História a súčasnosť Kostola sv. Michala Archanjela v Kunešove

V Kremnických vrchoch, v nadmorskej výške 779 metrov nad morom, leží nenápadná malá dedinka Kunešov (okres Žiar nad Hronom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1342.

Obec bola známa ako sídlo roľníkov a baníkov, ktorí pracovali v kremnických a handlovských baniach. Z jej dejín je známe, že v roku 1342 Leupuldus, kremnický komorský gróf, daroval škultéciu v dedine sv. Michala Vernerovi de Potska, ktorá ležala na ceste do Prievidze. Obec mala žilinské právo.

V roku 1429 ju kráľ Žigmund založil Kremnici, ktorá si ju privlastnila a v jej majetku ostala až do zrušenia feudalizmu. Mesto si sem kolonizovalo nemeckých osadníkov a nemecká národnosť sa udržala do roku 1945, kedy väčšinu obyvateľstva vyviezli do Nemecka.

Dvojjazyčná tabuľa na začiatku obce Kunešov v okrese Žiar nad Hronom na prvý pohľad síce naznačuje, že miestni obyvatelia nemajú problém s nemeckým jazykom, ale pravda je už v súčasnosti iná. Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a v roku 1991 sa k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je toto číslo oveľa nižšie.

Starostka Mária Slašťanová odhaduje, že ľudí, ktorí si ešte pamätajú na švábčinu (nemčina nemeckých kolonistov, pozn. TASR) a hlásia sa k nemeckej národnosti, je približne len 10 percent. Ona sama si na švábčinu pamätá ešte z detstva. "Do mojich 15 rokov sme doma rozprávali v švábčine. Doma sme sa začali rozprávať po slovensky, keď som mala 20 rokov a keď som sa vydala. Prišiel domov manžel, tak aby vedel o čom sa rozprávame," zaspomínala si Slašťanová.

V roku 1940 mala obec približne 2000 obyvateľov, z ktorých takmer všetci boli nemeckej národnosti. Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Obec utrpela veľké materiálne škody a takmer z dvoch tretín vyhorela. O život prišlo takmer 150 mŕtvych občanov.

"Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď v mierových podmienkach mohla nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov bolo nútených opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny," priblížila Slašťanová.

Ako ďalej uviedla, tvrdé represívne opatrenia v podobe straty občianstva a konfiškácie všetkého majetku postihli aj približne 500 obyvateľov obce, ktorí v Kunešove ostali. "Obnova života v obci v povojnových časoch pokračovala len veľmi pomaly," dodala.

V obci kedysi žilo približne 2000 obyvateľov nemeckej národnostnej menšiny, za bývalého režimu tu však bola zakázaná výstavba a dnes má Kunešov už len 219 obyvateľov.

Farnosť bola založená v roku 1618 mestom Kremnicou na žiadosť miestnych ľudí. Dovtedy patrila ku farnosti Kr. Baní. V roku 1673 bol vypovedaný kazateľ Martin Roxer a nastúpila éra kat. F. Viedli ju zo začiatku františkáni z Kremnice. Za tököliovcov a rákoczyovcov zdieľala osudy kremnickej fary.

O založení farnosti je známo toto: V roku 1617 si Kunešovčania sťažovali pred krem. magistrátom, že ich F Šimko z Kr. Baní nedostatočne obsluhuje pre vysoký vek a zlé cesty, žiadali si aby sa im zriadila farnosť. Mesto žiadosti vyhovelo a r. 1618 ju F Henrik Pretorius. R. 1627 Pretorius oznámil, že ho Pukanec zvolili za farára. Na jeho miesto nastúpil Imrich Gürtler. R. 1652 odišiel do penzie a nastúpil Daniel Fábry. Ordinovali ho na Bzovíku. Mesto za jeho sprievod, v ktorom bolo 7 drabantov, zaplatilo 84,60 zl. Účinkoval do 1672, kedy nastúpil Martin Roxer, ktorého 1673 vypovedali.

