Ostrihom, po maďarsky Esztergom, leží tesne za hranicami Slovenska, priamo oproti Štúrovu. Tomuto ledva 30-tisícovému mestečku dominuje pôsobivá Ostrihomská bazilika a Hradný vrch plný pamiatok. Rázovitá scenéria a všadeprítomná história robia z dvojice miest Štúrovo a Ostrihom ideálny cieľ jednodňového výletu len na skok od južného Slovenska.
Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, všeobecne známa ako Ostrihomská bazilika, je nepochybne najvýznamnejšou atrakciou. Ide o najväčší kostol v Maďarsku, čo je len jedno z mnohých prvenstiev, ktorými sa pýši. Týči sa na Hradnom vrchu, jednom z mála vyvýšenín v tejto nížinatej lokalite pred meandrom Dunaja, ktorá je akýmsi podstavcom vytvoreným z nánosov predchádzajúcich stavieb a svätostánkov.
Pešia prehliadka Ostrihomu || Najčarovnejšie mesto Maďarska?
Minulosť tejto lokality však siaha do ešte dávnejších čias. Žili tu Kelti aj Rimania a šlo o dôležité sídlo pre Veľkú Moravu aj Nitrianske kniežatstvo. Podľa viacerých historických prameňov sa v blízkosti dnešného mosta nachádzal brod cez Dunaj, oblasť tak musela byť odpradávna strategickým bodom.
Aj po časoch kráľa Štefana čakal Ostrihomskú katedrálu dramatický osud, ktorú si pre predstavu len stručne zhrnieme. Po požiari okolo roku 1180 musela byť postavená odznova, no už zakrátko ju ohrozovali mongolské nájazdy. V roku 1304 ju v rámci mocenských sporov poškodil český kráľ Václav III. Renesančnú stavbu znova opravili a viac ako dve storočia zveľaďovali. Roku 1542 ju aj s celým Ostrihomom obsadila a potom dlho kontrolovala Osmanská ríša. Nasledovali dve storočia opakovaných obliehaní a krvavých bojov.
Ostrihom sa definitívne vyslobodil z tureckého obsadenia až v roku 1683, avšak za vysokú cenu - celé mesto vrátane katedrály a podhradia bolo opäť raz spustošené. Začiatkom 19. storočia sa do Ostrihomu vrátil arcibiskup, a tak aj sídlo Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré v čase najväčšieho rozmachu zahŕňalo veľkú časť dnešného Slovenska. Tunajšia veľká obrazáreň starého umenia preto obsahuje množstvo sakrálnych pamiatok aj z územia dnešného Slovenska. Dnešnú podobu Ostrihomu definuje súčasná katedrála, odznova postavená v priebehu 19. storočia v klasicistickom štýle.
Je inšpirovaná Bazilikou svätého Petra v Ríme, meria 118 metrov a jej múry sú v základoch hrubé až 17 metrov. Návštevníka okamžite po výstupe ohromí výhľad na celú okolitú krajinu vrátane sútoku Hrona a Dunaja, Štúrova na druhej strane a priľahlé pahorky, ale aj zvláštna ozvenia, ktorá v kupole doznieva až 9 sekúnd. Chrámový interiér je stále prístupný a jeho návšteva je zadarmo. Za prehliadku priestrannej krypty vybudovanej v egyptskom štýle, katedrálnej klenotnice a výšľap do nedávno vymenenej kupoly sa platí vstupné.
Najväčší chrám Maďarska zároveň patrí medzi najväčšie a najimpozantnejšie na svete. Okolie baziliky ponúka množstvo ďalších zaujímavých objektov. V areáli určite natrafíte na obrovský a veľmi fotogenický pomník, ktorý zachytáva arcibiskupa Dominika, ako kladie korunu na hlavu Štefana I. Historicky cenná je aj Bakóczova renesančná kaplnka, ktorá bola dodatočne zakomponovaná do tela chrámu.
