Agrigento, mesto na Sicílii, ktorého meno je potrebné vyslovovať s úctou i pokorou, obdivom i gráciou. Agrigento, Akragas. Mesto dnes už moderné a predsa originálne archetypálne, ale s úchvatnou ojedinelosťou, niečím, čo nás na dlhší čas posadilo do kresla k vynikajúcej káve. Boli sme na to pripravení a predsa nie celkom.
Skalnatá roklina pod mestom nás delila od sna. Z terasy kaviarne sme sa odrazu pozerali na druhú stranu ponad priepasť do minulých vekov antiky. Ako v akomsi prapodivnom kine sme mali pred sebou chrámy gréckych bohov cez ktorých dórske stĺpy prenikali lúče aprílového slnka, ako od najlepšieho divadelného osvetľovača. Valle dei Templi, Údolia chrámov.
Chrámy síce nie sú v údolí, ale na pahorkoch Rupe Atenae a Gingenti, ale to je teraz zanedbateľný detail. Ako v Starých gréckych bájach sme videli gréckych kolonistov z Kréty a Rodosu začať okolo roku 581 pred Kristom stavať mesto, do ktorého sme ako cez pomyselnú Bránu histórie prechádzali do iných vekov. Akragas. Mesto prosperity a slávy. Mesto krutosti vlády tyrana Phalarisa i krásy podľa Gréckeho básnika Pindarosa vychváleného ako najkrajšie z miest obývaných smrteľníkmi. Navigačné tabule nás usmerňovali k vstupu do histórie.
Chrám Juno Lacinia v Agrigente. Zdroj: Wikimedia Commons
Niekedy, keď si plánujem cesty, keď si predstavujem kam by som sa chcel ísť pozrieť, niekedy, keď viem cieľ cesty, viem už vopred, že ten cieľ sa spája ešte s niečím iným, ako s konkrétnym miestom. Cítim to podvedome. Všade je niečo, čo nás akosi myšlienkovo spája so spomienkami. Na iné miesta, zážitky, priateľov, známych.
Prechádzali sme chodníkom medzi kvitnúcimi pomarančovníkmi a citrónovníkmi i okolo stromov už s dozrievajúcimi citrusmi, vyhýbali sme sa všadeprítomným prepyšnelým opunciam, nasávali sme vône bujnejúcej, kvitnúcej jari a medzi kvetmi jej nádhery sme vyhľadali mohutné stĺpy Tempio della Concordia, chrám Concordie, alebo chrám svornosti. Vedľa chodníka ležali fascinujúco mohutné stavce dórskych stĺpov a tak som neodolal objatiu so stáročiami, tak ako vždy objímem obrovské buky našich Malých Karpát, keď sa s nimi zvítam a rozprávam. Hladil som chladivé kamenné prvky stĺpov, ktoré boli ešte dostupné dotyku minula dlaňou.
Aj týmto stĺpom som hovoril o mojom učiteľovi Doc. Karolovi Kahounovi, ktorý preniesol časť svojej lásky k antike a histórii na mňa a ktorý, keď nám vysvetľoval rozdiely antických slohov v architektúre, keď nám kreslil pôdorysy starovekých chrámov, ako keby sa prechádzal tu medzi Tempio di Vulcano, Tempio della Juno Lacinia , alebo Tempio di Ercole. Jarný termín na návštevu Agrigenta bol vynikajúcou voľbou. Spoluturisti nám ešte nešliapali na päty a my sme sa nemuseli medzi nimi nemuseli prepletať.
História a význam
Agrigento je plné starovekých miest. Niektoré čas premenil na beztvaré ruiny, ale nájdeme tu aj také, ktoré dodnes dýchajú stratenou antikou. Cieľom výletu je staroveké mesto Akragas, dnešné Agrigento, ktoré dodnes nesie rukopis Grékov zo 6.storočia pr.Kr. Dnešné, moderné Agrigento má takmer 60 tisíc obyvateľov, no navždy už bude ležať v tieni starovekého údolia.
Údolie chrámov leží pár kilometrov za moderným Agrigentom a hoci sa o ňom hovorí ako o údolí Valle dei Templi, v skutočnosti leží niekoľko chrámov na pahorkoch Rupe Atenae a Girgenti. Už z diaľky vidno ako sa ich kamenné stĺpy dvíhajú k nebu a keby aj niekto nevedel cestu, oni ho nasmerujú. Na počiatku starovekého Akragasu stála dvojica mužov Aristonous a Pystilus, ktorí sa v roku 581 pr.Kr. rozhodli v neďalekej Gele zozbierať skupinu kolonistov z ostrovov Rodos a Kréta, aby sa spoločne vydali na západné pobrežie neďaleko riek Hypsas a Acragas. Tu v úrodnom kraji, kde sa more stretáva s pevninou a pahorky sa rozbiehajú do centrálnej časti ostrova položili základný kameň mesta, ktorému bola sľúbená veľká budúcnosť. Akragas bol v starovekom svete pojem, no tým ostal až do dnešných dní.
Chrám Juno Lacinia
Cestička pretkávajúca Údolie chrámov sa delí hneď na začiatku, ale najlepšie je začať pahorkom Collina s chrámom bohyne Juno Lacíniskej. Leží na samom okraji starovekého areálu a len pár metrov od chrámu padá útes nadol do širokého údolia. Vyschnutú krajinu dotvárajú občasné zelené kríky, opuncie či neveľké mandľové stromy ovešané plodmi. Gréci vždy vedeli svoje architektonické poklady zasadiť citlivo do krajiny a aj tu v prípade chrámu Junóny sa snúbi krása dórskych stĺpov s panorámou krajiny.
