Česká republika má bohatú históriu a rozmanité náboženské zloženie. V tomto článku sa zameriame na Rímskokatolícku cirkev v Českej republike, jej históriu, súčasné výzvy a postavenie slovenskej menšiny v kontexte náboženského života.
Výsledky sčítania obyvateľov a zmeny v náboženskom vyznaní
Český štatistický úrad zverejnil výsledky sčítania obyvateľov, ktoré sa týkajú aj náboženstva. Z hľadiska sčítania vierovyznaní tam však bolo niekoľko podstatných rozdielov oproti Slovensku. V ČR otázka o náboženstve nebola povinná, a preto ju 30 % ľudí nechalo nevyplnenú. Celkovo sa dá povedať, že v ČR ubúda ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi, a naopak pribúda neveriacich a veriacich bez konkrétnej cirkvi.
Z údajov vyplýva, že najväčšia Rímskokatolícka cirkev za minulé desaťročie prišla takmer o tretinu veriacich, teda o viac ako 340 000. U ďalších kresťanských cirkví je situácia podobná. Naopak pribudlo ľudí, ktorí ako vierovyznanie uviedli „Jedi“. Zaujímavý je aj pohľad na mapu - podiel veriacich výrazne stúpa od západu na východ, smerom k hranici so Slovenskom.
Občianske združenie ateistov ČR, ktoré robilo kampaň, aby de-facto neveriaci označili, že sú bez vierovyznania, uvádza: „Dalo by se říci, že naše snaha měla úspěch, ale jsou tu důvody, pro které by byly oslavy poněkud přehnané. Sčítání ukázalo, že strach přiznat barvu měli skutečně především ateisté. Nejvíce ze všech ztratila římskokatolická církev - 341 444 věřících. To je přibližně 93 věřících denně.“
V roku 2011 sa k veriacim hlásilo 20,6 % obyvateľov, z nich katolíkov je 10,6 %; zvyšok tvorí Českobratská cirkev, Česko-slovenská husitská cirkev, Evanjelická cirkev a.v., pravoslávna a gréckokatolícka.
Slovenská menšina v ČR a cirkevný život
V nijakom inom štáte, kde žije slovenská diaspora, nie sú spoločenské a kultúrne podmienky života našich krajanov tak podobné s materskou krajinou ako v Českej republike (ČR). Kultúrna a jazyková blízkosť, politicko-ekonomické podmienky, otázky vzdelávania a niekoľko storočnej príbuznej histórie potvrdzujú osobitný a vysoko pozitívne vnímaný status Slovákov v ČR, s takmer rovnakou sociálno-profesijnou a vzdelanostnou skladbou ako u domáceho národa.
Podľa údajov z roku 2011 sa prihlásilo pri sčítaní ľudu v ČR 149 140 (1,4 % obyvateľstva) k slovenskej národnosti. Odhady odvodené z viacerých zdrojov pripúšťajú, že v ČR reálne žije 350-tisíc až 400-tisíc Slovákov. Mnohí z nich tam študujú, alebo prechodne pracujú bez toho, aby mali na území štátu trvalý pobyt (čím sa vyhli štatistickým výkazom z posledného sčítania ľudu).
Vznikom Českej a Slovenskej republiky sa od 1. januára 1993 takmer 300-tisíc Slovákom v ČR zásadne zmenil spoločensko-politický a občiansky status. Z príslušníkov jedného zo štátotvorných národov sa de facto a de jure stala národnostná menšina. Slováci sú zo strany českého štátu vnímaní a podporovaní ako národnostná menšina s medzinárodne uznávaným autochtónnym statusom, podobne ako Česi žijúci na Slovensku.
Cirkevný život, vrátane spoločensko-kultúrnych aktivít, zabezpečuje Slovenská rímskokatolícka farnosť v Prahe, bohoslužby bývajú každú nedeľu v pražskom Kostole sv. Voršily. Celebrujú podľa okolností slovenskí i českí kňazi hovoriaci po slovensky. V Prahe pôsobí od roku 1947 Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Slovenské bohoslužby bývajú v Chráme sv. Michala. Evanjelická cirkev vyvíja činnosť po celej ČR a spolupracuje s ECAV na Slovensku.