Ostrihom bol za sídlo katolíckej cirkvi v Maďarsku vybraný začiatkom 19. storočia a výstavba monumentálnej baziliky sa začala v roku 1822. Bazilika v Ostrihome svojou veľkosťou prekonáva dokonca aj Baziliku svätého Štefana v Budapešti. Podľa vnútornej plochy 5 660 m2 je to 46. Dominantou baziliky je obrovská centrálna kupola s výškou vyše 71 metrov, ktorá je 16. najvyššia na svete.
Nevynechajte návštevu nádherne zdobeného interiéru s monumentálnou kupolou bez jedinej nosnej konštrukcie. Všetkým občanom EÚ vo veku od 6 do 26 rokov a seniorom s nárokom na dôchodok poskytujeme 50 % zľavu.
Ostrihom, prvé hlavné mesto Uhorska. Jeho hradný vrch bol do 13. storočia striedavo sídlom kráľov a arcibiskupov. Keď králi odišli do Budína, jeho pánmi sa stali ostrihomskí arcibiskupi. Až kým neprišli Turci. Keď ich predchodcovia utiekli pred Turkami do Trnavy, pôvodná bazilika začala chátrať. Na hradný vrch sa vrátili až za čias Márie Terézie, avšak ich sídlo bolo už v ruinách.
„Úspešný bol jedine Alexander Rudnay. Impozantnú, sto metrov vysokú baziliku stavali 47 rokov. Napriek tomu, že hovoril deviatimi jazykmi, po maďarsky vraj nerozprával. Božiemu chrámu dominuje trinásť metrov vysoká maľba, najväčší oltárny obraz na jednom plátne na svete. Ako jediná prežila nájazd Turkov. Súčasťou baziliky je Bakócziho kaplnka. Ten je spolu s ďalšími relikviami súčasťou rozsiahlej zbierky Klenotnice ostrihomskej baziliky. Inštalovaná je na polceste ku kupole, z ktorej výhľad po zdolaní viac ako 400 schodov, naozaj stojí za to.
Novodobá história Ostrihomskej baziliky začína v roku 1761, kedy prímas Barkóczy dostane naspäť hradné návršie od cisárskych vojsk. Začnú upratovať ruiny, pre vojsko ktoré sa tu naďalej udržuje bude postavený malý barokový kostolík. Do roku 1819 sa vďaka pokračujúcim pohnutým historickým udalostiam nič viac neudeje. V roku 1819 nový arcibiskup Alexander z Rudna. Prinavráti biskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Začína s veľkolepým projektom, ktoré by zabralo celé hradné návršie a stopy po 1000 ročných pamiatkach hradu by zanikli pod novodobými projektmi. Vďaka dvom svetovým vojnám sa z jeho plánov realizovala len samotná budova baziliky. Ostrihom stratil svoju obrannú funkciu v roku 1761 nariadením Márie Terézie.
V rokoch 1770-71 nariadila panovníčka postaviť menší kostolík na vrchole. Kalvária - kríž Ježiša, krorý je na vrchole Sv. V roku 1820 požiadal cisárskeho architekta vo Viedni Ludwig von Remy-ho o vyhotovenie projektov nového biskupského sídla. Pracovné tempo Remyho nebolo dostačujúce preto sa obrátil na jeho zamestnanca zo Šopronu Pavla Kühnel -la. On do štyroch mesiacov odovzdal hotové plány na celú výstavbu.
Výstavbu riadil už chorľavý Kühnel, ako pomocníka si zavolal bratranca Jána Packh-ha, táto spolupráca vyhovovala aj biskupovi. Po roku 1824, po smrti Kühnel-a riadil celú výstavbu jeho bratranec sám. Po dokončení suterénu nasledovalo premiestnenie kaplnky Bakócz o 17 metrov ďalej. Toto riešienie sa mnohým nepozdávalo. Rudnay si získal týmto mnoho nepriateľov. Po jeho náhlej smrti v roku 1831 celú stavbu pozastavili na osem rokov. Plány prerábali viac krát, ale proti tímto riešeniam ostro vystupoval Packh.
