Kresťanská výchova detí

Predtým než som mala svoje deti, roky som pracovala ako psychologička na táboroch a ako učiteľka na veľkej štátnej strednej škole. Na oboch týchto pozíciách som sa veľa naučila o tom, akú dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa má disciplína. Bez štruktúry a pravidiel by sa z letného tábora veľmi rýchlo stala kapitola z knihy Pán múch. Počas rokov mojej práce s deťmi mi ako psychologičke, učiteľke, no najmä ako mame, pomohlo päť hlavných princípov.

V súčasnej dobe sú kresťanské hodnoty znevažované a zosmiešňované už v detských kolektívoch. Deti sú konfrontované s prehnane konzumným spôsobom života, zákernosťou a tvrdou rivalitou medzi sebou a nám sa môže zdať, že splniť náš sľub ani nie je možné. Ale hlavu hore! Krstom sa naše dieťa stalo zároveň Božím dieťaťom. Tak nebojme sa kráčať, hoci aj proti prúdu, veď Boh kráča s nami. On nikdy neopustí svoje dieťa.

Princípy kresťanskej výchovy

1. Proaktívne učenie a náprava

Deti sa potrebujú naučiť, čo je správne, úplne rovnako ako potrebujú, aby sme ich naprávali. Proaktívne rozobrať, čo môžeme v potravinách čakať, ešte predtým než sme do nich vošli, veľmi napomohlo poslušnosti mojich detí. Deti potrebujú, aby sme im každodenne pripomínali, ako byť priateľmi, ako sa správať na verejnosti, ako reagovať na to, keď vidia, že sa niekto správa neláskavo alebo ako sa ospravedlniť.

2. Odmeny verzus podplácanie

Keď Boh uzavrel zmluvu so svojím izraelským národom, povedal im o požehnaniach aj o kliatbach (Dt 30). Veľmi jasne im ukázal, aké požehnanie dostanú, keď ho budú poslúchať, aj aké následky bude mať ich neposlušnosť. Niektorí rodičia sa boja deťom dávať odmeny, lebo to považujú za niečo podobné podplácaniu. Odmeny a podplácanie sú však kategoricky rozdielne v tom, čo komunikujú. Odmeny povzbudzujú a chvália dobré správanie. Podplácanie odmeňuje a povzbudzuje nesprávne správanie.

Rozdiel ilustruje nasledujúci príklad:

18-mesačné dieťa nevie obsedieť vo vozíku počas nákupu. Podplácanie by vyzeralo asi takto: Mama s dieťaťom vojdú do obchodu. Mama sa pokúsi posadiť svoje dieťa do vozíka. Dieťa vykrikuje, hádže sa o zem, kope svoju mamu. Mama skúša znovu, no deje sa to isté.

Odmena by vyzerala takto: Predtým, než vystúpia z auta, sa mama pozrie dieťaťu do očí a hovorí: „Viem, že niekedy je ťažké obsedieť v nákupnom vozíku. Takže, ak to pekne zvládneš, mám pre teba malé prekvapenie. Myslíš, že to dnes dokážeš?“ Dieťa odpovie: „Áno,“ a teší sa na prekvapenie. Vojdú do obchodu, dieťa si pokojne sadne do vozíka a mama mu ukáže lízatko. V prvej situácii má všetku kontrolu v rukách dieťa. V princípe dostáva odmenu za krik, kopance a vzdor. V druhom prípade má situáciu pevne pod kontrolou mama a dieťa dostáva odmenu za dobré správanie.

3. Konzistentnosť

Keď som začala učiť, niektorí z mojich žiakov boli len o päť rokov mladší, než som bola ja sama. Uvedomila som si, že na to, aby som si získala rešpekt, potrebujem uplatňovať pravidlá, ktoré som zaviedla. Museli mi veriť, že keď poviem, že niečo platí, bude to skutočne platiť a keď niečo zakážem, tak to tak naozaj myslím. To isté platí aj pre naše deti. Ak svojmu dieťaťu poviete, že odídete z ihriska, ak niekoho udrie, tak to aj naozaj musíte urobiť, ak sa to stane. Ak svojmu synovi poviete, že nebude môcť ísť do kina, ak si neustelie posteľ, tak to musíte dodržať, ak vás neposlúchne.

Jedna vec, ktorú k tomu treba dodať: keď deťom hovoríte o následkoch, ktoré ich neposlušnosť bude mať, musia to byť veci, ktoré ste ochotní naozaj uplatniť. Všetci musíme prijať, že vychovávať naše deti väčšinou pre nás nie je veľmi pohodlné. Veľmi často neposlúchajú, keď potrebujeme robiť iné veci, no namiesto toho si musíme nájsť čas na to, aby sme ich láskavo napomenuli. No ovocie vernej a konzistentnej výchovy za tú obeť, ktorú si to vyžaduje, skutočne stojí.

