Červený Kláštor je národná kultúrna pamiatka, ktorej obnova má zabezpečiť nielen udržanie nadobudnutej podoby, ale aj generovať výnosy, ktoré by umožnili ďalej pokračovať v obnove kláštorného komplexu. Priestor má po novom tiež poskytnúť miesto na doškoľovacie aktivity zamestnancov Pamiatkového úradu, ako aj úplne prerobenú múzejnú expozíciu zloženú z troch častí.
Múzejná expozícia bude zložená z troch častí:
- Dejiny Červeného Kláštora
- Mníšske rády na Slovensku
- Dejiny pamiatkovej starostlivosti v SR
Investícia je súčasťou projektu Červený kláštor - znovuzrodený, ktorý získal podporu grantov EHP a Nórska. Celková predpokladaná hodnota investície je 392 509 eur bez DPH, záujemcovia môžu predkladať ponuky do 10. júna 2021. Obstarávateľ opakuje výzvu na predloženie ponúk, v rámci predchádzajúcej nedostal ani jednu ponuku.
Kláštor kartuziánov chcú pre turistov viac zatraktívniť.
Pamiatky a múzeá Víťaz kategórie MENŠIA PUBLIKÁCIA Skryté poklady

Ubytovanie v okolí Červeného Kláštora
Ak sa rozhodnete stráviť dovolenku v tejto oblasti, máte na výber z viacerých možností ubytovania. Jednou z nich je aj Chata Katarína, ktorá ponúka ubytovanie v tichom a príjemnom prostredí Pienin, v obci Červený Kláštor. Objekt disponuje celkovou kapacitou až 17 lôžok vrátane prísteliek. Dve chaty sú vhodné pre rodinky.
V rekreačnej oblasti Dubovica Žliabky sa nachádza útulná chata, ktorá ponúka komfortne vybavené izby, veľkú spoločenskú miestnosť s krbom, televíziou, plne vybavený kuchynský kút a jedálenské posedenie. Súčasťou ubytovania je prístrešok so záhradným posedením a kamenným krbom na záhrade, vďaka ktorému si môžete užiť pravú letnú grilovačku. Deti môžu využiť hojdačky pred domom a po dohode s majiteľom so sebou môžete vziať aj domáceho miláčika. V chate chýba WiFi pripojenie k internetu, samozrejmosťou je parkovanie priamo pri objekte.
K dispozícii sú 3 spálne na poschodí (2x štvor- a 1x päťlôžková), obývacia miestnosť s pohodlnými pohovkami, krbom, TV, plne vybavený kuchynský kút a sociálne zariadenie (sprchový kút, toaleta). Celková kapacita je 17 osôb (13x pevné lôžka + 4x prístelka). Na prípravu jedál je možné využiť kompletne vybavený kuchynský kút (chladnička, mraznička, elektrický sporák, elektrická rúra) s jedálenským posedením.
V okolí Červeného Kláštora nájdete aj ďalšie možnosti ubytovania:
- Apartmány Pieniny
- Apartmány Lietajúci Cyprián
- Ubytovanie Margita
- Penzión Jolla
- Chalupa Dita
- Zamagurský dom
Aktivity a atrakcie v okolí
Krásy Východného Slovenska je možné spoznávať počas dovolenky v rekreačnej oblasti Dubovica, v okrese Sabinov. V zimných mesiacoch sa tu páči najmä milovníkom zimných športov, obľúbeným lyžiarskym strediskom je Ski Búče, Ski Drienica a Ski Park Vyšné Ružbachy. Turisti sa môžu vydať na výlet k vrchu Bachureň, Smrekovici, Minčol-Čergov alebo k zrúcaninám hradov Kamenica, Hamborek, či Lipovce. História a kultúra sa spája v Mestskom múzeu v Sabinove, kaštieli v Šarišských Michalanoch, meste Levoča i Spišskom hrade. Deti poteší návšteva kúpaliska v Sabinove alebo celoročne otvorený Aquapark Prešov Delňa.
Kláštor sv. Kataríny (Katarínka)
Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia nachádzajúcich sa v pohorí Malé Karpaty pri obci Dechtice v Trnavskom kraji. Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.

História Katarínky
Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať.
Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky - chronológia
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
- 21. december 1618 - majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva v chtelnickom kaštieli zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
- 1646 - obnova a prestavba - rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I.