Kostol sv. Michala archanjela stojí uprostred obce a je ohradený múrom. Vôkol neho bol cintorín, ktorý je teraz opustený, kostol bol postavený v gotickom štýle. Stratil však svoj charakter, keď ho prestavovali. Teraz v ňom prevládajú prvky barokového staviteľstva.

Rozmery kostola sú: dĺžka 21m, šírka 9,5m, výška 8,5m. Svätyňa je obdĺžniková a má valenú klenbu. Takú má aj loď. Okná sú barokové. Organový chór je priestranný, siaha skoro do polovice lode.

Hlavný oltár nemá vyhraneného štýlu. Jeho retabló tvorí reliéfny obraz sv. Michala, vytvorený z patinovanej sadry na zadnej stene kostola. Je to umelecké dielo veľkých rozmerov, bočný oltár je renesančný. Je tu stará, kamenná krstiteľnica. V lodi sú starobylé sochy sv. Otcov, prinesené sem v roku 1735 z krem.

Pôvod kostola: Bol postavený v neskorej dobe gotickej, začiatkom 15 storočia. V roku 1713 pristavili k nemu vežu. V roku 1766 ho zväčšili pristavením svätyne. Fara je veľká, poschodová, ale zničená, neobývateľná.

Duchovnú správu spočiatku vykonávali kremnickí františkáni: 1674 P. Daniel Weinmann - 1675 P. Leopold Mayer - 1676 P. Benedikt Scheman - 1677 P. Gotfried Meszpacher - 1680 P. Fulgenc Jakobini - 1681 P. Daniel Weinmann - 1687 P. Krištof Mercz - 1688 P. 1697 Šamarjai Adam - 1700 Posmann Štefan 1704 bola fara obsadená ev. a 1709 vrátená. - 1709 Sagasser Kristián - 1720 Peverelly Hieronym - 1722 Kapray Martin - 1725 Hentaller Pavel - 1734 Han Juraj - 1734 Purgič Juraj - 1752 Freyzeysen Alexander - 1790 Hartl Jakub - 1795 Remenár Martin - 1811 Dibner Anton - 1815 Zelenák Tomáš - 1827 Ertl František - 1832 Blay Juraj - 1846 Straka Juraj. Keď ho po potlačení košútovskej revolúcie odviedli do cisárskeho väzenia, administrovali faru: Anton Kevický, Országh Ján a Kleinhans Ignác. 1852 Kleinhans Ignác - 1877 Hrabovec Alojz - 1907 Gríger Mikuláš - 1908 Janeček Karol - 1925 Damko Anton - 1945 Pös Jozef - 1945 Feďvereš Viliam z Kremnice - 1948 Dovala Jozef z Krem. Baní - 1954 Dr. Funczik Emil - 1955 Veselovský Anton z Kremnických Baní. Nem. Kuneschau, maď. Matunák: Cirk. dejiny Kremnice a okolia.

Obraz vyhotovil Jozef Damko, brat F Damku, t. č. akademický sochár v Budapešti. On sám kostol aj vymaľoval. Stalo sa tak pri poslednej renovácii r. Oltár zhotovil miestny stolár Pavol Prokain, r.

V Kunešovskom rímskokatolíckom kostole sv. Michala archanjela je malý jednomanuálový organ, postavený v roku 1879 moravskou organárskou firmou Gebrüder Rieger. V minulom roku bol tento romantický nástroj zreštaurovaný s podporou rodákov v Nemecku, aj s podporou miestnych obyvateľov Kunešova. Kolaudácia organa v minulom roku bola úspešná.

Organologický dozor vykonával Ľuboš Ihring, rodák z Kunešova, ktorý v súčasnosti pôsobí vo Švajčiarsku. Organ sa pomerne zriedkavo používa, čo takémuto nástroju veľmi neprospieva. Napriek tomu však pri festivalovom koncerte obstál veľmi dobre, aj vďaka výbornej interpretke tohtoročného festivalu Zuzane Kissovej.