Môžeme predpokladať, že blízkosť jazykov oboch národov nemotivuje slovenskú komunitu v Čechách žiadať o zriaďovanie škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Český Výskumný ústav pedagogický vo svojej štúdii konštatuje, že slovenské reálie sú v osnovách českých základných škôl obsiahnuté najviac v učive dejepisu a vlastivedy. Iba Súkromné gymnázium Pod Vyšehradem zabezpečuje jazykové vedomosti a poznatky o Slovensku v širšom rozsahu. Na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe pracuje od školského roku 1993/1994 kabinet slovakistiky. Počet študentov zo Slovenska na vysokých školách sa každoročne zvyšuje. Ich počet sa odhaduje na 9-tisíc.
Mediálne a vydavateľské aktivity slovenskej menšiny
Slovenská menšina v ČR vyvíja rozsiahle mediálne a vydavateľské aktivity. S finančnou podporou vlády ČR vydáva tri hlavné spoločenské mesačníky. Najvyšší náklad (cca 8-tisíc výtlačkov) má časopis Slovenské dotyky, ktorý vychádza s prílohou Literárne dotyky. Vydáva ho Slovensko-český klub. Je zameraný na slovenskú menšinu v ČR i na českú verejnosť. Náklad 5 500 výtlačkov má časopis Korene, ktorý oslovuje aj najmladšiu generáciu prostredníctvom detskej prílohy Korálky. Vydavateľom je Obec Slovákov v ČR. Časopis Listy vydáva Klub slovenskej kultúry. Vzhľadom na slovenskú i českú členskú základňu je časopis dvojjazyčný.
Okrem periodík vydávajú Slováci v ČR rad neperiodických knižných publikácií. Literárna tvorba je súčasťou bohatého spektra krajanskej kultúry. Slováci udržiavali a naďalej udržiavajú svoje kultúrne dedičstvo a kultúrny život na vysokej úrovni. Je to dané aj existenciou mimoriadnej komunity špičkových slovenských umelcov žijúcich predovšetkým v Prahe.
Slovensko-český klub je hlavným aktérom každoročného cyklu festivalov Dni slovenskej kultúry v ČR, organizovaného v rôznych mestách v spolupráci s miestnymi organizátormi, s Klubom slovenskej kultúry alebo Obcou Slovákov v ČR. Medzi najznámejšie podujatia zaraďujeme medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm a medzinárodný folklórny festival Praha - srdce národov.
Majetkové vyrovnanie štátu s cirkvou
Pohyby na burze, investičné fondy, bankové licencie - tieto termíny by s cirkevným prostredím spájal len málokto. V roku 2012 český parlament schválil zákon, ktorým cirkvám a náboženských spoločnostiam vrátil pozemky a budovy zhabané komunistickým režimom. Okrem toho im štát postupne vyplatí 59 miliárd českých korún ako finančnú náhradu za pozemky, ktoré už nie je možné vrátiť.
Súčasťou tejto náhrady je aj príspevok na finančné osamostatnenie sa cirkví od štátu. Cirkvi sa teraz s novou situáciou, ktorú si napokon samy so štátom vyrokovali, musia vyrovnať tak, aby získaný majetok neprehajdákali, ale rozumne ho využili na dosiahnutie ekonomickej sebestačnosti.
Katolícky fond udržateľnosti má štyri podfondy: rastový, výnosový, realitný a slovenský, ktorý vznikol v roku 2018. Začiatkom novembra prišla informácia, že česká cirkev prišla na burzách o desiatky miliónov korún. Českobudějovické biskupstvo patrí medzi tie diecézy, ktorým bol v rámci cirkevných reštitúcií vrátený najmenší majetok. Na plenárnom zasadnutí ČBK dokonca padlo rozhodnutie preveriť počínanie juhočeskej diecézy.
Ekumenizmus
Ekumenické spoločenstvo vzniklo dobrovoľne a neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.
Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne. Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu. Ekumenické spoločenstvo spoločne s Centrom excelentnosti pri TF KU (pracovisko pre dialóg medzi náboženstvami, kresťanmi, v cirkvách a so spoločnosťou) je zároveň aj pracoviskom Teologickej fakulty v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Mimoriadne udalosti v USA podnietili predstaviteľov Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice, aby sa stretli a spoločne aj so svojimi veriacimi sa modlili za pokoj vo svete. Okrem všetkých kresťanských cirkví pôsobiacich v Košiciach prišli na túto mimoriadnu ekumenickú bohoslužbu slova aj židovskí predstavitelia.
