Objavte fascinujúci pohľad na biblické proroctvá a ich význam pre súčasný svet. V tomto článku sa ponoríme do hlbokých myšlienok o tom, prečo cudzinci budú šliapať chrám a čo to znamená pre nás všetkých.
Medzi dôležité predpovedané udalosti v Biblii patrí obnova Izraela ako národa s návratom do zeme Kanaán na Blízkom východe, ktorú Boh sľúbil Abrahámovi.
Táto udalosť prebehla nedávno, 14.5.1948, po 2000 rokoch bez vlasti na zemi pre Izraelcov. S obnovou Izraela ide obnova Božieho ľudu do stavu, v akom bol na začiatku, v popise Skutkov apoštolov.
Ezechiel 36, 22 hovorí: "Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Nekonám kvôli vám, dom Izraela, ale kvôli svojmu svätému menu, ktoré ste znesvätili medzi národmi, ku ktorým ste prišli."
Hospodin hovorí: "Posvätím svoje veľké meno, znesvätené medzi národmi, ktoré ste znesvätili medzi nimi, a pohanské národy spoznajú, že ja som Hospodin,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚keď dokážem na vás pred ich zrakmi, že som Svätý."
"Poberiem vás z národov, zhromaždím zo všetkých krajín a dovediem na vašu pôdu. Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia."
Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.
Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.
Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."
Lukáš 21, 20-28 hovorí: "Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov."
Vráťme sa však k myšlienke spásy a Božieho súdu. Keď sa Ježišovi učeníci opýtali svojho Učiteľa: „Kto môže byť spasený, jasne im odpovedal: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné“ (Mt 19, 25-26).
Ježišova odpoveď prišla v kontexte Jeho rozhovoru s veľmi bohatým mladým mužom, ktorý sa držal celého Zákona a prísne ho dodržiaval. Plnenie prikázaní a všeobecných etických princípov Zákona nestačí na to, aby človek dosiahol spásu.
Vyžaduje sa od neho, aby sa neobmedzoval len na plnenie niektorých prikázaní. Vyžaduje sa od neho, aby prekračoval prikázania a slobodne preukazoval lásku. Od Ježišovho učenia sa očakávalo, že tí, ktorí sú noví v duchovnom a praktickom živote Jeho slov, ich budú praktizovať tak, že pri ich vývoji budú prikázania nahradené láskou, v ktorej je slobodné dávanie a obeta.
Svätý apoštol Pavol vo svojom Liste Galaťanom hovorí: „Zákon nikoho neospravedlňuje pred Bohom... Zákon sa stal naším učiteľom, ktorý nás vedie ku Kristovi“ (Gal 3,11; 24).
Je teda jasné, že spása nesúvisí automaticky s plnením Zákona, jeho súdov a prikázaní. Spasenie je Božia záležitosť, nie naša ako ľudí. "Kto bude spasený?" - je otázka, na ktorú nemôže odpovedať nikto okrem Boha.
Ak by bola otázka spásy ponechaná v rukách ľudí, bola by to veľká katastrofa, pretože každý by súdil iných v otázke spásy alebo zničenia podľa svojich rozmarov a predsudkov, a nie podľa toho, čo hovorí Evanjelium a Pán.
V našej súčasnej realite sa stále nájdu takí, ktorí tvrdia, že spása je len pre ich národ, ich cirkev či denomináciu... Sedia na Božom tróne a niekoho odsudzujú do večného pekla alebo niekoho posielajú do neba.
Nie je človek súhrnom pozitívnych a negatívnych emócií? Ako teda môže človek ovládaný zdedenou nenávisťou a pudmi, sklamaniami a prchavými emóciami spravodlivo posúdiť spásu a zničenie iných?
Preto nemôžete nikoho súdiť. Namiesto toho sa treba modliť za spásu vlastnej duše a tých, s ktorými zdieľame spoločenstvo viery. Keď hovoríme o spasení, musíme si byť vedomí skutočnosti, že naše šance nie sú lepšie ako šance iných. Sú takí, ktorí nás prevyšujú v dielach lásky a neobmedzeného dávania.
V deň súdu sa nás Boh nebude pýtať na našu náboženskú alebo denominačnú príslušnosť a na to, do akej miery sme praktizovali zákony a prikázania, pretože tieto veci boli ustanovené, aby nás vychovávali a viedli k pravde.