Zuzana Kissová pochádza z Galanty. Hru na organe študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v triede Doc. Imricha Szabóa. Na VŠMU pokračovala v zdokonaľovaní sa pod vedením Prof. Jána Vladimíra Michalka. Ďalej študovala v Nemecku, na Musikhochschule Stuttgart v triede Prof. Bernarda Haasa. V súčasnosti pôsobí ako organistka v ev. kostole sv. Martina v nemeckom Sielmingene.

Výber skladieb koncertu v Kunešove bol prispôsobený romantickej charakteristike nástroja a zodpovedajúcemu obdobiu. Najväčší poslucháčsky ohlas mala interpretácia skladby Juraja Tandlera (1934) Adlibitky a tiež záverečná skladba Vincenza Petralli Versetti per in gloria Nr. 6 D dur. Práve v týchto interpretačne náročných skladbách vyniklo umenie Zuzany Kissovej a nesklamala ani kvalita nástroja. Kostol sv. Michala v Kunešove má veľký chór, čo môže ovplyvňovať akustiku priestoru, ale aj tak organ znel veľmi príjemne a plne.

Priebeh koncertu bol poznačený príjemnou, takmer rodinnou atmosférou, aj vďaka organizátorovi koncertu, dlhoročnému starostovi Kunešova, Jánovi Ihringovi.

Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Obec utrpela veľké materiálne škody a takmer z dvoch tretín vyhorela. O život prišlo takmer 150 mŕtvych občanov. "Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď v mierových podmienkach mohla nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov bolo nútených opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny," priblížila Slašťanová.

V Kunešove prevažovala typická reťazová kolonizačná zástavba. Z 19. storočia sa tu zachovali dvojpodlažné zrubové i murované domy, ktoré boli spájané do dvoj- až štvordomov malebne situovaných po úbočiach. V obci sa tiež zachoval vzácny gotický kostol sv.

Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a v roku 1991 sa k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je toto číslo oveľa nižšie.

Spomienkou na švábčinu a miestne kulinárske zvyky je útla kuchárska kniha, ktorú zostavila Heike Lingrön. V nej opisuje, že kunešovská kuchyňa bola skromná, ale nápaditá a chutná. "Kto chce variť po kunešovsky, musí si zadovážiť veľké zásoby cesnaku," uvádza s tým, že vo veľkej miere sa v nej využívali zemiaky, múka a slanina. Boli totiž lacné, ale zároveň výživné a dobre zasýtili. Kunešovské gazdinky využívali najmä to, čo si samé v záhradkách dopestovali. No v lete kupovali paradajky, uhorky a tekvice. Mäso sa podávalo len počas nedeľných obedov, sviatkov, počas žatvy a v zime počas zabíjačky. Človek si potom podľa Lingrön vychutnal každý "mäsitý deň". V knihe je napríklad aj recept na vianočnú kapustnicu, v švábčine Kraotsouppm, ktorá je aj po rokoch v jej rodine vyvrcholením vianočných osláv. "Po období pôstu chutila klobáska v polievke obzvlášť chutne," dodala autorka originálnej kuchárskej knihy.

Obec Kunešov v okrese Žiar nad Hronom preslávilo známe stredisko ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Dnes sa už spomienky na tieto tradície hľadajú v obci len veľmi ťažko, pred dvoma rokmi sa snažili spomienky na ne oživiť prostredníctvom projektu v materskej škole.

Na tradíciu výroby drevených hračiek chce nadviazať miestny rezbár a vášnivý ovocinár Alojz Patsch. Informácie o tom, že sa v dedine kedysi vyrábali drevené hračky, našiel podľa jeho slov v knihách. "Boli sme vlastne hračkárskou oblasťou. Naši predkovia ich vyrezávali, maľovali a chodili ich predávať na trh. Týchto našich nemeckých predkov volali 'kofy'," priblížil Patsch. Na zabudnutú históriu chce nadviazať výrobou drevených koníkov so záprahom. Predlohu na ne má už vyrobenú. "Keďže sa k drevorezbe dostanem len počas zimy, tak ich plánujem robiť teraz cez zimné mesiace. Prvé, čo vyrobím, by som chcel dať deťom do škôlky," prezradil rezbár s tým, že miestni škôlkari ho navštevujú aj počas leta a rezbárčenie ich veľmi zaujíma.