Chrám tu stojí od roku 450 pr.Kr. a hoci ho zub času rozhlodal aj dnes tu stojí 25 stĺpov, pričom tie na severnej strane na svojich ramenách nesú aj zvyšok architrávu. Niekoľko ľudí sa túla naokolo, pretože vstup do chrámu už nie je možný ako tomu bolo pred pár rokmi a tak nezostáva nič iné, ako ho obdivovať z diaľky niekoľkých metrov.
Údolie chrámov v Agrigente v noci. Zdroj: visitagrigento.com
Ďalšie chrámy v Agrigente
Ikona celého Údolia chrámov, ale aj Agrigenta leží niekoľko desiatok metrov odtiaľto. Stačí sa vydať pahorkom hlbšie do areálu a odrazu sa vyrysuje neskutočný Chrám Svornosti, teda Tempio della Concordia. Hoci ho pod týmto menom pozná celý svet, niektorí archeológovia sa domnievajú, že ho zasvätili Dioskurom či dokonca bohyni Deméter, ktorá je so Sicíliou spätá odjakživa.
Predtým ako k nemu návštevník príde ho obkolesí séria tufových skál s vytesanými otvormi. Je ich tu niekoľko desiatok a kým dnes diery zívajú prázdnotou, v období Byzancie ich používali ako nekropole. Po tom ako sa Rímska ríša rozpadla sa rozpadla aj moc mnohých miest a ľudia využívali staroveké mestá neskôr ako zdroj stavebného kameňa, alebo dokonca niektoré z chrámov pretvorili na kostoly a vysvätili ich. Neďaleko chrámu už dozrievajú opuncie a ich plody sfarbené do bordovej až prenikavo žltej farby okolo seba šíria sladkastú vôňu. Je priam neuveriteľné ako sa chrám starý 2450 rokov mohol takto zachovať.
Možno to bolo tu pri pohľade na Chrám Svornosti, kedy grécky lyrik Pindaros označil Akragas za „najkrajšie zo všetkých smrteľných miest“. Tu by sa tomu dalo uveriť, pretože človek hľadí na tisícročné stĺpy a hlavou mu víri koľko historických udalostí museli prežiť, čomu všetkému boli svedkami a stoja tu dodnes.
V prednej fasáde drží šesť dórskych stĺpov trojuholníkový tympanón, kam zvykli architekti a sochári umiestniť vlys vyplnený reliéfmi. Na schodoch do chrámu ticho sedí malá socha dievčaťa, ktorá patrí k projektu prepájania moderného umenia so starovekými pamiatkami v Agrigente. Celý areál tak „zdobí“ niekoľko zvláštnych sôch, ktoré akosi nezapadajú medzi grécke chrámy, ale niekto povedal, že to je dobrá myšlienka.
O agrigentskom Chráme Svornosti sa hovorí ako o jednom z najkrajších starovekých chrámov sveta. Zaraďujú ho dokonca do trojice najlepšie zachovaných chrámov celého staroveku a okrem neho sa v trojici objavuje aj Theseion na Gréckej Agore v centre Atén a juhotalianský chrám bohyne Héry v meste Paestum. Jeden z dôvodov, prečo sa tak výborne chrám zachoval bol fakt, že v 7.storočí ho prerobili na kresťanskú baziliku biskupa Gregora z Agrigenta.
Hore na okraji svahu vidno ako sa na jednej strane krajina otvára do nížiny a na strane druhej rastie do kopcov, ktoré obsadilo dnešné moderné Agrigento. Dole pod chrámovým pahorkom stojí osamotene kamenný monument známy ako Hrobka tyrana Theróna. Kedysi mu pri nohách ležalo celé mesto, no dnes stojí jeho hrobka takmer bez povšimnutia.
Údolie chrámov sa delí na dve samostatné miesta a pri ruinách Heraklovho chrámu sa cestička zvažuje o úroveň nižšie k parkovisku. Chrám zasvätený Heraklovi patrí k najstarším chrámom mesta a čo sa týka rozlohy, bol dokonca druhým najväčším. Je ťažké si to predstaviť, pretože z neho stojí už len jedna stena a aj to len niekoľko stĺpov.
Vstupnou bránou do vedľajšieho chrámového areálu je hŕba kamenia nad ktorým rastú zelené koruny stromov. Niekde sú len porozhadzované po zemi, inde je z nich navŕšená neforemná pyramída. Nie sú tu náhodne, pretože priamo na tomto mieste stál kolosálny chrám Dia Olympijského. Ak by existovalo Sedem starovekých divov Sicílie, chrám by mohol pokojne figurovať aj na prvom mieste.
Kráčam okolo kameňov, hľadám na nich reliéfy, no okrem nich skôr človek narazí na rozbité hlavice a turistov, ktorí sa s nimi fotia. Diov chrám patril k najväčším chrámom západného gréckeho sveta a podľa legendy ho postavili miestni preto, aby Grékom z pevniny ukázali, čo dokážu. Medzi hŕbou kamenia nezaujmú len ich monumentálne rozmery, ale každému padne do oka niekoľko kamenných obrov zvaných Telamones alebo Atlantes.
Medzi posledné viditeľné stopy starého Akragasu sa radí Chrám Dioskurov z 5.storočia pr.Kr z ktorého zostali stáť len štyri nárožné stĺpy. Celý areál pôsobí príťažlivo, upravene, všade stoja informačné tabule, rekonštrukcie a aj človek so slabou predstavivosťou sa vďaka ním dokáže preniesť do histórie. Niet divu, že sa v roku 1997 dostalo Agrigento so svojim Údolím chrámov až na prestížny zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.