Forum Romanum je hlavnou archeologickou oblasťou v Ríme a jedným z najunikátnejších miest na svete. Je to miesto s bohatou históriou starou dva a pol tisícročia. Údolie, v ktorom Fórum stojí, bolo močaristou oblasťou často zaplavovanou vodami Tiberu. V 10. až 7. storočí pred Kr. sa priestor využíval najmä ako pohrebisko pre prvé dediny a ich obyvateľov, žijúcich na okolitých pahorkoch.
Práve tu na Fóre nájdeme Vulkánovú svätyňu, posvätný areál pochádzajúci z 8. storočia pred Kr. Bol zasvätený Vulkánovi, rímskemu bohu ohňa, a tradične sa považoval za miesto, kde legendárne postavy Romulus a Tatius uzavreli mierovú zmluvu medzi kmeňmi známymi ako Latinovia - na Palatíne a Sabini - na Kvirináli a Esquiline. Toto slávne spojenie osád na pahorkatinách sa považuje za základ rímskeho štátu.
Okolo roku 600 pred Kr., oblasť medzi pahorkami bola odvodnená krytým kanálom Cloaca Maxima a zrekultivovaná, vďaka etruskému kráľovi Tarquinovi. Na novo získanom pozemku, po jeho vydláždení, najskôr vznikla tržnica. Postupne sa trhovisko menilo na miesto, kde sa konali aj najdôležitejšie politické stretnutia, vzniklo Fórum. Rím sa stal centrom vtedy známeho sveta. Fórum predstavovalo po stáročia politické, hospodárske, právne a náboženské centrum miliónového Ríma, srdce obrovského impéria rozlohou väčšieho ako dnešných 27 štátov Európskej únie.
Čo dnes vyzerá ako chaotická zmes rozvalín, bolo kedysi dobre navrhnutou štvrťou s majestátnymi bazilikami, obchodmi, víťaznými oblúkmi, kúriami kde zasadal Senát, námestiami obklopenými monumentálnymi stĺporadiami kde rečníci „harašili“ davom a to za akýmkoľvek účelom, pokiaľ to neohrozovalo bezpečnosť štátu, ... a to všetko prepojené širokými ulicami. Skrátka, už pred dvetisíc rokmi mali Rimania svoj jasný urbanistický plán. Súčasné ruiny dokazujú voľakedajšiu krásu a vznešenosť stavieb. Oblasť prežila niekoľko veľkých prestavieb a rozšírila sa o ďalšie cisárske fóra: Caesarovo, Augustovo a rozsiahle Trajánovo.
Medzi cisárske fóra patrí aj Augustovo fórum s chrámom boha vojny Marsa Ultora.
Augustov chrám Marsa Ultora, ktorého výstavbu prisľúbil cisár Augustus za podporu pri pomste za smrť Júlia Cézara, sa nachádzal oproti vchodu do celého Forum Augusta. Rímsky cisár Augustus píše v 21. kapitole svojich „Božských skutkoch“ Res Gestae Divi Augusti: „Na súkromnom pozemku som z vojnovej koristi postavil chrám pre Marsa Ultora a nové Fórum“.
Bol to okázalý chrám z mramoru s ôsmimi stĺpmi v prednej fasáde. Na jeho výstavbu použil Augustus viacero druhov mramoru v rôznych farebných variáciách a z mnohých rímskych oblastí od Tuniska cez Malú Áziu až po slávnu Carraru. O stĺpoch sa hovorilo, že sú najkrajšie v celom Ríme a merali takmer 18 metrov. Spočiatku bol v Ríme bohom jari, plodnosti, chránil dobytok a neskôr sa premenil na boha, ktorý sa dotýkal smrti až sa z neho stal boh vojny. Bol synom Jupitera a bohyne Juno a je často spájaný s Romulom a Remom, ktorým je otcom. To preto sa Rimania často nazývali „synovia Marsa“.
Chrám mal korintský poriadok s ôsmimi stĺpmi pred vchodom a kolonádou po stranách, pričom zadnú stenu uzatvárala apsida. Vo vnútri chrámu sa nachádzali sochy Marsa, Venuše a Júlia Cézara. Za nimi v apside spočívali ďalšie tri sochy. Jednou bol samotný Mars Ultor vo svojej plnej zbroji, druhou bola Venuša s Cupidom a treťou postavou sa stal Divus Iulius, teda božský Gaius Iulius Caesar. Najdôležitejšou sochou bola kultová socha Marsa, ktorá mala chryselefantínový vzhľad.