Namiesto toho sa nás opýta: „Ukáž mi, ako si miloval svojho brata. Napriek hriechom ľudí, bez ohľadu na to, aké dobro vykonali, konečný súd patrí iba Bohu: „u Boha je všetko možné“.
Je potrebné vysvetliť, že myšlienka sama osebe, aj keby bola akokoľvek vinná, nerobí nás hriešnymi pred Bohom. Človek je vinný od chvíle, keď prijme a osvojí si myšlienku, preto je veriaci človek vyzývaný vzdialiť sa od každej prichádzajúcej myšlienky.
Je tiež dôležité, aby sa veriaci vyhýbal každému pokušeniu, ktoré sa stáva podnetom vzbury a odporu tela. Kresťan má viesť zápas ešte aj preto, lebo v jeho vnútri je náklonnosť k hriechu.
Tu je dôležité vysvetliť, že po pokání a návrate človeka k Bohu, hoci je človeku odpustené a je ospravedlnený pred Bohom, pokračuje aj náklonnosť k hriechu.
Koľkokrát po pokání a spovedi nevidíme, ako naše vášne poburujú egoizmus, hnev, zlosť, zlé túžby a toľko ďalších vecí, ktoré sú v našom vnútri.
Vyvstáva otázka: Prečo Boh spolu s naším previnením neodstráni aj náklonnosť, ktorá v nás existuje? Po prvé, aby sme neupadli do hriechu Lucifera (nositeľa svetla). Lebo ak nám vezme aj náklonnosť k hriechu, ktorý je v nás, budeme si myslieť, že sme dokonalí a svätí sami osebe a tak sa ocitneme v nebezpečenstve, že budeme zatratení navždy.
Po druhé, necháva v nás náklonnosť, aby nás naučil pokore. Stále, keď padáme a ustupujeme pokušeniu a hriechu, Boh nás privádza k pokore. Zisťujeme, akí sme slabí a ako potrebujeme Božiu blahodať.
Po tretie, Boh necháva náklonnosť ešte z iného dôvodu: chce zahanbiť diabla. Diabol je nepriateľom človeka. Keď obor zničí dieťa, neznamená to nič, ale keď dieťa zničí obra, je to obdivuhodné.
Čo robí Boh? Namiesto toho, aby On zničil diabla, čo proti Nemu robí trpaslík? Koho necháva, aby ho zničil a zahanbil? Človeka, malé dieťa. Rozmýšľal si o tom niekedy, že ty, slabý človek, ale verný Bohu, máš vďaka Božej blahodati moc zničiť a zvíťaziť nad obrom diablom. Neveríš tomu?
Toto je zápas, ku ktorému je volaný veriaci a toto sú jeho nepriatelia, ktorí proti nemu bojujú. V tomto zápase neexistuje prímerie, ani kompromis. Je to zápas až do smrti.
Každý z nás nech si vstúpi do svedomia, nech preskúma svoj doterajší život a zamyslí sa nad tým, čo v ňom bolo nesprávne a hriešne. Len tak budeme pripravení hovoriť o sebe, o svojich hriechoch, o svojich nedostatkoch. A nielen hovoriť, ale sa takým aj cítiť.
Naša hriešnosť sa nám javí ako smutná a neurčitá, no je to málo. Keď prichádzame k spovedi, je potrebné jasne si premyslieť, čo v nás a našom konaní je hriešne a do akej miery.
Odpoveď je jednoduchá: Postavme si Boží zákon z jednej strany a náš život z druhej strany a skúmajme, v čom sa zhodujú a v čom sa rozchádzajú. Berme svoje skutky rad za radom a porovnávajme ich s Božím zákonom a uvidíme, či sú zákonné alebo proti zákonu.
Napríklad: Ublížil ti niekto a ty si sa mu pomstil. Prikazuje takto Boží zákon alebo nie? Videl si prehrešky iných ľudí a odsudzoval si ich za to. Je to v súlade s Božím zákonom?
Vykonal si niečo dobré a chválil si sa sám pred sebou alebo si si nahováral, aký si dobrý. Existujú aj iné príklady: Boží zákon hovorí, aby pre nás Boh bol na prvom mieste a ja myslím na všetko možné a na Boha nemám čas. Je to správne?
