Drevené Kostoly a Červený Kríž: História a Architektúra Sakrálnych Stavieb na Slovensku

Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj sakrálne stavby. Medzi najvýznamnejšie patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečné svojou architektúrou a technológiou výstavby. Tieto kostoly, postavené výhradne z dreva bez použitia jediného klinca, sú svedectvom zručnosti a umu našich predkov.

Mapa rozmiestnenia drevených kostolov na Slovensku.

Kedysi ich bolo na našom území až 300, no dodnes sa zachovalo približne päťdesiat týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. až 18. storočia. Po celom Slovensku je roztrúsených 61 drevených chrámov. Niekoľko nádherných a unikátnych drevených kostolov máme aj v žilinskom kraji.

Na Slovensku sa podľa oficiálnych zdrojov nachádza 60 drevených kostolov. My sa dnes v našom zozname pozrieme na 2 najstaršie zo zoznamu (Hervartov a Tvrdošín) a artikulárne, z ktorých sa dodnes zachovalo len 5 (Istebné, Sv. Kríž, Leštiny, Kežmarok a Hronsek).

Artikulárny Evanjelický Kostol vo Svätom Kríži

Majestátny a nádherný artikulárny evanjelický kostol sa nachádza v obci Svätý Kríž - Lazisko, približne 14 km od Liptovského Mikuláša. Je to osobitná modifikácia tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu a líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov.

Artikulárny kostol vo Svätom Kríži.

História Kostola

Kostol pochádza z roku 1729. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza, ktorá bola pri budovaní Liptovskej Mary zatopená. Vzhľadom na to, že v tej dobe bolo priveľa evanjelikov, kostol bol rozšírený tesárskym majstrom v roku 1774 Jozefom Langom, ktorý pracoval bez akýchkoľvek projektov a náčrtov, pretože nevedel ani čítať ani písať.

Pôvodne stál kostol v obci Paludza, no pred výstavbou vodnej nádrže Liptovská Mara, ho postupne od roku 1974, premiestnili do Svätého Kríža. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.08.1982. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž je evanjelický artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najvýraznejšie drevené sakrálne stavby. Ide o najväčšiu drevenú stavbu v strednej Európe, ktorá bola na súčasné miesto prevezená z Paludze v rokoch 1974 až 1982. Už sama história presunu vypovedá o snahe zachovať túto hodnotnú pamiatku pre ďalšie generácie. Ku kostolu, ktorý vysvätili v roku 1774, patrí aj samostatne stojaca o sedem rokov novšia drevená zvonica.

Architektúra a Interiér Kostola

Kostol je postavený na pôdoryse kríža. Dĺžka kostola spolu s vežou je 43 m a zmestí do neho 6000 ľudí. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne.

Okrem toho že chrám nás očarí už zvonka, jeho interiér na nás zapôsobí barokovým zariadením, ktorý je vytvorený z dreva. Chrám zdobí pozoruhodný drevený barokový oltár. V jeho interiéri je drevené barokové zariadenie: barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista, unikátna kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe podopretá barokovým anjelom, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, luster z benátskeho skla a organ.

Zaujímavá je aj kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe. Nachádza sa na najlepšom akustickom a optickom mieste chrámu. Maľby s biblickou tematikou zdobia chórové empory po celom chráme. Maľby sú výrazovo jednoduché , ale o to farebne pestrejšie. Organ postavil J. Podmanický z Banskej Štiavnice. Luster je zhotovený z benátskeho skla z r.

Samostatne stojacu drevenú zvonicu pristavili ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa I. v roku 1781. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

Otváracie Hodiny pre Verejnosť

Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži bude dňa 07.09.2025 otvorený od . do 11. 05. 2025 v nasledujúce dni a v týchto časoch:05.05 - 07.05.2025 bude kostol zatvorený, respektíve otvorený na telefonické vyžiadanie najneskôr deň pred návštevou kostola. Telefonovať a objednávať sa návštevníci môžu na číslo 0918 927 383.

8.5.-11.5. Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži je od 01.09.2025 otvorený nasledovne:

Posledný vstup 15:45 hod.

Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice v Červenom Kláštore

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je filiálny kostol, patriaci do farnosti Lechnica. Nachádza sa na miestnom cintoríne, ktorý je na konci obce Červený Kláštor smerom na Spišskú Starú Ves. Štýl vonkajšej stavby zapadá do tunajšieho prostredia. Jeho čelná stena je obložená prírodným materiálom - kameňmi okruhliakmi z rieky Dunajec.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Červenom Kláštore.

