Bardejov, mesto s bohatou históriou a zachovaným stredovekým charakterom, sa rozkladá na severovýchode Slovenska. Jeho unikátna urbanistická štruktúra a množstvo historických pamiatok ho radia medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska. Vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu dedičstvu je Bardejov zapísaný aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mestská radnica v Bardejove.
Pôdorys Mesta a Námestie
Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie.
7 divov PSK - Historické centrum Bardejova
Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46-timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou renesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu.
Námestie v Bardejove.
Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne. Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok.
Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka.
Významné Pamiatky Bardejova
Bazilika minor Sv. Egídia
Bazilika minor Sv. Egídia.
Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Ján a Urban, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony Ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie.
Gotická trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou, sakristiou, dvoma kaplnkami a vstavanou západnou vežou, o ktorej sa v historických písomných dokumentoch z roku 1247 uvádza, že pôvodný kostol bol súčasťou kláštora radu cisterciánov. Predpokladá sa, že s výstavbou sa začalo v 14. storočí, kedy listina Karola Róberta z roku 1320 uvádza aj mestského farára. V roku 1427 sa spomína trojloďová bazilika. V rokoch 1448-1454 dostaval bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku. Pri prestavbách sa porušila statika, preto museli hneď nasledovať ďalšie prestavby. V rokoch 1482-1486 bardejovský staviteľ Urban pristaval Kaplnku Panny Márie, kaplnku nad hlavným vchodom a Kaplnku Sv. Ondreja. Stavbu Kaplnky Panny Márie dotovala Veronika Magerová, preto sa môžete stretnúť aj s pomenovaním Kaplnka Veroniky Magerovej. V rokoch 1486-1487 staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu pri Norimbergu zvýšil kostolnú vežu o horné poschodia a vyzdobil ich kamenárskymi článkami. O 10 rokov neskôr bola veža ukončená ihlanom so zlatou guľou a krížom. V l6. storočí talianski majstri Ľudovít a Bernardo Pel z Lugana zjednotili zastrešenie južných kaplniek renesančným parkanom.
Zmeny boli vykonané aj v 17. storočí. V rokoch 1651-1655 bol pôvodný gotický oltár nahradený ranobarokovým, pôvodné gotické dvere boli nahradené barokovými z r. 1655. V tom istom roku bol doplnený nosný trám Veľkej kalvárie v triumfálnom oblúku došteným pobitím a nápismi. Niekoľko požiarov, ktoré baziliku zasiahli, poznamenalo statiku veže. Z toho dôvodu bolo nutné mimo nej vystavať zvonicu (nezachovala sa) a premiestniť do nej zvony. 22.4.1878 zničil ďalší požiar zastrešenie kostola a čiastočne aj klenby. Vnútorné zariadenie nebolo porušené. V rokoch 1879-1899 bola bazilika zreštaurovaná podľa projektov I. Steindla. Bola dostavaná veža a prekrytá strecha nad kaplnkami i hlavnou loďou. Naposledy bola strecha prekrytá v rokoch 1963-1964. V 90. rokoch 20. storočia bol obnovený exteriérový plášť objektu výmenou kamenných prvkov, opravila sa veža kostola a zrealizovali sa ďalšie práce umelecko-remeselného charakteru.
Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský Chrám sv. Egídia zaradil medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku.
Mestská Radnica
Mestská radnica v Bardejove.
Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald.
Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rollanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vchodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nechýbajú ani pod strieškou renesančného arkiera, kde je umiestnená aj najkurióznejšia. Prostrednú figúrku predstavuje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia.
O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. Stavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná (r. 1641,18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 - 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80. a 90. rokoch 20. storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče.
Meštianske Domy
Bardejovské meštianske domy ovplyvnilo podelenie mesta na stavebné parcely. Na námestí sa stavali väčšinou trojosové, dvojpodlažné domy, v bočných uličkách trojosové jednopodlažné. Dĺžka parcely určovala obdĺžnikový pôdorys domu ako dvojtrakt. Takmer každý dom slúžil aj pre obchodné účely, preto celým prízemím viedla priechodová chodba. Z chodby sa vchádzalo do spodných miestností, na vnútorné schodisko do druhého podlažia a na schody do pivnice. Miestnosti boli radené za sebou. Vchody boli lemované a zdobené kamennými portálmi. Portál nad vchodom do prednej miestnosti bol zvyčajne najhonosnejší. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná smerované do námestia. V zadnej časti bola kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo. Portály, schodiská a rozličné výklenky v stenách boli vyzdobené kamenárskou výzdobou, fasády a reprezentačné miestnosti nástennou maliarskou výzdobou.
Medzi najvýznamnejšie meštianske domy patria:
- Meštiansky dom č. 13: Goticko - renesančný dom, upravovaný v 18. storočí. V r.1953-55 adaptovaný spolu s domom č.2 pre potreby múzea. Dvojpodlažný dom s prestavaným podlubím, fasáda zdobená maľovanou ornamentikou. Sedlovú strechu s podlomenicou rekonštruovali podľa historických nákresov spred požiaru v r. 1902.
- Meštiansky „Gantzaughov" dom na Radničnom nám. č. 15: Pôvodne gotický objekt bol renesančne prestavaný v rokoch 1556 a 1778. Pri prestavbe boli renesančné okná vymenené za barokové. Objekt je zdobený nástennou rokokovou maľbou. Meštiansky znak, ktorý je umiestnený na portále, patril bohatej patricijskej rodine Czebnerovcov. Na bohato zdobenom portále je letopočet 1566. Na fasáde je nástenná maľba z roku 1778.