Prednú časť chrámu, obrátenú do námestia, zdobil rad korintských stĺpov, na ktorých spočívalo vysoké brvno zdobené striedajúcimi sa postavami voľne stojacich kariatíd a medailónmi s hlavami božstiev. Pred chrámom sa nachádzala obrovská socha samotného Augusta stojaceho na voze ťahanom koňmi (quadriga), ktorú financovali senátori z verejných peňazí.
Na severovýchode bolo fórum ohradené vysokým 33-metrovým múrom, ktorý ho oddeľoval od Subury, chudobnej štvrte Ríma často sužovanej požiarmi. Vysoký múr obklopujúci fórum zachoval dva triumfálne oblúky pripomínajúce Tiberiove víťazstvá v Germánii, ktoré dosiahli jeho syn Druzus a synovec Germanicus. V stredoveku, keď oblasť začala byť pravidelne zaplavovaná a menila sa na močiare, sa priechod zasvätený Germanikovi začal nazývať Arco dei Pantani (z talianskeho dei pantani , močiar alebo bažina).
Chrám sa nepoužíval iba na kult, ale aj na stretnutie špeciálneho senátu, ktorý preberal vojenské záležitosti. Zaujímavé boli aj náboženské oslavy, akými boli ludi martiales, kedy sa usporadúval v chráme banket aj procesia.
| Boh | Grécky ekvivalent | Funkcia |
|---|---|---|
| Jupiter | Zeus | Najvyšší boh, boh neba, hromu a blesku |
| Mars | Ares | Boh vojny |
| Vesta | Hestia | Ochrankyňa rodinného kozuba |
| Juno | Hera | Ochrankyňa žien a manželstva |
| Vulkán | Héfaistos | Boh ohňa |
| Neptún | Poseidon | Boh riek a mora |
| Minerva | Athéna | Bohyňa umenia, remesiel a múdrosti |
| Venuša | Afrodita | Bohyňa lásky a krásy |
Luigi Rossini (1790 - 1857), taliansky architekt a kresliar, študoval na akadémii v Bologni, ktorú absolvoval v roku 1813. Podobne ako jeho predchodca Giovanni Battista Piranesi sa sústredil na starovekú rímsku architektúru a vykopávky v Ríme a okolí.
Keď sa dnes spätne pozrieme na krajinu v údolí Tiberu a na 7 pahorkov, na ktorých si pradávni obyvatelia Latia vystavali mesto, zistíme, že si vôbec nevybrali zle. Okolitá úrodná nížina poskytovala svojim obyvateľom hojnosť úrody (darilo sa tu obiliu, ale aj viniču a olivám) a v neposlednom rade aj priaznivé podmienky pre obchod, keďže budúce mesto stálo na križovatke obchodných ciest v tesnej blízkosti brodu. Za zmienku stojí najmä obchod so soľou, ktorú Rimania ťažili v blízkych salinách a ktorá sa stala jedným z hlavných zdrojov bohatstva Ríma v prvom období jeho existencie. Na ľavom brehu Tiberu, asi 25 km od mora, sa rozprestieralo 7 pahorkov, pričom 5 z nich Rimania nazvali priamo horami - MONS a dva už len kopcami - COLLIS. Presne uprostred stojí MONS PALATINUS (s nadmorskou výškou 52 m.n.m) obkolesený pahorkami MONS AVENTINUS, MONS CAELIUS, MONS ESQUILINUS (s nadmorskou výškou 67 m.n.m), MONS CAPITOLINUS (s nadmorskou výškou 49 m.n.m) a napokon COLLIS VIMINALIS a COLLIS QUIRINALIS.
Sedem pahorkov Ríma
Podľa archeologických nálezov vieme, že už koncom 10.stor pred Kr. bol ako prvý z nich osídlený Palatín, pričom neskôr, v priebehu 9.stor pred Kr., vznikli osady aj na ďalších pahorkoch. V priebehu 8. až 7.stor pred Kr. sa osady postupne začali spájať až vytvorili mesto obohnané hradbami. Močaristá prepadlina medzi pahorkami (nadmorská výška okolo 12 m.n.m), neskoršie Fórum, bola v tomto období odvodnená dômyselným kanalizačným systémom zvaným CLOACA MAXIMA (Veľký kanál). Postupne sa tak toto nevľúdne údolie premenilo na obchodné, náboženské, ale aj politické centrum Ríma.
