Pokiaľ sa túlate po Pieninách a máte radi múzeá, určite navštívte Kartuziánsky kláštor, ktorý je postavený vo významnej zamagurskej obci Červený Kláštor. Možno ste netušili, že táto národná kultúrna pamiatka patrí k najvýznamnejším pamätihodnostiam svojho druhu na Slovensku a zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. Príďte si prezrieť starobylé miesto, na ktorom žili mnísi - pustovníci.
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v severnej časti Slovenska, v okrese Kežmarok. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí - kartuziánov (v rokoch 1320 - 1567) a kamaldulov (v rokoch 1711 - 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam.
Mnísi-pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora. Obývali samostatné domčeky - cely, pri ktorých boli záhradky.
Založenie kláštora potvrdila v roku 1319 spišská kapitula a v roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I.
Kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov.
Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva - prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí sv.
Architektonicky najvyspelejšou stavbou kláštora je gotický Kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý začali kartuziáni stavať v roku 1360. Hlavnými stavbami sú gotický jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka (jeho stavbu začali po r. 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná po r. 1400 k severnej strane kostola), tzv. hodinová veža a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj cimburie. V ostatnom priestore boli samostatné domce pre mníchov. Jedným z historicky i umelecko-architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár. Miestnosť zaklenutá dvoma poľami sieťovej klenby z druhej polovice 15. storočia je nádherným príkladom neskorogotickej architektúry. Rebrá s terakotových tvaroviek umožňujú dokonale vyniknúť jej krásnej geometrii. Miestnosť zaujme i svojou vzácnou nástennou výzdobou.
Na prelome 15. a 16. storočia prebiehala v kláštore renovácia objektov, predovšetkým konventu a kapitulnej siene. Na severnej strane pribudlo nové nádvorie s maštaľami a sýpkou a pri východnom múre postavili mnísi nemocnicu a hospic. Kláštorný mlyn umiestnili pri juhovýchodnom nároží.V areáli kláštora sa nachádzali domčeky tzv. pustovne so samostatnými záhradkami.
Počas obdobia husitských nájazdov a náboženskej neznášanlivosti dochádzalo ku častým prepadom a rabovaniu, a tak začali mnísi svoj domov postupne opúšťať. Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Keď v r. 1431 prvý raz prepadli Červený kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul. Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove.
Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Tököli, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákociho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia kláštor obnovil svoju funkciu a stal sa domovom ďalšieho prísne orientovaného spoločenstva mníchov kamaldulov. Tí sa zaslúžili o renováciu celého areálu a prestavali ho do podoby, v akej ho obdivujeme dodnes. Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu - baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom.
Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov.
Zásluhou kamaldulov sa Červený kláštor dostal do povedomia širokej verejnosti. V roku 1754 tu bájny mních Cyprián založil lekáreň, ktorá sa preslávila i za hranicami Spiša. Cyprián sa venoval pestovaniu liečivých bylín a zostavil rozsiahly herbár, ktorý nájdete v lekárnickej expozícii kláštorného múzea. Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole - mních Cyprián, zberateľ liečivých rastlín, svojím herbárom (na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň, preslávenú v širokom okolí) a Romuald Hadbavný latinsko-slovenským slovníkom.
Život v kláštore skončil v septembri roku 1782 keď ho cisár Jozef II. vyhlásil za neužitočný a v rámci spoločenských reforiem ho zrušil. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť. Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907.
Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. Budova kláštora bola využívaná aj ako škola v prírode v správe organizácie Školy v prírode hlavného mesta SSR Bratislavy (spravovala aj dnešnú chatu J.A.Komenského v Račkovej Doline). Jej dlhoročný riaditeľ Ladislav Schimpl sa zaslúžil aj o rozvoj areálu, kde pribudol napr. tenisový kurt. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv.
V kláštore kartuziánov na Zamagurí nedávno sprístupnili ďalšie zrekonštruované priestory, ich súčasťou je aj Cypriánova manufaktúra. Jej vedúca Jana Kovaľová priblížila, že zoznam byliniek, ktoré pestujú priamo v areáli pamiatky v obci Červený Kláštor, pochádza z Cypriánovho herbára. Ten je najstarší zachovaný na Slovensku, pochádza z druhej polovice 18. "Vyrábame rôzne bylinkové produkty len s použitím prírodných zložiek. Bylinky pestujeme v našich záhradách a ďalšie druhy aj na políčku, ktoré sme si prenajali od fary, pretože to, čo máme v našich záhonoch, by nám na produkciu nestačilo," uviedla Kovaľová s tým, že používajú veľkú škálu byliniek, najmä však nechtík, šalviu, levanduľu či yzop. Z nich vyrábajú napríklad masti, tinktúry, "životabudič", oleje, ale aj séra, čaje, mydlá a pod.