Kostol postavili v rámci svojpomoci obyvatelia Červeného Kláštora za pomoci Obecného úradu, ktorý finančne zabezpečil materiál na túto výstavbu. Starosta obce Karol Rozmuš využil svoje predchádzajúce pôsobenie i skúsenosti v stavebníctve a prevzal aj vedenie stavebných prác. Projektovú prípravu previedol ing. arch. Sekan a ing. arch. Burák z Košíc.

Výstavba kostola bola začatá v roku 1994, dokončená v roku 1998 a skoladovaná v máji 1999. Dva zvony umiestnené na čelnom pilieri vyhotovila firma Litax Košice. Na jednom zvone je nápis „Sv. Anton, opát, oroduj za nás!“ a na druhom „Sv. Jodok, kňaz a pustovník, ochraňuj za nás!“ a tiež „Červený Kláštor R.P. 1988.“

Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice

Umeleckou dominantou kostola je kríž umiestnený na čelnej stene kostola. Korpus vyhotovený z lipového dreva je v životnej veľkosti a je dielom umeleckého rezbára Ladislava Repku z Rajca. Kríž bol zhotovený na objednávku v roku 1999 a zaujímavý je aj tým, že ešte pred umiestnením v našom kostole bol obdivovaný na výstave rezbárskych exponátov vo Varíne, ktorú usporiadala Matica Slovenska.

V dolnej časti kríža je umiestnený drevený bohostánok so zaujímavým zdobením dvierok. Nachádzajú sa na ňom symboly chleba a vína - klasy, hrozno, hroznové listy a obidvoje dvierka bohostánku spája malý kríž, ktorý vychádza z písmen JHS. Celý bohostánok je v tvare poloblúka.

V presbytériu je zabudovaný oltár, ktorý je vyhotovený z kameňov z Dunajca (okruhliaky), z ktorých je vytvorená aj fasáda kostola. Obetný stôl, ktorý má tvar poloblúka je pokrytý drevenou doskou o hrúbke 15 cm. Čelný pohľad na obetný stôl dopĺňa drevená plastika Ježiš pri lámaní chleba z roku2008. Sedes a bočné lavičky dopĺňajú presbytérium, ktoré je vyvýšené oproti lodi kostola o dva schody. Ambóna je pevne zabudovaná. Celé presbytérium je presvetlené dlhým strešným oknom.

V lodi kostola je umiestnená veľká drevená Plastika Najsvätejšej Trojice o rozmeroch 180 x 250 cm, znázorňujúca Otca ako dôstojného starca, Syna - Ježiša s krížom a Ducha svätého ako holubicu. Na spodnom okraji plastiky je latinský nápis: SANCTA TRINITAS UNUS DEUS - SVÄTÁ TROJICA JEDEN BOH. Plastika bola vyhotovená v roku 1997.

Drevené rozťahovacie dvere pod plastikou sú vchodom do Siene nádeje, kde býva umiestnená rakva so zosnulým. Na ľavej strane lode kostola je štrnásť zastavení biblickej krížovej cesty, počnúc poslednou večerou a končiac zmŕtvychvstaním. Každé zastavenie má samostatné osvetlenie. Krížová cesta bola vyhotovená v roku 1998.

Loď kostola zdobia ešte dve drevené sochy a to na pravej strane pri vchode do sakristie socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a na ľavej strane socha Srdca Panny Márie, ktoré boli vyrobené v roku 2008 a tiež drevená plastika Božie milosrdenstvo vyhotovené v roku 2010.

Červený Kríž vo Vile v Topoľčanoch

Vila s oplotením je situovaná juhozápadne od historického jadra mesta v zástavbe radenej pozdĺž Stummerovej ulice. Nachádza sa na východnej strane uličnej zástavby štýlových meštianskych domov a víl vyhlásenej pamiatkovej zóny „Stummerova ulica s areálom starej nemocnice v Topoľčanoch".

Vila Červeného Kríža v Topoľčanoch.

História Vily

Podľa archívnych prameňov bola budova postavená medzi rokmi 1900-1903. Majiteľom a zároveň aj staviteľom tejto vily bol topoľčiansky architekt Ján Pokorný s manželkou Máriou Šuňalovou.

Vo vile býval už spomínaný Ján Pokorný s manželkou a ich synovia Ľudovít a Ján. Vo vile teda žili dve, respektíve tri rodiny. V roku 1920 sa dom predajom dostal do rúk židovskej rodiny Blumovej. Každý zo súrodencov vlastnil jednu šestinu domu. Spočiatku bývali v dome všetci súrodenci spolu, pričom vilu si rozdelili tak, že každý z nich užíval istú časť domu. Po vojne sa niektorí členovia rodiny vrátili. Potomkovia v roku 1949 predali budovu Okresnému úradu v Topoľčanoch.