V roku 1838 bol zvolený nový biskup zo Šopronu Jozef Kopácsy. Lenže, po obnovení prác zavraždia Packh-a v jeho byte. Počas výstavby Ostrihomu zároveň obnovujú aj biskupstvo v Eger. Kopácsy sa obrátil na tamojšieho biskupa o radu a ten mu odporučí Jozefa Hild-a. Po zmene architektonického vedenia boli vykonané mnohé úpravy. Vzdali sa plánov dvoch bočných budov vedľa bazilky. Zvýšili výšku bočných stien a ešte mnoho iných. Bola to značná strata času.
V čase smrti Kopácsyho bola už hotová kupla a na vrchole bol kríž. V čase zvoleného nového prímaša v roku 1849 Jána Scitovsky-ho, budova ešte nebola dokončená ale dala sa používať. V podobnom stave bola ešte v roku 1856. V tomto roku ju 31 augusta vysvätili za účasti Františka Jozefa I. Počas tejto slávnostnej udalosti hral na organe František List vlastnú skladbu Missa solemmis.
Po smrti Scitovskeho v roku 1866 a voľbe nového biskupa Jána Simora (1867), 1. novembra slávnostne uložili na svoje miesto posledný uzáverový kameň. Počas rokov nahromadené staviteľské chyby, zmena vkusu zanechali značné škody na budove, ktoré si dal za úlohu nový biskup odstrániť. Samotná dokončená bazilika bola v tom čase 11. najväčšia stavba sveta. Dodnes je 3. najväčšou bazilikou.
Jej rozmery sú:
- Výška od podlahy krypty po vrchol kríža - 100 metrov.
- Výška kupoly v hlavnej lodi je 71,5 metrov.
- Celková dĺžka budovy - 107 metrov.
- výška bočných stien 34 a výška malých veží je 57 metrov.
- Výška písmen latinského nápisu vo vnútri kupoly "Mária bola vzatá na nebesia radujú sa anjeli" je 198 cm.
- Výška dórskych stĺpov pri hlavnom vchode je 22 metrov.
Slávnostný zvon panny Márie má 4.5 tony. Je umiestnený v pravej vežičke. Za stĺpmi na prednej stene vidíme štyri obrovské erby biskupských staviteľov s nápismi: coepit - začaté (Rudnay) .. continuavit - pokračoval (Kopácsy) .. consecravit - vysvätil (Scitovsky) .. consummavit - dokončil (Simor)
V popredí pri dórskych stĺpoch, nad prechodovým oblúkom, na nádvorí medzi hlavnou kupolou a malými vežami, pravo vidíme reliéf vysvätenie baziliky. Na ľavej strane je zvečnená udalosť pokladania základového kameňa. Nad hlavným vchodom vidíme biblický výjav "Ježiš volá Zachariáša" Na pravo a vľavo od hlavného vchodu pri bočných stenách vidíme sochy Ľudovíta I.
Socha Panny Márie stojacej na kosáku polmesiaca, s uhorskou korunou na hlave a kráľovským žezlom v ruke a malým Ježišom . Socha je na 3,7 metrovom kamennom podstavci a jej výška je 2 metre. Socha bola postavená 1905 15. augusta, kanonikom Antalom Pórom. Autorom je známy sochár György Kiss (1852) Je tvorcom viacerých sôch v meste. Najznámejšia je socha svätej trojice pred radnicou mesta.
Ako synovi stavbyvedúceho baziliky - otcom bol Bauer József syn Antal si počas búrlivých revolučných rokov zmenil meno, mu bolo umožnené cirkevné štúdium. Za túto príležitosť sa odvďačil mestu viacerými spôsobmi, jednou jeho vďaku bola aj táto socha.