Príbytok kunešovského rezbára zdobí viacero rezbárskych počinov - či už sú to postavy z betlehemu, plastiky, alebo palice. "Robím kadečo, napríklad takéto vychádzkové palice zo samorastov. Využil som na nej aj hrče," priblížil Patsch. Originálnych palíc má viac, jedna z nich s baníckou tematikou napríklad poputuje do Banskej Štiavnice. Je na nej zobrazený sv. Mikuláš, z jednej strany je olemovaná nápisom Zdar Boh a druhú stranu palice tvorí výjav starobylých baníkov, ktorí na prácu používali želiezko a kladivo.

Uzatvorenie horského priechodu Kremnické Bane sa dotklo aj obyvateľov Kunešova v okrese Žiar nad Hronom. Dochádzanie do škôl či práce do osem kilometrov vzdialenej Kremnice sa miestnym po novom nielen predĺžilo, ale aj predražilo. Po tom, čo bol horský priechod koncom júla tohto roka uzatvorený, musia Kunešovčania do Kremnice prechádzať cez obchádzkovú trasu vedúcu obcou Krahule, na ktorej sa nevyhnú zdržaniu pre semafory regulujúce premávku. Navyše v zimnom období sa mnohí obávajú nečakaných situácií, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s počasím a poveternostnými podmienkami.

"Z 15 minút sa to dochádzanie do Kremnice predĺžilo na 45 minút, nehovoriac o tom, že sa zvýšilo cestovné," uviedla starostka Mária Slašťanová. Miestni si po novom za cestu do Kremnice zaplatia o 0,30 až 0,45 eura viac. Uzatvorenie cesty tak obci podľa jej slov spôsobilo veľké starosti. Menili sa spoje, obec tiež žiadala o doplnenie dopravného značenia pri odbočke do Kunešova z hlavnej cesty v smere na Martin.

Už od začiatku uzatvorenia spomínaného úseku sa Slašťanová snažila dosiahnuť, aby mohli obyvatelia Kunešova cez Kremnické Bane na výnimku prechádzať. Cestári však boli podľa jej slov neoblomní, a tak obchádzku využívajú od začiatku augusta.

Starostku trápi aj stav približne tri kilometre dlhej príjazdovej komunikácie do obce. Ide o cestu II. triedy v správe Banskobystrického samosprávneho kraja. Aj keď ju podľa Slašťanovej tento aj minulý rok po zimnom období opravili, cesta by si už vyžadovala kompletnú rekonštrukciu.

Záchranne starej odrody slivky, ľudovo známej ako kozie cecky, zasvätil svoju snahu Alojz Patsch z Kunešova v okrese Žiar nad Hronom. Vášnivý rezbár sa okrem stružlikania venuje aj ovocinárstvu, a tak sa rozhodol, že túto starú, ale podľa jeho slov výbornú slivku zachráni v obci aj pre budúce generácie.

"V dedine je len jedna takáto slivka. V bývalej farskej záhrade. Ja by som to chcel obnoviť pre deti, oplotiť ju, lebo nám tu robia zle jelene a srnčia zver," uviedol Patsch. "Nedávno som v rozhlase počul reláciu o starých sortách. Táto slivka patrí podľa neho k starým odrodám, ktoré sú chuťovo veľmi dobré a odolné voči škodcom. "Nenapadá ju žiadna šárka," dodal. O jednu sortu, a to slivky bystrické, už v obci úplne prišli a tak chce zachrániť aspoň túto.

V záhrade Alojza Patscha je viacero zaujímavostí. Jednou z nich sú aj mladé sekvojovce mamutie. Ihličnan, ktorý dorastá do výšky aj 100 metrov, plánuje vysadiť pri vstupe do obce.

Mapa Kremnických vrchov, kde sa nachádza Kunešov

Dvojjazyčná tabuľa na začiatku obce Kunešov

tags: #kunesov #kostol #sv #michala #archanjela #krizom