4. Individualizovaný prístup

Rôzne rodiny používajú na výchovu svojich detí rôzne metódy. Dokonca aj v tej istej rodine, rôzne deti potrebujú rozdielne výchovné prístupy. Bez ohľadu na to, akú metódu výchovy použijete, musí to byť pre vaše dieťa niečo nepríjemné. Aby som ale vysvetlila, čo tým myslím, neznamená to, že akékoľvek tresty sú v pohode a že nevadí, keď sa rodič „vyzúri“ na svojom dieťati. Výchova je niečo, čo robíte pre dobro daného dieťaťa, nie je to miesto, kam má rodič smerovať svoj hnev. V našej rodine začína prvá fáza trestu prísnym napomenutím a pripomenutím následkov daného správania. Dieťa odstránime z krízovej situácie, znížime sa na jeho úroveň a jasne mu povieme, že to, ako sa správa nie je správne.

Ak nezvládne zareagovať na naše varovanie, väčšinou mu na pár minút zakážeme hrať sa, v závislosti od veku. Ako deti rastú, tieto metódy prestávajú byť efektívne a potrebujeme situáciu prehodnotiť. Zákaz určitých aktivít, finančný trest (keď niečo zničili) alebo povinnosti navyše sú lepšími trestami pre staršie deti. Realita rodičovstva je veľmi ťažká. Milujem, keď sú moje deti šťastné a je veľmi bolestivé, keď im spôsobujem bolesť. No prísľub z Hebrejom 12:11 upokojuje náš strach. Pre tých, ktorých vycvičila prísna výchova, príde žatva ovocia pokoja a spravodlivosti.

5. Povzbudzovanie

Zistila som, že veľmi silnou metódou výchovy je povzbudzovanie. Často v zbore učím štvorročné deti. Najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť, aby všetci sedeli potichu je povedať: „Pozrite sa! Chvála je veľmi mocný nástroj a požehnanie pre deti. Pomáha im uvedomiť si, čo je správne a komunikuje im to aj fakt, že vám na nich záleží. Každý z nás by sa potešil, keby náš šéf videl dobré veci, ktoré robíme a pochválil nás namiesto toho, aby len naprával naše chyby. Takýto typ povzbudzovania je výnimočne dôležitý pre deti, ktoré majú problém so správaním alebo deti, ktoré prechádzajú výrazným obdobím neposlušnosti. Ich ušká zareagujú aj na najmenší náznak pochvaly. Nachytajte ich ako robia niečo - hocičo - dobré.

Tieto výchovné princípy pomohli môjmu manželovi aj mne, no majú isté obmedzenia. Iba Boh dokáže zmeniť srdcia našich detí. Ani tá najmúdrejšia výchova na svete nedokáže zachrániť, či zmeniť naše deti. Pri našej snahe hľadať tie najmúdrejšie výchovné techniky, tá najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme robiť, je tráviť čas čítaním Slova a modlitbou, v ktorej budeme Boha prosiť, aby nás viedol. On načúva, rozumie a sľubuje, že nám bude verne dávať všetku múdrosť, ktorú potrebujeme (Jk 1:5).

Záväzok, ktorý pri krste na seba berú rodičia i krstní rodičia, keď pred Bohom sľubujú, že budú zverené dieťa vychovávať vo viere, nemožno brať na ľahkú váhu. Osobne mám dojem, že mnoho ľudí si pletie sviatosť krstu s aktom uvítania dieťaťa do života, ktoré zvyknú organizovať mestské či obecné úrady. Akoby si neuvedomovali, že sviatosť krstu nie je len záležitosťou kňaza, ktorý dieťa pokrstí, „aby to malo v poriadku“ - ako často zvyknú dodať starí rodičia. Takéto zmýšľanie je jeden obrovský omyl, no musíme priznať, že v našej spoločnosti sa celkom dobre udomácnil. Našťastie, v našich kresťanských rodinách je ešte stále dosť rodičov, ktorí chcú byť pre svoje deti prvými svedkami viery. Uvedomujú si zodpovednosť, ktorú na seba vzali a podľa svojich možností sa snažia do sŕdc ich ratolestí vštepovať semienka viery a poznania. Niektorí čerpajú z vlastných skúseností, ktoré ako deti zažili vo vlastnej rodine.

Kresťanské knihy dokážu viac než len pomôcť so štúdiom Písma. Knihy totiž vedia krásne prehriať priestor, a kvalitné kresťanské knihy - naozaj dobrá náboženská literatúra - to dokážu aj s mysľou, ktorú unavila zima alebo smútok.

Niektoré knihy pre kresťanskú výchovu detí:

• Rozprávaj mi o Desatore - deti oboznamuje s Božím plánom a desiatimi prikázaniami, ktoré dal Boh Mojžišovi.
• Svätí rozprávajú o sebe deťom - pútavo a zrozumiteľne napísaná kniha, v ktorej sa deti zoznámia s jedinečnými príbehmi niektorých svätých.
• Ja som s vami - deťom približuje zmysel svätej omše i tajomstvo Eucharistie.
• Ježiš stále klope na tvoje srdce - pracovný zošit s aktivitami, ktoré deťom pomáhajú preverovať úroveň svojich vedomostí alebo nachádzať radosť v tvorivých aktivitách.

tags: #casti #omse #kniha #deti #katolik