Čoskoro sa tiež začal meniť celkový vzhľad mesta, začalo sa s dláždením ulíc a námestí, pribúdali chrámy, verejné budovy a prosté príbytky Rimanov vystriedali domy z kameňa a tehál so škridlovou strechou. Stavebná činnosť sa potom nezastavila ani v období republiky, treba však povedať, že mesto sa stále rozkladalo viac menej len na pôvodných siedmych pahorkoch a jeho rozloha sa prakticky nijak výrazne nezmenila. Tento stav pritom spôsoboval množstvo problémov, hlavne, keď sa mesto vyvíjalo chaoticky a bez akéhokoľvek plánovania. Krivolaké, úzke uličky sa predierali pomedzi nájomné domy chaoticky popriliepané jeden na druhý, takže Rím ani zďaleka nepripomínal precízne plánované grécke mestá. Najjednoduchším riešením by bolo rozšíriť hranice mesta, tie však strážila tradíciou určená posvätná hraničná čiara - tzv.
Čiaru pomeria pritom mohol posunúť, v zhode s tradíciou, len význačný štátnik, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie rozlohy ríše. Aj keď sa v dejinách Ríma už aj predtým našlo zopár takýchto mužov, k rozšíreniu pomeria sa napokon odhodlal až diktátor Sulla. V priebehu 2. až 1.stor pred Kr. sa tiež začína s rozsiahlou prestavbou mesta, vznikajú nové štvrte podľa gréckeho vzoru, boháči si začínajú stavať prepychové domy a v neposlednom rade sa buduje množstvo honosných verejných budov. Stavebná činnosť naberala na obrátkach najmä za vlády Caesara, ktorý sa okrem opätovného rozšírenia pomeria aktívne podieľal na viacerých rozsiahlych stavebných projektoch. Popri Iuliinej tržnici na fóre, dal postaviť aj nové, tzv. Jeho nástupca Augustus ďalej pokračoval vo zveľaďovaní mesta.
Okrem opravy chrámov a verejných budov zničených alebo poškodených počas obdobia občianskych vojen, vzniklo za jeho vlády mnoho výstavných stavieb, ktoré dal postaviť buď priamo cisár alebo niektorý z jeho početných prívržencov. Takými boli napríklad Agrippove kúpele, Pantheon, amfiteáter Tita Statilia Taura, či nové Augustovo fórum s chrámom boha vojny Marsa Ultora. Popri výstavbe sú dôležité aj Augustove reformy, v ktorých sa cisár snažil čo najviac zohľadniť urbanistické potreby mesta. Okrem rozšírenia pomeria sa tiež rozhodol zvýšiť počet okresov (régií) z pôvodných 4 až na 14, čím chcel docieliť pružnejšiu správu jednotlivých častí mesta. Régie boli pôvodne označované číslami, obyvatelia im však neskôr dali rôzne pomenovania, ktoré určitým spôsobom charakterizovali daný okres (napr. podľa lokality, významnej budovy a pod.).
Mesto sa potom intenzívne rozvíjalo aj za Augustových nástupcov, pričom hranica pomeria bola posunutá ešte 3 krát a to za Claudia, Vespasiana a Hadriana. Rozvoj mesta na čas pribrzdil rozsiahly požiar, ktorý v Ríme vyčíňal od 19. do 28. júla v roku 64 za vlády cisára Nera. Nero sa následne pustil do rozsiahlej obnovy mesta, pričom boli zavedené viaceré protipožiarne opatrenia, ktoré však asi nemali veľký účinok, lebo Rím čoskoro vyhorel dokonca dvakrát a to v roku 69 a 80. Nerovi prišiel požiar celkom vhod, pretože krátko nato sa pustil do výstavby povestného Zlatého domu (DOMUS AUREA). Ten pozostával z komplexu budov, kolonád, parkov, rybníkov a hájov s vilkami, ktoré poskytovali cisárovi plný komfort.
Ďalší z Cisárov, Vespasianus, spolu si svojím synom Titom, dal o pár rokov neskôr časť Nerovho zlatého domu zbúrať a na jeho mieste vybudoval monumentálny amfiteáter - AMPHITHEATRUM FLAVIUM, od stredoveku známy ako Koloseum. Ako činorodý staviteľ sa prejavil aj ďalší z Flaviovcov Domitianus, s ktorého menom sa spája napríklad aj výstavba obrovského paláca na Palatíne. Tento pahorok bol už od čias Tiberia sídlom rímskych cisárov, pričom viacerí z nich si tu postavili svoje paláce. Postupom času sa tak prakticky celý vŕšok zmenil na jeden veľký palácový komplex, ktorý cisári obývali až do čias Diocletiana.