Boží zákon prikazuje nehnevať sa, nezávidieť, neprivlastňovať si cudzie veci. Je dôležité si vytvoriť poriadok, podľa ktorého budeme postupovať. Predstavme si všetky naše povinnosti vo vzťahu k Bohu, blížnym a sebe samému.
Potom sa podrobne pozrieme na svoj život vo všetkých týchto vzťahoch a uvidíme výsledok. Preštudujme si Desať Božích prikázaní a rozmýšľajme o tom, či sme ich vo svojom živote všetky vyplnili.
Pomôže nám aj každodenné čítanie Evanjelia, listov svätých apoštolov a ďalších užitočných kresťanských kníh, v ktorých sa vysvetľuje, ako má kresťan postupovať pri duchovnom a telesnom zápase.
Všetky tieto texty sú pre nás zrkadlom, v ktorom uvidíme nečistoty a hriechy, a postupne ich budeme odstraňovať. Preskúmajme celý svoj život a porovnajme ho s Božím zákonom.
Keď sa takto budeme zamýšľať nad svojím konaním, objavíme mnohé myšlienky a túžby, skutky a slová, ktoré neboli celkom čisté, hoci navonok vyzerali ako správne.
Záverom, nech nám tieto úvahy slúžia ako podnet k hlbšiemu zamysleniu sa nad naším životom a vzťahom k Bohu. Nezabúdajme, že spása je v Božích rukách a našou úlohou je milovať a slúžiť blížnym.
Model Chrámu v Jeruzaleme
Medzi dôležité predpovedané udalosti v Biblii patrí obnova Izraela ako národa s návratom do zeme Kanaán na Blízkom východe, ktorú Boh sľúbil Abrahámovi.
Táto udalosť prebehla nedávno, 14. mája 1948, po 2000 rokoch bez vlasti na zemi pre Izraelcov. S obnovou Izraela ide obnova Božieho ľudu do stavu, v akom bol na začiatku, v popise Skutkov apoštolov.
Zjavenie Jána a Babylon
Božie slovo hovorí o neveste Kristovej a tu vidí temnú silu podobnú neveste, ale je to iná osoba - prostitútka a vrahyňa. Odvádza ľudí, ktorí hľadajú Boha na zlú cestu ponukou falošnej zbožnosti, ktorá je podobná pravej.
Vedie ľudí k nevernosti voči Bohu a milovaniu márností sveta, ako je zmienené bohatstvo, moc. Kto z ľudí ju demaskuje, stáva sa cieľom jej zúrivosti, aby bol umlčaný a zničený. Všetky ohavnosti a vraždy Božích služobníkov má v krásnom zlatom kalichu, čo znamená zakrytie zločinov niečim pekným.
Usiluje sa ovládať ľudských vládcov sveta a sedí na šelme, má jej podporu. Šelma ju trpí a v daný čas babylonskú prostitútku zničí.
Zjavenie 17, 1-17 hovorí:
"Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, a prehovoril ku mne takto: „Poď, ukážem ti súd nad veľkou neviestkou, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a obyvatelia zeme sa opíjali vínom jej smilstva.“ V duchu ma odniesol na púšť. A videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme, plnej rúhavých mien, ktorá mala sedem hláv a desať rohov. Žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme. Videl som tú ženu, opitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa začudoval."
"Anjel mi však povedal: „Prečo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie, a má sedem hláv a desať rohov. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je, ale má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, budú sa čudovať, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, ale zasa príde. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; a aj sedem kráľov: Piati padli, jeden kraľuje, ďalší ešte neprišiel; až príde, smie ostať len nakrátko. Šelma, ktorá bola, a nie je, je ôsmym kráľom, je z tých siedmich a ide do záhuby. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale spolu so šelmou dostávajú moc ako králi na jednu hodinu. Sú jednej mysle a svoju moc i vládu dajú šelme. Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; tí, čo sú s ním, sú povolaní, vyvolení a verní.“ A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. Desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku. Spustošia ju a obnažia. Budú jesť jej telo a spália ju ohňom. Lebo Boh im vložil do srdca, aby konali podľa jeho zámeru, riadili sa jedným úmyslom a odovzdali svoje kráľovstvo šelme, až kým sa nesplnia Božie slová."
Babylon - Apokalypsa