- 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
- 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho
- 9. január 1701 - znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
- 9. september 1710 - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou - Benignus Smrtník, autor diela „Kunšt dobre umríti“.
- 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z roku 1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
- 22. júl 1786 - cisár Jozef II. - ruší kláštor sv. Kataríny, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
- 10. február 1787 - poslední rehoľníci vysťahovaní
- 1788 - 1792 - opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
- 10. máj 1995 - založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov
Malokarpatská úzkorozchodná lesná železnica
V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 - 1960), ktorej trasa Smolenice - Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely. Koľajisko sa bude postupne rozširovať s výhľadom na napojenie na trasu pôvodnej dráhy.
Záchrana Katarínky
S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.
Katarínka bola i známym pútnickým miestom. Najväčšie púte sa konali na Bielu nedeľu, na sv. Katarínu (až 5000 ľudí). Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch. Obrovské torzo uprostred lesov tohto pohoria vás prekvapí svojou mohutnosťou i netradičnosťou. Zväčša totiž v malokarpatských lesoch nachádzame predovšetkým ruiny stredovekých hradov. Katarínka dlho chátrala a postupne sa, ako mnohé iné ruiny na Slovensku, rozpadávala. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej.
V súčasnosti je oblasť Katarínka (kostol s kláštorom + neďaleká železnička) príjemným a veľmi pekne upraveným miestom, kde si môžete spraviť pekný výlet. Vidieť, že sa o túto historickú pozostalosť niekto stará, takže určite nečakajte nejakú druhotriednu schátranú budovu. Oblasť Katarínky je aj veľmi dobre prístupná - problém nebudú mať ani starší ľudia, či malé deti. V okolí je navyše mnoho zaujímavých lokalít, takže ak sa rozhodnete spraviť si celodenný výlet v tejto oblasti Malých Karpát, môžete pobehať celé okolie vrátane Katarínky a nebudete pritom ani priveľmi zachádzať. Návštevu ruín kostola sv. Kataríny s priľahlými atrakciami si preto nenechajte ujsť.
Z kostola sa už nezachovala strecha. Na Katarínku je možné dostať sa z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. okrem toho sa sem môžete dostať z obce Dobrá Voda. Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami. Z tohto miesta je mimochodom pekný výhľad na neďalekú atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice :) Poľná cesta nie je upravovaná, takže v mnohých pasážach Vás dobre vytrasie. Neskôr sa mení cesta na lesnú a autom, pokiaľ máte povolenie na vjazd do lesa, je možné prísť až k ruine samotnej. V opačnom prípade je nutné auto odstaviť na parkovisku pred vstupom do lesa. Parkovisko pojme slušnú kapacitu áut, preto by tu s parkovaním nemal byť problém. Odtiaľto je to na Katarínku už len príjemná prechádzka lesom, ktorú zvládnu aj deti, dokonca aj tie v kočíku.
Ak sa vydáte na Katarínku z obce Naháč, pôjdete pekným lesným chodníčkom, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa teda nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu. Druhou možnosťou je vydať sa z Dechtíc po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku. Obidve trasy nie sú náročné a len veľmi mierne stúpajú. Sú ideálne pre absolvovanie napr.
Zaujímavú turistiku na Katarínku môžete podniknúť aj z obce Dobrá Voda, v ktorej je viacero zaujímavostí. Neďaleko leží tiež Dobrovodský hrad. Z obce Dobrá Voda vedie na Katarínku modrá značená trasa.
Objekt kostola sa nachádza na trávnatej platforme, vyvýšenej nad okolitý les, čo umožňuje prekrásne výhľady najmä na západ. Veľmi pôsobivý je predovšetkým pohľad na Záruby (767m) - najvyšší vrchol Malých Karpát. Kostolu dominuje vysoká, pomerne mohutná veža, ktorá bola v minulosti poškodená, zrejme zásahom blesku na jednej z hrán. Vnútro kostola je tvorené pekným trávnikom, výrazným presbytériom, pod ktorým je malá jaskynka. Tá však bola z dôvodu bezpečnosti zamurovaná. Z architektonických prvkov zaujmú rôzne klenby a piliere. S jedným z dlhších múrov kostola susedí niekdajšie nádvorie, ktoré je v súčastnosti porastené lesom. Na okraji nádvoria, v smere písmena L, sa nachádza ruina kláštora. Ten je kompletne ukrytý v lesnom poraste. Dostanete sa k nemu vyšliapaným chodníčkom.