Zo strany Dunaja nad vstupným oblúkom sa zachovali len reliéfi anjelov od sochára Kis György. Sochy zdobiace strechu baziliky sa museli odstrániť. Kameň z talianska, ktorého bol vyhotovený nevyhovoval tunajším poveternostným podmienkam. To čo ostalo sa poškodilo počas 2. Svetovej vojny.
Vedľa oblúka z pravej a ľavej strany vidíme dva kamenné reliéfy. Na jednom zobrazený Svätý Štefan ako dáva do rúk panny Márie patronát nad svojou krajinou. Ladislav I. Svätý (maď. I. László), (* 27. jún 1040 - † 29. júl 1095) bol knieža Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1063 a 1074 - 1077 (spoluknieža 1064 - 1074) a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Bol synom uhorského kráľa Bela I. a poľskej princeznej Richezy (Adelheid).
Interiér Katedrály
Prvé, čo upúta pozornosť, je oltárny obraz. Je to najväčší obraz na svete namaľovaný na jedno plátno v roku 1856, jeho rozmery sú 13,5 x 6,6 metra. Za úlohu vytvoriť toto dielo dostal taliansky maliar Michelangelo Grigoletti, mal namaľovať obraz Tiziana Fraribana, Nanebovzatie Márie.
Hlavný oltár pod obrazom zobrazuje zľava-doprava sv. Martina, sv. Gerharda s malým sv. Imrichom, sv. Vojtecha a blahoslaveného Móra, biskupa mesta Pécs. Je tu zvýraznená spojitosť cirkvi a Panónie. V strede dole je biblický výjav poslednej večere, na bočných kandelábroch vidíme obetovanie Izáka a Mojžiša s medeným hadom. Fresky na strope nad oltárom zobrazujú svätú trojicu. Na štyroch pilieroch kupoly sú zakladatelia západnej cirkvi, sv. Augustín, Ambrózius, Hieronym a Gregor. Fresky a výzdobu nad oltárom maľoval Ludwig Moralt. Dnešnú výzdobu kupoly vytvoril Antonio Detoma, podľa projektov Lipperta (1885-86), pred tým zdobila kupolu maľba hviezdnej oblohy, dnes nájdeme podobnú mozaiku na podlahe. Na dolnom okraji kupoly je nápis ASSUMPTA EST MARIA IN COELUM GAUDENT ANGELI - Mária bola vzatá na nebesá radujú sa anjeli. Veľkosť jedného písmena je 198 cm.
Moraltovým dielom sú aj obrazy nad bočnými oltármi. Na ľavej strane, južnej lodi, je výjav prvotného hriechu a spasenia. Kým iný umelci zobrazujú pod krížom lebku a kosti, Grigoletti zobrazil v ľavom rohu Adama, uvedomujúc si svoj skutok a Evu modliacu sa k Ježišovi. Na oltári pod obrazom držia dvaja anjeli svietnik, tu sa zapaľujú sviečky v čase svätého príjmania. Na pravého anjela v čase vojny spadol pracovník počas montáže okna a umrel.
Oltár sv. Jozefa v pravo, je prácou Johanna Meixnera 1856. Svätý Jozef bol vyhlásený Piom IX. v 1870 za patróna katolíckej cirkvi. Tak ako ochraňoval nazaretskú rodinu Ježiša tak teraz s božou pomocou chráni cirkev. nad ním obraz narodenie Krista. Oproti stojí oltár Ježišovho srdca, po jeho boku je Svätý Anton Padovský, počas modlitby (1195-1231). Vo Francúzsku a Taliansku pôsobil ako prvý učiteľ teológie vo svojej reholi. Bol obdarovaný schopnosťou bilokácie, prorokovania a čítania v svedomí ľudí. Na druhej strane je Margita Mária Alacoque, panna a rehoľníčka, počas zjavenia Ježišovho srdca. ktorej sa počas prísneho rehoľného života najviac krát zjavil Ježiš so svojim všeobjímajúcim milujúcim srdcom (1647-1690). Autorom je György Kiss 1897. Reliéfy zobrazujú Betlehem, miesto narodenia „živého chleba”.
