Jozef Hlouch bol významný rímskokatolícky teológ, duchovný a vysokoškolský pedagóg. V roku 2015 Česká biskupská konferencia schválila žiadosť o začatie diecézneho procesu jeho beatifikácie a v roku 2018 schválila Svätá stolica začatie procesu jeho blahorečenia.
Na stretnutí kňazov jubilantov bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť.“ Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú.“ „A čo potrebujú najviac?“ - opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia.“
Táto epizódka mu zišla na um, keď mu spolubrat Gustáv povedal, aby kázal. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci.
V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“ Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa.
Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou. Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14) Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu.
Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša - pripravíš mu cestu. Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať - stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ... Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom - Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“
Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ... Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho.
Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom? Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý.“ Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym.
Duchovný život a odkaz Jozefa Hloucha
V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz člen Misijnej spoločnosti nám ponúka záverečnú časť príspevku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza Martin Weis nám opäť otvára bohatú studnicu myšlienok biskupa, trpiteľa za vieru v ČSSR českobudějovického biskupa Josefa Hloucha Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství - druhá časť.
Postulátor jeho blahorečenia Martin Weis približuje vzácnu osobnosť českobudejovického biskupa Josefa Hloucha jeho úvahou Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - Služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství.
Biskup Jozef Hlouch
Jeho príspevky a myšlienky sú stále relevantné a inšpiratívne pre kňazov a veriacich.
Významné udalosti a výročia
V pravidelnej rubrike Daniel Dian Výročia pripomína významné výročia osobností a udalosti. V rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmich príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet.
Význam printových médií nemožno podceňovať, napriek neustále rýchlo sa rozvíjajúcim elektronickým médiám. Po prázdninách dostáva čitateľ do rúk nové číslo Duchovného pastiera. Mesiac september má iste veľmi veľa výročí, na ktoré by sme nemali zabúdať, ale časopis svojim rozsahom nedokáže ich naplno priblížiť. Neprehliadnuteľný je dátum 8. september 1619, deň v ktorom ľudská zloba a neznášanlivosť pripravila o život vynikajúce osobnosti tej doby, ktoré žiaria však dodnes. Ich sláva je súčasťou nášho života a hlavne darom. Ide o svätých košických mučeníkov. Ich život je pre nás výzvou aj dnes k ich nasledovaniu, ale ich smrť je varovaním pred prechovávaním hnevu a nenávisti. Odhaľovať pravdu a pomocou nej brojiť proti akejkoľvek zlobe a diktatúre je nesmierne dôležité aj dnes, keď sme svedkami v spoločnosti nielen u nás, ale v celej Európe ba v celom svete, nárastu sily pohrobkov totalitných diktatúr, ale aj rôznych fanatických náboženských skupín. Preto si potrebuje všímať tie osobnosti, ktorých jediným hriechom bolo, že sú veriacimi a katolíckymi biskupmi. Nehľadelo sa na ich vzdelanosť, na ich sociálne účinkovanie a blahodárny vplyv na spoločnosť, a boli to vynikajúce osobnosti nielen Cirkvi, ale aj národov. Kajetán Matoušek, František Tomášek, Ladislav Hlad, a Štefan Barnáš, biskupi, ktorých spájal rok 1949 a ich tajné vymenovanie a vysvätenie za biskupov.
Slovensko má, napriek neustálemu spochybňovaniu, mnohé osobnosti, ktoré oslovujú svojimi postojmi svet. Jednou z nich je aj Ján Figeľ, ktorý od 6. mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.
Druhý vatikánsky koncil a jeho vplyv
Od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu uplynie v decembri už 54 rokov, ale stále je aktuálne a dobré, že v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmich príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet.
Zasadnutie Druhého vatikánskeho koncilu
Počas prvej fázy koncilu vystupovali naši traja biskupi veľmi rezervovane, ba ani jeden z nich nepožiadal o slovo, ako to robili iní biskupi. Vari za jediné verejné vystúpenie na koncile v roku 1962 môžeme pokladať obrad intronizácie evanjelia biskupom Lazíkom. Bol to obrad uctenia si knihy evanjelií a jej položenia na zlatý podstavec v tvare trónu. Takýto obrad sa konal po každej omši pred zasadaním koncilu. Biskup Ambróz Lazík mal 7. decembra meniny i narodeniny, preto mu dali vykonať túto ceremóniu.
Predsa len však nájdeme text pochádzajúci z pera biskupa Nécseya, ktorým začiatkom novembra predložil predsedníctvu koncilu svoje písomné pripomienky - tzv. animadversiones - vo veci zmien v slávení svätej omše. Aj v mene ďalších biskupov z Československa sa postavil na stranu tých, ktorí žiadali zavedenie národných jazykov pri čítaní Svätého písma počas svätej omše.
Biskupi Nécsey, Lazík a Tomášek dostávali z československého veľvyslanectva pokyny, aby na koncile predostreli otázku „svetového mieru“. Boli dva týždne pred ukončením prvej fázy koncilu, no o svetovom mieri nepadlo ani slovo.
Vyhrážky veľvyslanectva a zastrašovanie našťastie zostali len pri slovách. Biskupom bolo umožnené zostať do konca prvej fázy a 11. decembra 1962 odletela z Ríma celá koncilová výprava späť do Československa. Biskupi Nécsey, Lazík a Tomášek si niesli so sebou aspoň trochu zo slobodného ducha obnovujúcej sa cirkvi, aby ho nechali pôsobiť aj vo svojich diecézach.
V roku 1963 boli naši biskupi naplnení väčším pokojom, ako to bolo v roku 1962. Ešte na jar však tomu nič nenasvedčovalo. Nitriansky biskup Nécsey, hoci bol členom koncilovej komisie pre laický apoštolát, nedostal povolenie vycestovať.
Do Večného mesta mohol prísť až koncom júna - na korunováciu nového pápeža Pavla VI. S ním pricestovali aj biskupi Lazík a Pobožný, znovu v sprievode pre štát spoľahlivých kňazov z mierového hnutia duchovenstva.
Biskupi z Československa sa postavili na stranu tých, ktorí žiadali zavedenie národných jazykov pri čítaní Svätého písma počas svätej omše.
Ešte väčším prekvapením a zábleskom nádeje bola správa z 3. októbra 1963, že v Československu boli na slobodu prepustení arcibiskup Beran a biskupi Skoupý, Vojtaššák, Hlad a Zela.
V júni sa zverejnila správa, že jezuitský páter Pavol Hnilica bol tajne vysväteným biskupom. Zverejnením svojej vysviacky dostal právo zúčastňovať sa na koncile ako každý iný biskup a nielen ako odborný poradca.
Keď si ešte uvedomíme prítomnosť ďalších dvoch odborných poradcov Slovákov, minoritu Daniela Faltina a Xavera Číka z rehole tešiteľov, už je to početná skupina krajanov zapojená do koncilových prác.
Skúsenosť komunistického prenasledovania a nútenej emigrácie primäli biskupa Hnilicu čeliť zo všetkých síl ateistickej ideológii marxizmu a jej podobám. Slovenský biskup navrhoval, aby dokument povzbudil katolíkov zapojiť sa do medzinárodných organizácií a prebrať tak zodpovednosť za spoločenské dianie.
Záver
Život a dielo Jozefa Hloucha sú svedectvom hlbokej viery, obetavosti a oddanosti službe Bohu a ľuďom. Jeho odkaz zostáva inšpiráciou pre súčasné generácie.