Na mnohých miestach vytŕčajú tehly a voľné kamene. Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu napr. V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Slúži na to, aby sa obmedzila devastácia okolitého prostredia prírodnej rezervácie ľubovoľným budovaním ohnísk v tejto tejto lokalite. Pri kostole sa rozprestiera menší parčík so stromami, ktoré sú nádherné, najmä v čase jesene.
V parku. Dnes už pomaly „legenda“ vraví, že v roku 1995 objavili zarastené ruiny Katarínky mladí nadšenci. Miesto sa im tak zapáčilo, že sa rozhodli organizovať tábory na záchranu tohto vzácneho kultúrneho dedičstva. Najskôr však bolo potrebné premyslieť si postup záchrany. V rukách nemali takmer nič, avšak odhodlanie nechýbalo. Prvotné tábory - zvané aj družiny boli preto veľmi skromné najmä čo do účasti i materiálneho vybavenia. Šlo predovšetkým o vyčistenie objektu a okolia od náletových drevín, sute a pod. Používali sa na to vyslovene jednoduché techniky a čisto manuálna práca.
Postupne sa projekt záchrany podarilo rozšíriť, rovnako ako rady katarínkovských mníchov - záchrancov. Začali sa organizovať pravidelné letné tábory, ktoré fungujú počas celých letných prázdnin. Pribudlo táborisko s veľkými vojenskými stanmi, romantickou poľnou kuchyňou a pod. Táborisko si môžete všimnúť, ak prídete na Katarínku po žltej značke. Susedí s veľkou lúkou, na ktorej je zrekonštruovaná trať historickej železničky. Ak tadiaľto pôjdete v lete, s Katarínkovcami si možno jednoducho dohodnúť sprevádzanie s odborným výkladom. Postačí, ak sa niekoho z tábora spýtate.
Na Katarínke sa podarilo zachrániť viacero vecí. Základnou myšlienkou pritom bolo, nemeniť podobu, v akej bol objekt objavený v roku 1995. Rozhodlo sa teda o jeho konzervácii. Ruina tak mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť potenciálny turisti. Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia. Bolo to najmä vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod.
Po Katarínke sa dá bez problémov pohybovať. Netreba sa obávať ani padajúceho kamenia z vysokých múrov. Celý objekt je totiž zakonzervovaný.
Archeologický výskum
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto, ktorých sem pozval majiteľ panstva Krištof Erdödy začiatkom 17. storočia. Výskumom sa podarilo odhaliť základy gotickej kaplnky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Zaujímavosťou je,že pod základmi gotickej kaplnky sa podarilo objaviť základy ešte staršej sakrálnej stavby.
K najväčším zaujímavostiam patril objav barokového oltára v presbytériu v roku 2004, pričom pod vrstvou sutiny sa našli obrovské kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave a v zhotovené v životnej veľkosti.
Dochovaná história Katarínky začína zmienkou o gotickej kaplnke na skale nad Dubovským potokom. Neskôr v roku 1617 sa tu údajne zjavila svätá Katarína sedliakovi Jánovi Mancovi, ktorý tu oral. Do histórie sa zapísal Ján Apponyi, ktorý tu pustovničil v jaskyni neďaleko kaplnky. Kľúčovým rokom z pohľadu histórie tohto miesta bol 21. december, kedy majiteľ tohto panstva, gróf Krištof Erdődy založil františkánsky kláštor.
Pár minút od kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, pri miestnej horárni, narazíte na netradičnú atraktivitu. Je ňou malá lesná železnička, ktorú sa tu rozhodli vybudovať zanietení nadšenci. V minulosti sa tu totiž nachádzala železnica grófa Pálffyho, neskôr Chemolaku, ktorá bola v roku 1964 zrušená. Po okolí bolo preto roztrúsených viacero pozostatkov tejto železnice. Toho sa dobrovoľníci snažili využiť a na základe týchto pozostatkov postaviť novú úzkorozchodnú železnicu.