Na opačnej strane baziliky, v severnej lodi, je oltár sv. Vojtecha Johanna Meixnera. Tu sú umiestnené relikvie blahoslaveného Zoltána Meslényi Lajosa. Po zatknutí arcibiskupa Mindszentyho ako biskup preberá ostrihomský úrad. V roku 1950 bol tiež zatknutý a v komunistickom internačnom tábore Recsk za vytrvanie vo svojej viere popravený. Nad svätým Vojtechom je obraz pokrstenia Vajka. Na tejto strane dominuje obraz Grigolettiho, zobrazujúci sv. Štefana orodujúceho za ochranu krajiny k Márii, (1870). Pod obrazom sú popravený svätý Marek križín, Štefan Pongrác a Melichar Gorecký, boli popravený v roku 1619 vojakmi Györgya Rákócziho. Prenasledovanie katolíkov začalo obsadením mesta Košice na jeseň. Troch rekatolizačných mučeníkov žiadali zriecť sa svojej viery, po ich neochote boli v noci 6. septembra popravený, ich telá hodili do odpadového kanála. Miestny kat sa ale nad nimi zľutoval a tajne ich pochoval v záhrade kráľovského domu. Na mieste ich mučenia stojí kostol premonštrátov. Dnes sú pozostatky rozdelené, v Trnave, Košiciach, Ostrihome ale aj v Ríme. Tu sú ich relikvie v urne ktorá pred tým uchovávala Štefanovu svätú pravicu. Tá je dnes v Budapešti. Vedľa oltára na ľavo je misijný kríž vyrobený Csabom Ozsvárim (1963-2009) v roku 2008. Je to 3 metre vysoký dubový kríž, zdobený tepanou bronzovou ornamentikou. V hornej polovici kríža sú malé okrúhle slenené relikviáre, ktroré obsahujú telesné pozostatky misijných obetí mučeníkov komunistickej diktatúry. V popredí mučeníkov na mramorových podstavcoch je v pravo sv. Margita 1242-1270, dcéra Bela IV. Podľa zachovanej legendy z roku 1510 mala prorocké schopnosti, ktorými pomáhala pri diplomatických rozhodovaniach otcovi. Umrela veľmi mladá. Vedľa nej je sv. Alžbeta Uhorská (Durínska) (1207-1231), dcéra Ondeja II. Po narodení jej prvého dieťaťa založila útulok pre opustené deti, pomáhala chudobným. Ako dvojnásobná matka zakladá 28 lôžkovú nemocnicu. 1225 počas epidémií a hladomoru podporuje hladujúcich zo skladov hradu Wartburg, pritom ona sama žije veľmi striedmym životom. Tu sú dodnes pomenované po nich dve chodby Margitina a Alžbetina Chodba.