Približne od začiatku 50-tych rokov 20. storočia do začiatku 80-tych rokov 20. storočia údajne bývali vo vile na prvom nadzemnom podlaží rodiny Záborských a Bartekových a na druhom nadzemnom podlaží žili rodiny Hlaváčových a Rakových. Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia bola vila prestavaná na detské jasle.

Súčasnosť

Približne od roku 1994 sa budova stala sídlom Slovenského červeného kríža až do roku 2014. Hlavný vstup do budovy je umiestnený v centrálnej časti východnej fasády. Do vily sa vstupuje troma schodmi s betónovým poterom, imitáciou štokovania. Pri vstupe do budovy sa po ľavej strane nachádza kamenné schodisko vedúce na prvé poschodie dekoratívnym kovovým zábradlím.

Fasády sú riešené jednotne, stvárnené vegetabilným secesným dekórom. Celým objektom obieha bez prerušenia sokel lícujúci s fasádou a mierne predsadená korunná rímsa. Sokel má štruktúru omietky drsnejšiu, štokovanú, ukončený je tenším pásom hladkej omietky. Farba omietky sokla je šedá. Korunná rímsa pozostáva z mierne predstúpenej murovanej omietnutej časti a ďalej predstupuje drevenou konštrukciou. Lícová časť korunnej rímsy je dekorovaná dreveným oblúčikovým vlysom.

Architektúra

Uličná fasáda je výrazne dekorovaná, zvýraznená stredným rizalitom ukončeným oblúčikovým štítom. Plochy fasády sú lemované hladkým, po okrajoch profilovaným lizénovým rámom mierne predstupujúcim pred omietku pasívnej plochy fasády. V oblúkoch nad oknami sú v páse lizény geometrické ornamenty - štvorce vryté do omietky, a to po dva a dva po stranách oblúka, medzi nimi je vo vrchole oblúka rastlinný ornament - ľalia. Lizénový rám je v štíte rizalitu lúčovito rozvetvený piatimi zvlnenými pásmi, pričom v ich strede je situovaný kruhový okenný otvor. Jeho výplň pozostáva z pevného oceľového rámu lúčovito deleného na šesť dielov.

Bočné fasády sú riešené jednoduchšie. Zadná juhovýchodná fasáda je v súčasnosti 9-osová, avšak vo veľkej miere znehodnotená úpravou verandy, jej nadstavbou a pridaním nových schodísk. V osi fasády je rizalit s predsadeným 4-stupňovým schodiskom so skosenými hranami. Drevená výplň pravouhlého sekundárne upraveného otvoru vstupu je dvojkrídlová, členená kazetami, s predsadenou mrežou. Vila je prestrešená manzardovou strechou.

Súčasťou vily je aj čiastočne pôvodné oplotenie, novodobá je brána oplotenia. Pôvodné kovové zábradlie je kotvené do murovaných stĺpov a do múrika.

Červený kostol v Olomouci

Mnohé budovy po celý čas svojej existencie slúžia len svojmu pôvodnému poslaniu, niektoré stavby však majú pestrejší osud, ich účel sa môže viackrát zmeniť. A to je aj príbeh Červeného kostola v hlavnom meste Olomouckého kraja.

Červený kostol v Olomouci.

Olomouc, historická metropola Moravy, sa stal centrom vzdelanosti po založení jezuitskej akadémie v roku 1566, pri ktorej vznikla aj knižnica. O sedem rokov neskôr bola akadémia povýšená na univerzitu, odvtedy knižnica dostala meno Univerzitná. Je to druhá najstaršia a tretia najväčšia knižnica v Česku. Právo povinného výtlačku z územia Moravy získala v roku 1807 a od roku 1945 z celej Českej republiky. Podobu dnešného Olomouca výrazne ovplyvnil významný rakúsky architekt Camillo Sitte. Podľa vzoru veľkolepej Ringstrasse vo Viedni sa tu rozhodol vybudovať modernú okružnú triedu na mieste starých hradieb. Pozdĺž tohto bulváru mali byť postavené rôzne monumentálne budovy. Jednou z nich bol aj Červený kostol, určený pre olomouckých nemeckých evanjelikov.

