Červený Kláštor je obec v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Nachádza sa v Pieninách, v malebnej doline Dunajca na hranici s Poľskom. Obec leží v nadmorskej výške 462 m n. m. a v roku 2019 mala 223 obyvateľov. Miestne časti obce sú Červený Kláštor a Červený Kláštor-kúpele.
Obec vznikla v roku 1948 spojením troch pôvodných osád: Červený Kláštor (písomne doložený 1344), Nižné Šváby (1550) a kúpele Smerdžonka (1828, dnes Červený Kláštor-kúpele). Obyvatelia sa v minulosti zaoberali najmä roľníctvom, pastierstvom, prácou v lesoch a tesárstvom.
Obcou prechádza cesta II. triedy, ktorá vedie z obce Hniezdne dolinou Dunajca k štátnej hranici s Poľskom (hraničný priechod Lysá nad Dunajcom). Katastrálne územie obce zasahuje do Pieninského národného parku, kde sa nachádza aj jeho sídlo.
Červený Kláštor je významným turistickým strediskom, ktoré ponúka množstvo atrakcií a aktivít. Medzi najpopulárnejšie patrí prielom Dunajca, splav Dunajca na rafte alebo plavba na pltiach. V obci sa tradične usporadúvajú hudobný festival Stretnutie Goralov v Pieninách, folklórne festivaly Zamagurské folklórne slávnosti a Kláštorné dni, ako aj festival pre mládež a rodiny Breakfestival.
Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier (cca 50 km). Pieninský národný park, ktorého je súčasťou, vyniká neobyčajnými prírodnými krásami, bralnatými hrebeňmi, bohatou faunou a flórou. V tomto malebnom regióne nájdeme zachovanú ľudovú architektúru, historické i kultúrne pamiatky, liečivé pramene a kúpele, jedinečné a vzácne druhy fauny a flóry, mnoho možností turistiky, cykloturistiky a aktívneho trávenia voľného času.
Najväčšou atrakciou je splav na tradičných Goralských drevených pltiach, organizovaný v dĺžke 11 kilometrov po rieke Dunajec, pretekajúcou hlbokým kaňonom Pienin s výhľadom na nádherné belostné vápencové bralá, pozoruhodné skalné útesy a tiesňavy. Nástupné miesta na Slovenskej strane sú za obcou Majere a na začiatku obce Červený Kláštor, splav sa končí pri obci Lesnica, štátnej hranici s Poľskom. Sezóna trvá od 1. apríla do 31. októbra a dĺžka plavby najkrajšou časťou Pienin, Prielomom Dunajca, je 9 kilometrov.
Obec je známa aj vďaka splavu rieky Dunajec na 11-kilometrovej trase na tradičných goralských drevených pltiach. V poslednom období sa teší veľkej obľube aj raftovanie a postupne sa v okolí obce rozvíja aj cykloturistika.
V obci sa nachádzajú prvé po vojne obnovené Kúpele Smerdžonka. Nachádzajú sa na druhej strane obce smerom na Starú Ľubovňu. Prírodná, liečivá minerálna voda Smerdžonka je vďaka svojmu zloženiu vhodná na liečenie kožných a neurologických chorôb, chorôb pohybového ústrojenstva a pri pitných procedúrach aj pri poruchách tráviaceho ústrojenstva.
V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádza aj liečivý minerálny prameň. V roku 2010 bol tunajší prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj, čo naštartovalo výstavbu nového kúpeľného zariadenia, Domu zdravia a obnovenie kúpeľnej tradície v Červenom Kláštore.
Najväčším bohatstvom a základným kameňom zdravotnej starostlivosti kúpeľov je prírodná liečivá minerálna voda, ktorá je vďaka svojmu zloženiu, bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na liečbu kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. Dnes kúpele v Červenom Kláštore poskytujú ozdravné procedúry naordinované lekármi a vykonávané pod dozorom školeného personálu.
Pri alkalicko-sírnatých prameňoch vznikli kúpele Pod Troma Korunami, dnes Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka, ktoré boli už v roku 1887 začlenené medzi oficiálne kúpele Uhorska a patrili medzi jedny z najvýznamnejších. Zanikli po 2. svetovej vojne, avšak vyhlásenie prameňa za prírodný liečivý zdroj v roku 2010 podnietilo novodobý rozvoj kúpeľníctva.
Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza až z prvej polovice 19. storočia, kláštor, ktorý bol najprv kartuziánsky a neskôr kamaldulský, bol postavený v 14. storočí, v roku 1319.
Červený Kláštor 14. júna (TASR) - Zamagurská obec Červený Kláštor, nachádzajúca sa v okrese Kežmarok, je situovaná v doline Dunajca a je hraničnou obcou s Poľskom. Napriek tomu, že ide o malú dedinu, v ktorej žije len niečo cez 200 obyvateľov, každé leto sem zavíta množstvo turistov.