Oltár sv. Martina (316-397) Narodený v rímskom meste Savaria, dnes Sombathely. Nad oltárom sv. Štefan, silou kríža presviedča maďarských pohanov (Ludwig Moralt 1855). Na pravo helena a na ľavo Kinga, dcéry Bela IV. Sv. Kinga patrónka Poľska a Litvy. K jej osobe sa viaže vacero legiend. Počas úteku pred Tatármi, pri pieninách jej spadla stuha z vlasov, z ktorej vzikla rieka Dunajec, cez ňu sa ešte vojská horko ťažko dostali. Neskôr zahodila svoj hrebeň z ktorého vznikol hustý les ktorí Tatárov nadobro zastavil. Blahoslavená Helena (1235-1298), dcéra Bela IV. sestra Kingy a Margity. Vydala sa za Boleslava V. hanblivého v roku 1256. Prívlastok Hanblivý (lat. Pudicus) mu ostal potom čo s manželkou zložil sľub čistoty. Po jeho smrti 1279 rozdala majetok cirkvi a chudobným, so svojou tiež vdovou sestrou Kingou sa utiahli do kláštora klarisiek v Sandomierz (slov. Sandomier) Mesto v Poľsku v Svätokrížskom vojvodstve v okrese Powiat sandomierski v rovnomennej gmine. Na rieke Visla. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1827. Oltár je dieliom Györgya Kissa (1896). Oltárne plastiky: Sv. Štefan skladá prísahu sv. Pred bitkou sa modlí sv. Štefan u sochy sv. Martina s prísľubom donácií pre opátstvo Pannonhalma. V 19. storočí prevládal názor, že Pannonhalma je rodiskom sv.
Na pilieroch kupoly pri vchode, stoja obrovské sochy jezuitského kardinála Petra Pázmánya a arcibiskupa prímasa Jána Simora. Pázmány bol veľkým rekatolizačným rečníkom, novodobý Cicero. V Bratislave založil univerzitu a vo Viedni inštitút. Pochovaný je v Bratislave. Socha je 10,2 metra vysoká a má 16 ton vyrobil ju Pietro della Vedova 1882. Sochu Jánosa Simora vyrobil Strobl Alajos a Schikedanz Albert 1896. V ruke drží projekty baziliky skúmavým pohľadom kontroluje prebeh prác, veď výzdobu kupoly riadil on. Nad ním je Ján krsiteľ v jednoduchom pastierskom rúchu.
Kaplnka svätého Štefana
Sochu prvého ukameňovaného kresťanského mučeníka vyrobil István Ferenczy (1792-1856). Zobrazuje ako sa vo vízii mučeníka otvára nebo a naplnený duchom svätým dvíha ruku na znak odpustenia všetkým ktorí mu ubližujú. Kaplnka bola postavená v roku 1828 obnova nasledovala v roku 1890. Oproti je hrobka Károlya Ambrusa prímasa ktorí pôsobil v Ostrihome len jeden rok. 1809 sa stal obeťou morovej epidémie. Na ľavo od oltáru je plastika zo 17. stor. Narodenie Ježiša. Pochádza pôvodne od majstra z mesta Mainz (západne od Frankfurtu). Nad kaplnkou Bakócz reliéf Ježišov príchod do Jeruzalema. Medzi osobami sa nachádzajú aj portréty prímasa Scitovszkeho a umelca Meixnera. Oproti je Ježiš medzi deťmi.
Na chóre Stojí monumentálny kráľ Dávid, svätá Cecília a anjeli. Cecília je pochovaná v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“. Je patrónkou hudobníkov a spevákov. Medzi jej znaky patrí ľalia, organ, lutna a palma. Tu na chóre je najväčší organ Maďarska pôvodne mala 64 registrov a 3484 píšťal, jeho najmenšia píšťala je 2,5 cm a najväčšia má 6 metrov. Dnes je rozšírená na registrov 140 z ktorých je funkčných 90 a má 6000 píšťal.
Hneď pri vchode baziliky vpravo vás jedny schody dole zavedú do krypty a druhé hore k hodinám, zvonici a na strechu skadiaľ je krásny výhľad na celé okolie. Hodinový mechanizmus bol vyrobený v roku 1861 v Budíne švábskym majstrom Henslerom
Zvony sú celkom tri:
- Stredný hodinový zvon sv. Štefana, má 280 kg, priemer 81 cm vyrobil ich András Schaudt roku 1858 v Pešti.
- Zádušný zvon 33 kg priemer 31 cm. Vyrobený Josephom Steinstockom v Budíne v roku 1751. Bol zakúpený pre baziliku.