Podujatia na Katarínke
Na Katarínke každoročné prebieha viacero zaujímavých podujatí:
- Bielonedeľná púť - obnovenie tradícií historických pútí, ktoré tu bývali v minulosti celebrované trnavským biskupom v 18. storočí.
- Deň otvorených dverí - akcia je organizovaná každý rok, na sviatok svätých Cyrila a Metoda.
- Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov - odneste si autentický zážitok pri svetle sviečok a petrolejok.
Veľká Franková
Obec Veľká Franková leží v pohorí Spišskej Magury, v doline Frankovského potoka. Susedí s obcami Malá Franková, Osturňa, Spišské Hanušovce a severnú hranicu obce tvorí hranica s Poľskou republikou. Nadmorská výška: 664 m n. m.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo pracuje hlavne na tunajšom poľnohospodárskom družstve a v súkromnom sektore. Ostatní obyvatelia pracujú v podnikoch a službách v susedných obciach, resp. dochádzajú denne za prácou do Spišskej Starej Vsi, Kežmarku a Popradu.
Erb a vlajka obce
V červenej päty vyrastá strieborný strieborne odetý biskup držiaci v pravej ruke zlatý peniaz a v ľavej zlatú berlu. Na hlave smerujúcej doprava má zlatú biskupskú mitru. Vlajka obce je odvodená od sfarbenia erbu. V zmysle zásad slovenskej vlajkovej tvorby má pomer strán 2:3 a na konci zástrih siahajúci do tretiny listu vlajky.
História obce
V historickej literatúre sa objavujú zmienky o existencií obce Franková už v roku 1296. Prvý originálny doklad o existencii obce Franková však pochádza až z roku 1314 ( villa magistri Frank t.j. obec magistra Franka ). Obec takto natrvalo pripadla panstvu v Červenom kláštore. Panstvo kartuziánov však od 16 . storočia viackrát zmenilo majiteľov. Najskôr roku 1563 majetky patriace ku kláštoru kráľ Ferdinand I. prenajal rodine Horváthovcov zo Spišského hradu. Roku 1699 získal panstvo v Červenom kláštore nitriansky biskup Ladislav Matiašovský . Neskôr sa opäť majiteľmi kláštora i panstva stali mnísi. Po zrušení žobravých rádov Jozefom II. spravoval Červenokláštorského panstva erár, ale v roku 1820 panovník František I . panstvo daroval grécko-katolíckemu biskupstvu v Prešove. Biskupstvo potom ostalo majiteľom panstva a teda i zemepánom Veľkej Frankovej až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Názov obce
V 14.-20. storočí Veľkú Frankovú v prameňoch možno vidieť pod nasledovnými názvami: Frankuagasa(1320), Frankowa (1598), Frankova,Fronkova,Franck(1773), Gross-Frankowa (1808),Nagy-frankova(1863), Nagyfrankvágása (1907), Veľká Franková (1920). Od roku 1990 sú obce opäť samostatné.
V roku 1787 tu v 69 domoch žilo 469 obyvateľov a v roku 1828 v 77 domoch až 560 ľudí. Chov oviec a dobytka sa rozšíril hlavne od polovice 16. storočia, keď na severnom Spiši a hlavne v Zamagurí prebiehala valašská kolonizácia. Aj vo Veľkej Frankovej r. 1553 usadil prior kartuziánskeho kláštora prostredníctvom akultéta Maximiliána rusínske obyvateľstvo. To si prinieslo so sebou aj východný cirkevný obrad. Ich prílev do Veľkej Frankovej v 2. polovici 16. storočia bol taký veľký , že roku 1562 sa obec uvádza ako "dedina Rusínov" (Villa Rutenis). Súčasne s valašskou kolonizáciou na prelome 16.-17. storočia prebiehala i kolonizácia poľská. V roku 1747 -1748 tu kamalduli za pomoci farníkov postavili drevený kostol, ktorý bol zasvätený sv. Mikulášovi.
V obci Veľká Franková sa nachádza kostol sv. Mikuláša , hlavný oltár v kostole je neskoro barokovo-rokokový a je evidentne a bez pochýb starší než kostol. Interiér kostola je zdobený freskami . V obci sa nachádzajú kaplnky : kaplnka sv. Jána Nepomúckeho , kaplnka Božského Srdca Ježišovho , kaplnka sv. Anny . Nepochybne krásnym skvostom je aj súsošie sv. Trojice.