V chotári obce sa nachádza bývalý kartuziánsky (neskôr kamaldulský) kláštor nazývaný Červený kláštor (aj Lechnický kláštor, Lechnica), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a najlepšie zachovaným stredovekým kartuziánskym (→ kartuziáni) kláštorom na Slovensku (dnes Múzeum Červený kláštor). Založenie kláštora je späté s dedinou Lechnica, ktorá bola majetkom rodu Berzeviciovcov. V roku 1319 daroval magister Kokoš (Gallus) z rodu Berzeviciovcov Lechnicu kartuziánom z kláštora na Skale útočišťa (latinsky Lapis Refugii, dnes Kláštorisko v Slovenskom raji). Kartuziáni v blízkosti Lechnice, na sútoku Dunajca a potoka Lipník (pri brode, kde sa vyberalo clo), v údolí sv. Antona založili filiálny kláštor. Zasvätený bol Panne Márii a sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1352 sa stal samostatným.
Kamenné budovy opevneného kláštora s kláštorným Kostolom sv. Antona Pustovníka boli vybudované po roku 1360. Ich výstavbu realizovala levočská stavebná huta. Kláštor bol postavený podľa kartuziánskej schémy, mal dva rajské dvory, severne od kostola sa nachádzali domy pre rehoľníkov (každý žil pustovníckym životom v osobitnom dome so záhradou) i spoločné priestory klauzúry (kapitulná sieň, refektár). V roku 1431 bol vyplienený husitmi, obnovený po roku 1458. V roku 1543 sa doň nakrátko (do 1545) presťahovali kartuziáni z kláštora na Skale útočišťa. S postupom reformácie začal upadať a v roku 1563 bol rozhodnutím Ferdinanda I. zrušený (komplex sa stal majetkom Spišskej kapituly). Okolo roku 1630 bol kláštorný komplex Rákociovcami prebudovaný na obrannú pevnosť, ktorá bola hospodársko-správnym centrom ich tamojšieho panstva. V roku 1699 celý areál odkúpil nitriansky biskup Ladislav III. Maťašovský (biskup v období 1696 - 1705) pre kamaldulských mníchov (→ kamalduli), ktorí sa tam usadili v roku 1711. Kláštor bol vlastníkom majetku, ku ktorému postupne patrilo až 10 okolitých dedín (k povinnostiam poddaných patrilo aj zbieranie liečivých bylín). Celý areál kláštora bol v 18. stor. upravený (1750 veža kostola, barokový refektár, hospodárske budovy, veža pri dome priora a i.). Súčasťou kláštora bol aj hospic pre pocestných s nemocnicou, lekáreň (založená 1754), kláštorná záhrada a hospodársky dvor s mlynom. V tomto období sa stal významným centrom kultúry a vzdelanosti, pôsobil tam Cyprián a Š. R. Hadbavný. Kláštor bol zrušený v roku 1782, od 1818 majetky kláštora slúžili gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove, po požiari v roku 1907 sa stal takmer ruinou. Pamiatkovo obnovený bol v 2. polovici 20. stor. a začiatkom 21. stor.
Spomedzi budov kláštora je z architektonického hľadiska najvýznamnejší gotický jednoloďový kláštorný Kostol sv. Antona Pustovníka. Je zaklenutý krížovými rebrovými klenbami a má dvojicu postranných (dvojpodlažných) kaplniek vedľa presbytéria a na západnej strane emporu. Pôvodný mobiliár (napr. oltáre z dielne Majstra Pavla z Levoče z prvých desaťročí 16. stor.) sa nezachoval. Kostol bol v 18. stor. barokovo upravený (1747 vznikla štuková a maliarska výzdoba i barokový mobiliár) a aj novo posvätený. Z kláštorných budov sa zachovala neskorogotická kapitulná sieň (v literatúre označovaná aj ako refektár) zaklenutá rebrovou sieťovou klenbou z obdobia okolo roku 1510 s maľbami christologického cyklu z 1. štvrtiny 16.
Na brehu rieky Dunajec sa nachádza obec Červený Kláštor, ktorého história sa spája najmä s národnou kultúrnou pamiatkou - kláštorom zo 14. storočia, zasadeným do nádhernej pieninskej scenérie pod vrchom Tri Koruny. V 14.-16. storočí to bol kartuziánsky a v 18. storočí kamaldulský kláštor. Bol preslávený najmä vďaka mníchovi Cypriánovi pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý sa nachádza v Prírodovednom múzeu v Bratislave a je prezentovaný vo fotografickej podobe v objekte kláštora.