Súčasný svet žije v období vedeckej revolúcie. Veda stojí pri základoch spoločenských a kultúrnych premien. Je stále rozhodujúcejšia a drahšia a podstatne vplýva na stav a rozvoj našej civilizácie. Rozvoj a vplyv vedy na spoločnosť ale i civilizačné ohrozenie človeka priamo poukazujú na potrebu evanjelia a na nutnosť cirkví vstúpiť do diania spoločnosti.
Davidov
Obec Davidov sa nachádza na severozápade Východoslov. nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Oľšava. Obec sa zaraďuje medzi potočné dediny. Leží 12 km JZ od Vranova nad Topľou. Prvý najstarší písomne doložený názov obce sa objavuje v roku 1361 pod názvom Dauidhaza. Názov dedinky Davidov prešiel rôznymi zmenami. K roku 1399 obec poznáme pod názvom: Dauidwagasa, roku 1458 ako Dewith. V roku 1773 má obec názov: Dawidow, 1808 - Davidowce, 1900 - Davidov - Davidwagas, 1920 - Davidov.
Obec Davidov bola do 17. storočia príslušenstvom hradného panstva Čičva, obec v roku 1402 patrí Rozgonyi-ovcom. Roku 1493 sú v obci zemepáni Tárczay, Kapi, Csire. Koncom 15. storočia sa obec vyľudnila. V roku 1556 obec mala 2 porty a 3 želiarov. K roku 1850 majiteľmi obce boli Rodiny Soós, Kandó, Szirmay, Bernáth, Nemethy, Vladár. V 19. storočí pribudla aj rodina Hercegovcov.
Najstarší údaj o škole v Davidove je z roku 1767, kedy už bola škola v obci. Väčšina škôl grec.kat. obyvateľstva v župe vznikla od založenia mukačevského biskupstva v roli 1690. Obec Davidov má už v roku 1428 drevený kostol. Murovaný kostol sv. Michala Archanjela bol z roku 1780. V obci bola grec.kat. fara znovu založená v roku 1780 a tiež aj matriky sa vedú od roku 1780. Rímskokat. obyvateľstvo sa vedie od roku 1769, vedie sa ako filiálka obce Sačurov s obcou Banské Cabov, Kamenná Poruba, Lomnica. V roku 1850 mala obec 30 rímskokatolíkov, 530 gréckokatolíkov a 2 židov.
Podľa sčítania z roku 1900 bolo v obci 539 obyvateľov, z toho: Maďari - 5 Nemci - 37 Slováci - 491 Rusíni - 2 Iní - 4. Náboženské pomery: rím.kat. - 54 gréc.kat. - 448 ev.reform. - 1 židia - 36. Dňa 16.12.1944 bola obec oslobodená.
V roku 2001 k sčítaniu ľudu bolo v obci 866 obyvateľov, z toho: Muži - 409 Ženy - 457. Podľa národnosti: slovenská - 863 česká - 2 ukrajinská - 1. Podľa náboženského vyznania: rímskokatolícke - 181 gréckokatolícke - 671 pravoslávny - 1 evanjelická cirkev - 7 apoštolská cirkev - 3 ostatní - 1 nezistení - 2.
Obecné symboly a vlajka boli schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky predsedom Heraldickej komisie, PhDr. Petrom Kartousom dňa 15. júna 1998 a boli zapísané v Heraldickom registri pod signatúrou D-92/98. Chránený prírodný výtvor „Zapikan“ bol vyhlásený rozhodnutím Okr. úradu pre Živ. prostredie zo dňa 27.1.1993 ako chránený prírodný výtvor.
Pokusy o cirkevnú rehabilitáciu majstra Jana Husa
Pokusy o cirkevnú rehabilitáciu majstra Jana Husa majú dlhú históriu. Po roku 1948 a zmene režimu sa Hus stáva bojovníkom za spravodlivosť a za pravdu revolučného proletariátu. O 15 rokov neskôr si svet pripomínal 550. výročie upálenia Jana Husa a práve sa chýlil k záveru II. vatikánsky koncil. Museli však uplynúť ešte takmer tri desaťročia, kým Svätá stolica ústami pápeža Jána Pavla II. (Karola Wojtyłu) vyjadrila ľútosť nad krutou smrťou Husa.
Vyjadrenie ľútosti však ešte neznamená plnú rehabilitáciu. A možno s ňou vôbec počítať? Zrejme nie. Výstižne to pred niekoľkými rokmi ozrejmil Rudolf Malý z Teologickej fakulty Juhočeskej univerzity: "Keby Hus žil dnes a musel sa zodpovedať zo svojich mylných názorov pred Kongregáciou pre náuku viery (centrálnou inštitúciou rímskokatolíckej cirkvi na jej ochranu pred kacírstvom), niet pochýb, že by táto inštitúcia rozhodla presne tak ako kostnický snem.