Základný kameň položili v máji 1901 a o rok neskôr bol novogotický kostol hotový. Dominuje mu 55 metrov vysoká veža a svoje pomenovanie dostal podľa keramického obkladu imitujúceho tehlové murivo. Po vzniku Československej republiky sa stal kostolom nemeckej evanjelickej cirkvi v ČSR, nástupníckej inštitúcie pôvodného vlastníka - evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Keďže v päťdesiatych rokoch bola cirkevná činnosť obmedzovaná, Červený kostol bol odsvätený a v roku 1961 ho štát odovzdal Univerzitnej knižnici ako „dočasný“ sklad na knihy, ktorý nebol prístupný verejnosti. Z pôvodného interiéru ostala len kazateľnica a vyrezávané bočné chóry. Organ premiestnili do husitského kostola v Chudobíne, zvon do evanjelického kostola v Olomouci a krásne vyrezávané drevené lavice rozrezali a spálili… Regály s knihami vyplnili celé prízemie a navyše, v centrálnom priestore postavili dvojposchodováú oceľovú konštrukciu na uskladnenie ďalších zväzkov. Tak sa sem zmestilo až 310-tisíc kníh! „Dočasné“ riešenie skladovania kníh trvalo šesťdesiat rokov, a to aj napriek tomu, že tieto priestory neboli na to vôbec vhodné. Až v roku 2019 boli konečne všetky knihy premiestnené do nového depozitára knižnice, postaveného v okrajovej časti mesta.

O renovácii Červeného kostola a jeho novom využití - no stále pre účely knižnice - sa začalo seriózne hovoriť už pár rokov predtým. V deväťdesiatych rokoch bola síce opravená veža aj fasáda a na začiatku 21. storočia sa začali úvahy o celkovej rekonštrukcii. Plán jeho prestavby na moderný kultúrny stánok navrhol atelier-r pod vedením architekta Miroslava Pospíšila. Rekonštrukcia sa začala na jeseň 2020. Jednou z najväčších výziev bola oprava strechy. Krov bol taký zničený zatekaním, že hrozilo jeho zrútenie. Po jeho výmene a pokrytí strechy novodobou krytinou sa vlani v apríli vrátil na 120-ročný Červený kostol hlavný kríž s kupolou, v ktorej sú uložené archívne puzdrá, dnes už aj s predmetmi zo súčasnosti.

Počas rekonštrukcie Vedecká knižnica v Olomouci vyhlásila verejnú zbierku kníh. Po celý marec - mesiac knihy - mohli obyvatelia prinášať knihy - v maximálnom počte dvadsať kusov, s rozmermi 20 - 32 x 10 - 21 cm, s hrúbkou najmenej jeden centimeter a najlepšie so zažltnutými stranami! Keď prídete v Olomouci na miesto, kde Triedu slobody križuje Bezručova ulica, upúta vás nielen Červený kostol, ale aj supermoderná hranatá budova v jeho susedstve. Ako povedal architekt Pospíšil z atelieru-r, pre túto stavbu museli viesť s pamiatkarmi veľmi dlhý dialóg, keďže išlo pravdepodobne o prvú prístavbu ku kostolu v Česku. Moderná prístavba je postavená na mieste bývalého súkromného parkoviska a slúži ako zázemie pre knižnicu aj návštevníkov, ktoré spája kultúrne centrum (priestor hlavnej lode kostola) s budovou riaditeľstva knižnice, postavenou ešte v roku 2005. Fasády a strecha sú z čierneho matného hliníkového plechu a skla. Hlavným dekoratívnym prvkom tohto foyera je osem metrov vysoká stena s policami s večerným podsvietením, ktoré sú zaplnené takmer desaťtisíc knihami z verejnej zbierky. Sú otočené chrbtom dozadu. Nový moderný priestor ponúka okrem recepcie aj kaviareň.

Vnútro kostola sa premenilo na kultúrno-spoločenskú sálu, kde sa po celý rok budú konať prednášky, autorské čítačky, semináre, koncerty, výstavy a pod. V interiéri prevláda hnedá a biela farba. Namiesto zničených kostolných lavíc na sedenie slúžia stoličky z orechového dreva. V bývalom presbytériu je namiesto oltára policová stena s ďalšími knihami, ich chrbty sú tiež otočené dovnútra. Antikorové dosky uprostred steny symbolicky vytvárajú kríž.

Po prvýkrát v novodobej histórii sa Červený kostol - už ako kultúrne centrum - otvoril verejnosti 17. mája tohto roku. Otvorenie sprevádzal päťdňový festival s názvom Začíname.

tags: #cerveny #kriz #kostol