S menom frátra Cypriána je spojeníá aj táto legenda: Cyprián bol muž veľmi múdry, ale duch nespokojný, ktorý dlho premýšľal o lietaní. V sne ho často anjeli vystríhali, aby to nechal, ale darmo. Spravil si krídla na lietanie a raz za tmavej noci vzlietol z Koruny na juh a doletel až na Tatry. Vznášal sa nad Morským okom a jeho obraz sa zrkadlil na hladine plesa. Vtedy ho zazrel anjel, vznietil búrku, zasiahol ho bleskom a zrazil na breh jazera. A na tom mieste vyrástol vrch, ktorý sa stal náhrobkom smelého letca. Kto chce rozoznať, ten vidí tvár, obrysy habitu, dolámané ramená, ktoré sa túžili vzniesť do výšav. Je to vrch "Mních".
„Takým symbolom našej obce je práve pohorie Tri Koruny, ktoré je síce na poľskej strane, ale my sa ním hrdíme a práve s ním je spojená aj legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi. Hovorí sa o ňom, že vzlietol práve z Troch Korún a pristál vo Vysokých Tatrách, za to však bol tvrdo potrestaný,“ objasnil starosta.
V obci obnovili kúpele, ich symbolom je voda so sírovodíkovým zápachom. V obci Červený Kláštor pred dvoma rokmi obnovili miestne kúpele. Minerálna voda vyviera na povrch zeme v tejto zamagurskej dedinke už od nepamäti. Miestni verili, že voda špecificky zapáchajúca po sírovodíku pochádza z iného, nadprirodzeného sveta a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali jama smrti. Vodu pomenovali smerdžonka, čo znamená smradľavá voda. Dnes toto pomenovanie nesú aj kúpele.
Ako prví začali túto minerálnu vodu využívať v liečiteľskej praxi mnísi kartuziáni a po nich kamaldulovia. Ako prvý začal verejne pripravovať teplý kúpeľ z liečivej vody vo vaniach začiatkom 19. storočia mlynár z neďalekého mlyna. Neskôr, okolo roku 1820, vznikla pri sírnom prameni kúpeľná osada a v roku 1824 bola postavená prvá kúpeľná budova.
Kúpeľné zariadenia však neskôr, keď boli majetkom novozriadeného gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, neboli udržiavané a začali pomaly chátrať. Začiatkom 20. storočia boli kúpele opäť v prevádzke pod vedením Spišskej župy a okrem iného ponúkali vaňové kúpele so sírnatou vodou, ktorá mala blahodarné účinky na kožné choroby a reumatizmus. Počas prvej svetovej vojny boli kúpeľné zariadenia poškodené, s pomocou štátu sa ich však podarilo zrekonštruovať a v roku 1928 znovu otvoriť. Druhá svetová vojna však kúpele znovu poškodila a začali upadať do zabudnutia. Po tomto období mal areál v okolí liečivého prameňa viacero majiteľov a predovšetkým len lokálny význam. V roku 2004 začal podľa starostu súčasný majiteľ areálu s revitalizáciou. V zrekonštruovanej budove pôvodných kúpeľov je dnes reštauračné zariadenie.
„Vlastne ide o prvé obnovené kúpele po druhej svetovej vojne,“ zdôraznil Džurný.
„Momentálne pripravujeme štatút kúpeľného miesta, ktorý chceme predložiť na vládu, teraz sme vo fáze rozpracovanosti. Bola by to určitá výhoda a honor pre obec, že by sme sa zaradili medzi kúpeľné miesta. Obec je dôležitou súčasťou OOCR Tatry - Spiš - Pieniny
Zamagurská obec Červený Kláštor hraničiaca s Poľskou republikou je veľmi dôležitou súčasťou Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tatry - Spiš - Pieniny. Dôvodov je podľa výkonnej riaditeľky OOCR Gabriely Bodnárovej viacero. Obec je podľa nej výraznou lokalitou Zamaguria aj v dôsledku existencie unikátneho Kláštora kartuziánov. Z tohto mníšskeho rádu sa totiž zachovali len tri kláštory v strednej Európe
„Obec má potenciál pre ďalší celoročný rozvoj cestovného ruchu, napr. v oblasti cyklistiky či bežeckého lyžovania, zároveň tu za posledné roky vzrástol počet ubytovacích zariadení, počet prenocovaní a aj štandard ubytovacích služieb,“ doplnila Bodnárová.
Obec je tiež prepojená pešou drevenou lávkou s Poľskom, kde rastie počet služieb v cestovnom ruchu aj počet turistov, čo je jedným z predpokladov rozvoja turizmu a cezhraničnej spolupráce. Ročne navštívi Múzeum Červený Kláštor viac ako 50.000 turistov, čo je podľa Bodnárovej len zlomok všetkých návštevníkov.