"Cypriánov herbár je foliant viazaný v koži, ktorý obsahuje 283 rastlín v latinskom, gréckom a nemeckom jazyku. Niekde je uvedené aj miestne goralské nárečie. Pri viacerých rastlinách je popísané aj miesto zberu, takisto charakteristika týkajúca sa úžitkových vlastností byliny, liečivých účinkov či využitia, napríklad v lekárstve, mágii, ako potrava a podobne. Pôvodný Herbár zostal po Cypriánovej smrti v kláštore, neskôr ho ako dar venovali aristokratovi Tivadarovi Spónerovi do Veľkej Lomnice. Maďarské národné múzeum ponúklo majiteľovi herbára nemalú sumu za jeho odkúpenie. Charakterný šľachtic však podľa Palubovej ponuku zdvorilo odmietol a v roku 1883 venoval vzácne dielo Karpatskému múzeu v Poprade.
Kamaldulský fráter Cyprián bol jedným z najznámejších miestnych rehoľníkov, jeho meno nesie okrem manufaktúry aj kláštorná lekáreň. Po rekonštrukcii pamiatky v rámci projektu "Červený Kláštor - znovuzrodený" pribudli v jednej z budov aj prevádzky kláštorného pivovaru a fermentárne medoviny.
Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí podľa generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR Pavla Ižvolta k výnimočným pamiatkam tohto druhu na Slovensku. Je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v ich správe. Jeho história siaha do roku 1320, keď ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18.
Medzi najznámejšími pamiatkami na SlovenskuHistória kláštora kartuziánov v obci Červený Kláštor (okr. Kežmarok) siaha do 14. storočia.Národná kultúrna pamiatka patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR.Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice v roku 1966.
K rozsiahlej vnútornej expozícii pribudla i "Krčma pod Lipami", v ktorej môžete ochutnať vynikajúce kláštorné polotmavé pivo Romuald. Pred vchodom do kláštora nájdete vzácny park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za Chránený areál Pieninské lipy.
Po návšteve tohto čarovného miesta sa prejdite Prielomom Dunajca a zájdite aj do novovybudovaných Kúpeľov Smerdžonka. Pieninský národný park ponúka množstvo možností na pešiu i cyklo turistiku.
Múzeum Červený Kláštor naň získalo financie prostredníctvom Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska vo výške takmer 1,9 milióna eur, spolufinancovaný je z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 281-tisíc eur. Obnova sa týka dvoch objektov kláštorného areálu.Cieľom je oživiť pôvodné dôležité funkcie kláštora, či aktivity, ktorým sa mnísi v minulosti venovali. Obnova manufaktúry či lekárne odkazuje na jedného z najznámejších rehoľníkov tamojšieho kláštora, frátra Cypriána.
V nej sa budú spracúvať bylinky z kláštornej záhrady. Pribudnú aj výchovno vzdelávacie aktivity určené deťom v kláštornej škole, upravený priestor pre návštevníkov pre hlbšiu a dlhšiu meditáciu v izbách pôvodne určených pre mníchov a spomínaný pivovar.
„Prevádzka pivovaru je už takmer hotová, pracujeme ešte na ďalších, Cypriánovej manufaktúre a medovinárni, kláštornej škole, priestoroch na ubytovanie, a podobne. Do konca marca chceme dať základné veci do poriadku, nasledovať bude upratovanie,“ ozrejmil Gacík.
V rámci projektu pribudla vlani v múzeu aj nová expozícia. Pozostáva z troch častí. Približuje dejiny Červeného Kláštora, mníšske rády na Slovensku a dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku.
V tomto roku totiž uplynie 300 rokov od narodenia tohto rehoľníka, kamaldulského mnícha, a na budúci rok zase 250 rokov od jeho úmrtia.
Otvorenie prevádzok je naplánované na 27. apríla, a to v rámci otvorenia turistickej sezóny na Zamagurí a Dňa otvorených dverí kláštora. Nežili sme v bubline. Podľa riaditeľa múzea pôjde o prvé zo série podujatí v takzvanom Cypriánovom roku, ktoré sa uskutočnia postupne až do septembra.
Doprajte si nevšedný zážitok a absolvujte Splav Dunajca na pltiach, na ktorý budete istotne dlho spomínať.Zarezervujte si svoj pobyt na Zamagurí ešte dnes. Pri výbere vhodného ubytovania v blízkosti Červeného kláštora Vám istotne pomôže naša podstránka ubytovanie v Červenom Kláštore.