- Budova bývalého „Mestského domu" na Radničnom nám. č. 21: Pôvodne školská budova postavená na troch gotických parcelách. V 19. storočí upravovaná na administratívnu budovu Fasáda 9 -osová so stredným rizalitom a atikou s erbom mesta. Na hrebeni malá neobaroková vežička s cibuľkou, pokrytá medeným plechom.
- Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 27: Goticko-renesančný, upravovaný v 18.storočí. Dvojpodlažný , trojosový meštiansky dom. Jeho fasáda je ozdobená rokajovou rokokovou maľbou s pôvodným ostrolukým portálom z rokov 1760-1770. Freska zobrazuje Korunovanie Panny Márie.
- Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 30: Renesančný dom z polovice 17. storočia, upravovaný v 19. a 20. storočí. Dvojpodlažný dom s fasádou so štukovou klasicistickou ornamentikou. Nová sedlová strecha s došteným štítom a s prečnievajúcim ostreším.
- Meštiansky tzv. „Vínny dom" na Radničnom nám. č. 31: Gotický objekt zo 14. storočia, renesančne upravovaný v 16. storočí. Fasáda upravená v 19. storočí. Dvojpodlažný, nárožný dom na bočnej fasáde s dvoma renesančnými oknami. Má rozsiahle pivnice, ktoré predtým slúžili ako mestské vínne pivnice. Podľa účtovných kníh bola v tomto dome už v prvej polovici 15. storočia mestská vináreň.
Opevnenie Mesta
Opevnenie mesta Bardejov.
Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov.
Medzi významné súčasti opevnenia patria:
- Hrubá bašta: Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m.
- Malá bašta: Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Uzatvárala vstup do mesta na severovýchode.
- Dolná brána: Pôvodne vežová brána zo 14. storočia bola v tridsiatych rokoch 15. storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. V prvej polovici 16. storočia bol vybudovaný kruhový barbakán so vstupom na severozápadnej bráne.
- Bašta č. 23: Päťpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom, ktorá svojou hmotnosťou presahuje cez priestor parkánu do priekopy. Zo strany od mesta bola postavená drevená ochodza, na jej úrovni sa zachovali kamenné konzoly.
- Rondel: Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom zdobená červeným kvadrovaním, zo strany od mesta je otvorená. Posilňovala obranu Dolnej brány.
- Severná bašta: Pôvodne gotická bašta, ktorá je smerom k mestu otvorená. Spolu s Renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne.
- Renesančná bašta: Pôvodne gotická, dvojpodlažná bašta s pravouhlým pôdorysom, otvorená smerom k mestu. Pomenovanie dostala podľa nadstavenej renesančnej atiky, vyzdobenej sgrafitom, ktorej autormi boli v roku 1582 bratia Pelovci z Lugana. Vnútornú časť bašty tvorili drevené podlažia vo výške strieľní. Nachádza sa na južnej strane mesta a je postavená na mieste hradu chrániaceho stredovekú tridsiatkovú stanicu.
- Veľká bašta: Plynulá pôdorysná línia hradobného múra tu vystupuje v tvare širokého oblúka do predpolia. V strede vystupujúceho útvaru bola umiestnená vežová brána, z ktorej sa prechádzalo cez padací most do barbákanu a odtiaľ cez ďalší most na prešovskú cestu. Most, pôvodne drevený, bol v roku 1770 nahradený päťoblúkovým kamenným mostom.
- Hranolová bašta: Gotická, štvorpodlažná bašta so štvorcovým pôdorysom a neskorogotickým sedlovým portálom, vedúcim na ochodzu hradobného múra. Zakrytá ihlancovou strechou a vikierami z poslednej úpravy.
- Bašta za vodou: Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom a s novou dokomponovanou strechou s valbou je situovaná v predsunutej dvojitej línii hradieb na mieste bývalého mlynského náhona. Tretie podlažie pri poslednej úprave z proporčných dôvodov nadmurované, pretože pri zasypávaní vodnej priekopy v 19.storočí bola úroveň terénu v okolí bašty vysoko zdvihnutá.
- Archanjelská bašta: Štvorpodlažná bašta so šošovkovitým pôdorysom s novou kužeľovitou strechou. Zo strany od mesta prístupná vchodom s kamenným portálom. V druhom podlaží je otvor s portálom a dverami na vyťahovanie kanónov a streliva na poschodie. Na obidvoch stranách od mestského múru sú podnes viditeľné stopy po napojení na obranný múr a na strane od mesta krakorce pre ochodzu. Z vonkajšej strany vidno zväčšené renesančné okienka, ktorými boli nahradené pôvodné strielne.
V blízkosti bašty viedlo vodovodné potrubie, preto je v niektorých dokumentoch označená ako Vodná bašta. Stojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia.
Mestská latinská škola
Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Divadelné hry, hudobný a literárny život, to všetko sa sústreďovalo okolo tejto školy. Vďaka jej predstaviteľom sa v bazilike zachovali historicky i umelecky cenné obrazy a oltáre. V čase obrazoboreckých búrok sa práve tu zrodila progresívna pamiatkarská myšlienka, že sochy a obrazy na ol...