Odkedy je táto dedinka s niečo viac ako 200 obyvateľmi členom OOCR, počet prenocovaní tu stúpol takmer dvojnásobne. „Dôvodov je viacero, napr. aj rekonštrukcie ubytovacích zariadení. V každom prípade z prostriedkov OOCR sa značné množstvo venuje na propagáciu destinácie Tatry - Spiš - Pieniny, čo tiež prospelo k rastu počtu prenocovaní a jednodňových návštevníkov Múzea Červený Kláštor,“ dodala Bodnárová.
Štruktúra klientov je v Červenom Kláštore i v okolitom regióne rôznorodá, tvoria ju zahraniční aj domáci návštevníci. Z hľadiska vekovej štruktúry je to taktiež rôzne, od detí až po dôchodcov. Tí skôr narodení prichádzajú hlavne v jesennom období, v lete sú to prevažne rodiny z deťmi.
„V budúcnosti chceme v regióne pracovať na zlepšovaní kvality služieb, zavádzať nové produkty pre celoročný rozvoj cestovného ruchu, pokračovať tiež v rozvoji informačných služieb, značenia a budovania cyklotrás a lyžiarskych bežeckých tratí. Zároveň chceme sprostredkovávať služby a motivovať návštevníka na predĺženie pobytu v obci. Členstvo v OOCR od roku 2012 vníma veľmi pozitívne aj starosta obce Červený Kláštor Štefan Džurný.
Obyvatelia obce Červený Kláštor sa zamestnajú v regióne zväčša len počas leta. „Je to taká sezónna práca na pltiach, raftoch, v reštauračných a ubytovacích zariadeniach, takže tí ľudia sa uplatnia práve v tých službách. Letná sezóna pritom u nás začína posledný aprílový týždeň a trvá zhruba do konca septembra,“ objasnil pre TASR starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný s tým, že nezamestnanosť sa tu počas roka pohybuje na úrovni okolo 13 percent, cez leto však klesne na asi 5 percent.
V regióne podľa neho chýba zimné využitie daností, ktoré v obci a v jej okolí sú. Nie je tu dostatočná infraštruktúra týkajúca sa vlekov, bežeckých tratí a iných zimných atrakcií. „Leto je naozaj dobré, máme pomerne vysoký výber aj na dani z ubytovania, ale u nás platí ešte z histórie, že v lete sa treba obracať, aby sa zima dala prežiť,“ konštatoval starosta.
Obci sčasti pomohla drevená lávka cez rieku Dunajec pre peších a cyklistov, ktorá spojila Červený Kláštor s poľskou obcou Šromovce Nižné. „Predĺžila sa nám jednak letná sezóna a zvýšil sa aj počet poľských turistov. Hoci v obci žije len niečo vyše 200 obyvateľov, počet lôžok pre turistov je tu oficiálne takmer trojnásobný. Starosta však predpokladá, že ďalšie ubytovacie kapacity sú v Červenom Kláštore na čierno.
„Ja predpokladám, že tie úniky sú na úrovni 30 až 40 percent, ale s tým má, myslím si, problém každá jedna obec. Treba urobiť legislatívne zmeny, aby mali obce väčšiu možnosť kontroly ubytovania, a aby sme mohli aj pokutovať,“ zdôraznil Džurný.
V minulom roku sa v Červenom Kláštore oficiálne ubytovalo viac ako 12.200 turistov, pričom poplatok za ubytovanie na noc a osobu je tu 50 centov.
Milí návštevníci, radi by sme vás informovali, že Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov bude v období od 1. decembra do 25. decembra 2025 pre verejnosť uzavretá. V uvedenom termíne budú zatvorené aj Múzeum Červený Kláštor a Krčma pod lipami. Opäť vás radi privítame od 26. decembra 2025, kedy budú priestory kláštora znovu prístupné verejnosti.
Národná kultúrna pamiatka, Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor, patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku, zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov.
Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít. Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore. Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Splav DunajcaNadmorská výška: 465 m. n.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Nadmorská výška | 462 m n. m. |
| Počet obyvateľov (2019) | 223 |
| Rozloha | 3.0425 Km2 (304.25 Ha) |
Rozdelenie pôdy Červeného Kláštora:
Celkový prírastok (súčet prirodzeného prírastku a migračného salda):
- Živonarodení a prisťahovaní: 1 osôb
- Zomretí a odsťahovaní: 2 osôb
- Celkový prírastok: -1 osôb
Sobášnosť a rozvodovosť:
- Počet sobášov: 0
- Počet rozvodov: 0
- Pomer sobášov ku rozvodom:
