kraji sa Štedrý večer začínal návštevou kostola. Po príchode domov sa rodina zišla pri štedrovečernom stole, nad ktorým býval zavesený vianočný stromček. Na štedrovečernom stole nemohli chýbať vianočné oplátky s medom a cesnakom, varené pálené, pupáky, polievka, kapustnica, ryba, hus alebo morka, zemiakový šalát, koláče, ovocie a iné dobroty. Celý večer sa niesol v slávnostnej atmosfére. Najkrajšia chvíľa pre deti prichádzala po večeri, keď si našli pod stromčekom darčeky od Ježiška.

Štedrý Deň a Vianočné Tradície

Štedrý deň bol na našom území odlišný, pretože kresťania dodržiavali počas celého dňa pôst. Gazdinky vstávali na Štedrý deň ešte za tmy a skoro ráno už mali napečené tradičné koláče z kysnutého cesta, plnené tvarohom, lekvárom, orechmi a makom. Štedrý večer začínal prípravou štedrovečerného stola. Na stôl sa položil čistý biely obrus, ktorý bol zdobený hlavne červenou výšivkou. Do rohu izby sa položil malý snop obilia, pretože klas znamenal bohatú budúcu úrodu. Nohy stola gazda omotal železnou reťazou, ktorá znamenala súdržnosť celej rodiny.

Samotná večera začínala čítaním zo Svätého písma. Nasledovala modlitba a nesmel chýbať prípitok, poväčšine hriatô, aby bolo celé osadenstvo zdravé a obchádzali ich všetky choroby. Takmer každý správny gazda mal z úrody ovocia vypálenú domácu pálenku, ktorá znamenala hojnosť v dome. Od dávnych čias sa tradovalo pečenie oblátok. Kedysi ich v dedine piekol tzv. rechtor. Oblátky sa pripravovali tradične na veľkých železných kliešťoch, ktoré boli na konci ploché a nahrievali sa najskôr nad ohňom a neskôr položením na rozohriatu pec. Konce oblátok sa obstrihali nožnicami, aby boli krásne okrúhle. Počas štedrej večere sa jedli po prípitku práve oblátky. V niektorých regiónoch samotné, v niektorých regiónoch Slovenska zasa s medom alebo cesnakom. Cesnak symbolizoval pevné zdravie.

V dome bol zvyčajne dostatok ovocia - jablká, hrušky a slivky. Slivky vydržali najdlhšie sušené a v niektorých regiónoch Slovenska tvorili súčasť tradičnej kyslej štedrovečernej kapustnice spolu s hríbami a kúskom ryby. Aj tu platilo pravidlo, aký kraj taký mrav. Niekde sa zvyklo na štedrovečerný stôl pripraviť sedem až dvanásť rôznych jedál. Medzi typické jedlá patrili i polievky zo strukovín, ako napríklad šošovicová či fazuľová polievka, kaše z kukuričnej múky a pohánky, alebo viac tradičné „bobaľky“ či opekance s makom a pirohy s bryndzou alebo lekvárom.

Počas Vianoc sa v domoch šírila nádherná vôňa ihličia. Práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome. Stromček sa z praktických dôvodov malého priestoru v dome zavesil na strop a ozdobil sa malými jabĺčkami, orieškami, ozdobami vyrobenými zo slamy a neskôr nezdobenými medovníkmi alebo ďumbiernikmi. Ako retiazka slúžili šípky navlečené ihlou na dlhú niť, alebo si naši predkovia nastrihali tenké pásiky z papiera, polepili zmesou múky a vody a vytvorili tak papierovú reťaz, ktorou celý stromček dozdobili. Na stole nesmel chýbať krížik ako znak kresťanstva a zapálená sviečka ako symbol svetla, večnosti a nového začiatku.

Či už dodržiavate tradície, alebo uprednostňujete trávenie predvianočného a vianočného obdobia po svojom, nezabudnite byť k sebe vľúdnejší, chápavejší a pozornejší. Darujme namiesto darčekov svoj čas celej rodine a priateľom. A nielen v tomto predvianočnom období.

Vianočné Jedlá v Rôznych Krajinách

Vianočné pečenie je veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.

Anglicko: Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.

Francúzsko: Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.

Taliansko: Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.

Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.

Vianočné zvyky sú často spájané aj s prejedaním. Tým, že sa pečie veľké množstvo cukrovín a navštevujeme priateľov, zjeme viac, ako by sme chceli. Diéta je dnes veľkou témou aj preto, že mnoho ľudí môže trpieť alergiami na rôzne prvky z cukrovín.

Bylinky a Advent

Naši predkovia mali počas adventu a Vianoc bohaté tradície spojené s využívaním bylín.

• Imelo: Použitie: Imelo sa zavesilo nad dvere alebo do stredu miestnosti, aby chránilo domácnosť pred zlými duchmi a prinieslo harmóniu. Podľa starých keltských povier imelo prináša lásku, plodnosť a požehnanie.
• Šípky: Použitie: Varili sa z nich čaje, ktoré pomáhali posilniť imunitu v zimnom období.
• Ihličnaté vetvičky (smrek, jedľa, borovica): Použitie: Vetvičky sa používali na výzdobu domov, adventných vencov a vianočných stromčekov. Práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome.
• Korenie (škorica, klinčeky, badián): Použitie: Pridávali sa do tradičných vianočných jedál a nápojov (napr. vareného vína a punču), aby dodali chuť a vôňu.

Tabuľka: Symbolika Adventných Sviečok

tags: #cas #adventu #a #vianoc