Trajanus sa napríklad preslávil výstavbou veľkolepého fóra, Hadrianus zas svojím mauzóleom, dnes známym pod meno Anjelský hrad. Za vlády vojenských cisárov sa potom pozornosť presunula skôr na opevňovanie mesta ako na stavbu reprezentačných budov. Za cisára Aureliana, v roku 275, bol Rím obohnaný mohutným tehlovým múrom, čo predznamenalo koniec ďalšieho rozširovania mesta. Poslednými veľkými stavebnými projektmi v Ríme boli výstavba Diocletianových kúpeľov, Maxentiovej baziliky a napokon Constantinovho víťazného oblúka.
Čo sa týka štatistických údajov, Rím, obkolesený hradbami cisára Aureliana, zaberal rozlohu 13,9 km2, pričom samotný múr s baštami a bránami bol dlhý presne 18 837,5 m. Rím teda vôbec nebol, aspoň z pohľadu dnešného človeka, veľmi rozľahlý, veď najväčšia vzdialenosť vnútri hradieb neprevyšovala 5 km. V Ríme pritom žilo okolo milión obyvateľov, čo znamená, že mesto bolo dosť preľudnené. Zo záznamov z čias cisára Constantina ďalej vieme, že v Ríme sa v tej dobe nachádzalo 1790 súkromných domov, 42 602 nájomných domov, 11 veľkých verejných a 856 menších súkromných kúpeľov, 28 verejných knižníc, 2 cirkusy, 8 veľkých námestí, 11 fór, 36 víťazných oblúkov, 8 mostov, 1152 studní, 190 obilných síl, 254 mlynov atď.
Centrum Ríma tvorilo už odjakživa FORUM ROMANUM, alebo jednoduchšie Fórum. Dávno predtým, ako sa osady na jednotlivých pahorkoch spojili v jedno mesto, stretávali sa ich obyvatelia v tomto bažinatom údolí na pravidelných trhoch a tu tiež pochovávali svojich mŕtvych. Až výstavbou kanalizačného systému, ktorého zvyšky môžeme nájsť pod Fórom ešte aj dnes, mohol byť močaristý terén odvodnený, čím sa vytvorili podmienky pre ďalší rozvoj tohto miesta. Postupom času sa Fórum začalo zapĺňať domami, chrámami, ale hlavne obchodmi a stánkami obchodníkov, pri ktorých sa Rimania s obľubou stretávali. Fórum, ako ho poznáme dnes, tvorilo približne obdĺžnikové námestie lemované prevažne náboženskými a reprezentačnými stavbami, ktoré ho uzatvárali zo všetkých strán.
Dominujúcim prvkom Fóra boli najmä dve baziliky, stojace na protiľahlých stranách námestia, BASILICA AEMILIA, stojaca neďaleko kúrie a väčšia BASILICA IULIA, umiestnená tesne vedľa Saturnovho chrámu. Baziliky, ako miesta, kde sa mohli Rimania stretávať, besedovať či dojednávať obchody, začali vznikať na začiatku 2. stor. pred Kr., ako prvé napríklad BASILICA PORCIA, OPIMIA, SEMPRONIA a už spomínaná BASILICA AEMILIA. Staršie baziliky boli pritom postupne búrané a na ich mieste postavené nové, ešte mohutnejšie a umelecky náročnejšie, ako napríklad BASILICA IULIA postavená Caesarom. V tesnej blízkosti obidvoch bazilík stojacich na Fóre sa nachádzali dva chrámy, pri Iuliinej bazilike to bol chrám Dioskurov (synov Dia), alebo inak chrám Castora a Polluxa z 5. stor. pred Kr. a na druhej strane, vedľa Aemilinej baziliky, zas chrám Antonia (Pia) a Faustiny.
Stredom Fóra prechádzala posvätná VIA SACRA (Svätá cesta), pomenovaná podľa množstva chrámov, vedľa ktorých sa tiahla. Po nej by sme sa mohli dostať na Kapitol, pahorok uctievaný počas celého obdobia rímskych dejín, na ktorom sa nachádzali najposvätnejšie chrámy starovekého Ríma. Boli to predovšetkým chrám Jupitera Kapitolského na jednej strane pahorka a na opačnej strane, na mieste citadely, zase chrám Juno Monety. V tesnej blízkosti Fóra a Kapitola sa nachádzali tzv. cisárske fóra, monumentálne námestia obkolesené kolonádou, v strede s chrámom a cisárovou sochou.