- Veľký zvon. 5827 kg. priemer 218, cm, pôvodný zvon panny Márie v roku 1930 praskol, preto ho museli v roku 1937 odliať znova. Majster zvonár dostal za úkol od kanonika Antala Lepolda vyrobiť presnú kópiu starého zvona, aj s nápisom: „Rupta sumptibus Justiniani Card. Serédi archieppi et Capituli M.E.S. refusa a. MDCCCCXXXVIII, in quo Internat. Euchar.Congr. cum Scti Stephani Protoregis 9-ies saeculari iubilaeo in Hung. Concelebratus est.“ Zvon bol vysvätený 13.
Krypta
Do krypty sa dostaneme po 57 schodoch. Pozor! Je tam vždy zima, aj v tej najväčšej horúčave. V suteréne nás vítajú sochy Andreasa Schrotta, symbolizujúce pominuteľnosť a večný život. Počas výstavby baziliky boli zachránené niektoré náhrobné kamene zo stredovekej katedrály sv. Vojtecha. Dénesa Széchyho, ktorí korunoval Mateja Korvína alebo tiež veľkého Humanistu, vychovávateľa Mateja - Jánosa Vitéza. Vo vnútornej rotunde sú pochovaný arcibiskupi od Károly Ambrusa až po dnešok. V roku 1991 sem preniesli z Máriazellu a tu pochovali pozostatky Józsefa Mindszentyho. Za jeho odvahu vo vytrvaní viery sa tu modlil aj Ján Pavol II.
Arcibiskupská klenotnica
Je najbohatšou zbierkou cirkevných, kráľovských a korunovačných predmetov. Uchovávajú sa tu korunovačné arcibiskupské ornáty, oráre, rôzne, ozdobné oblečenia barokovej liturgie. Samostatnú výstavnú vitrínu majú predmety Petra Pázmánya, kde uložené jeho rúcho, ornát topánky a klobúk. Jeho cestovný oltár a prsteň, najstarším predmetom je kryštál vybrúseným krížom, z roku 700, slúžil na zapálenie sviečky ako lupa. Po v páde a vylúpení Tatárov bola krajina vylúpená napriek tomu sa zachovali mnohé cirkevné predmety z bronzu. Z roku 1235 je vystavený kríž prísahy, na ktorí prisahali králi počas korunovácie. Do jeho stredu je vo filigránovej výzdobe vsadený kus dreva z Kristovho kríža. Nájdeme tu rôzne monštrancie, od neskorej gotiky až po 18. a 19. storočie. Najcennejší kalich - Benedikta Sukiho zo Sedmohradska z roku 1440. samostatná vitrína je venovaná klenotom arcibiskupov, biskupské palice sú zoradené podľa účelu, viacero z nich bolo použitých len počas korunovácie. Najcennejšia kalvária Mateja Korvína, vyrobená z dvoch kusov v rôznych obdobiach 1402 a 1440. Kalich z rohu bizóna s doby Žigmunda Luxemburského, dary pápežov, zbierky biskupov a arcibiskupov ... a ešte mnoho iného.
Rozmery Ostrihomskej baziliky
| Rozmer | Hodnota |
|---|---|
| Výška od podlahy krypty po vrchol kríža | 100 metrov |
| Výška kupoly v hlavnej lodi | 71,5 metrov |
| Celková dĺžka budovy | 107 metrov |
| Výška bočných stien | 34 metrov |
| Výška malých veží | 57 metrov |
| Výška písmen latinského nápisu vo vnútri kupoly | 198 cm |
| Výška dórskych stĺpov pri hlavnom vchode | 22 metrov |
Na záver možno povedať, že Ostrihomská bazilika je nielen významným náboženským centrom, ale aj architektonickým skvostom s bohatou históriou a množstvom umeleckých diel. Jej návšteva je nezabudnuteľným zážitkom pre každého, kto sa zaujíma o históriu, umenie a náboženstvo.