Prvý, kto požadoval rehabilitáciu Husa, bol pred vyše 60 rokmi benediktínsky kňaz Paul de Vooght z Belgicka. Ale aj ten uzavrel svoj posudok slovami: „Hoci bol Hus tvrdohlavý a kacírsky, predsa len nebol veľkým kacírom. Ale jeho rehabilitácia po stránke vierouky neprichádza do úvahy. "Je absurdné, aby katolícka cirkev po II. vatikánskom koncile urobila niečo vierohodné s výsledkami procesu, ktorý sa udial na začiatku 15. storočia. Vtedy bola inak dogmaticky vybavená a jej terajší posun je natoľko výrazný, že by to rozhodnutie bolo ahistorické. Preto mňa osobne ospravedlnenie pápeža Jána Pavla II.
Loštice a Moravičany
V jubilejnom roku 2000 bola v malom mestečku Loštice zriadená komunita, ktorá prežíva úzke spoločenstvo s Bohom a s človekom v zasvätenom živote pri napĺňaní charizmy sv. Vincenta de Paul. Mesto Loštice leží v prostredí hornej Hané na juhu šumperského okresu. Podľa doložených správ z histórie, prvá písomná zmienka o Lošticiach siaha do r. 1267 a prvá správa o farskom kostole sv. Prokopa je z r. 1396. Počas storočí, bol pôvodný gotický kostol prestavaný a rozšírený až po dnešnú hlavnú loď. Dočkal sa prestavby na prelome 17. a 18. storočia. Podľa záznamov z farskej kroniky z r. 1771 kostol slúžil rôznym cirkvám. Od r. 1642 kostol nepretržite slúži katolíckej cirkvi.
Po dohode s olomouckým arcibiskupom dňa 15. 8. 2000 bola farnosť zverená do správy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, slovenskej provincii. Od r. 2005 tu má taktiež svoje sídlo misijný tím, ktorý sa venuje dielu novej evanjelizácie. Pod správu farnosti Loštice patrí obec Pavlov s kaplnkou sv. Cyrila a Metoda, ďalej obec Palonín s kaplnkou sv Jozefa.
Malá, ale krásna obec Moravičany leží asi 3km od mesta Mohelnice. Podľa darovacích listín biskupa Alberta zo Šternberka je isté, že už v 14. storočí bol v Moravičanoch kostol aj fara. Najstaršia časť kostola sv. Juraja je presbytérium v gotickom slohu s hviezdicovou klenbou. Farnosť patrila do majetku kartuziánov. Veľká prestavba kostola bola v 17. storočí. Od r. 2001 správa farnosti bola zverená Misijnej spoločnosti. Do tejto farnosti dochádzame z blízkych Loštic. Farský kostol sv. Juraja je po rekonštrukcii v posledných rokoch v dobrom stave aj vďaka štedrosti a ochote tunajších veriacich. Do moravičanskej farnosti patrí obec Doubravice s kaplnkou Najsvätejšej Trojice a obec Mitrovice s kaplnkou Panny Márie.
Jedno z dôležitých poslaní komunity sú ľudové misie. Práve skrze túto formu novej evanjelizácie sa chceme priblížiť súčasnému človeku a byť mu nápomocní. Dnes, tak ako aj vždy Cirkev potrebuje svätcov, potrebuje misionárov, ktorí budú jednoduchí, pokorní, láskaví, pripravení obetovať sa a plní efektívnej lásky, kazateľov, ktorí prinášajú Božiu prítomnosť.
Združenie mariánskej mládeže má svoj pôvod v zjaveniach Panny Márie, svätej Kataríne Labouré v Paríži na Rue du bac v roku 1830. Toto združenie je dnes medzinárodnou organizáciou, ktorá je rozšírená po celom svete. Svoje centrum má v Madride. Základným cieľom združenia je ctiť osobitným spôsobom Nepoškvrnené Počatie Panny Márie. V Českej republike nebolo združenie doposiaľ oficiálne zaregistrované, ale je veľa miestnych skupín ktoré existujú niekoľko rokov a pripravujú sa na vstup do tohto združenia. Komunita v Lošticiach sa venuje duchovnému vedeniu týchto skupín.
Ako vznikol katolicizmus?
tags: #ceska #republika #rimskokatolicka #cirkev