Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut je architektonický zázrak nachádzajúci sa v srdci Deir el-Bahrí, neďaleko Théb. Tento majestátny chrám je venovaný jednej z najvýznamnejších ženských faraónov staroegyptskej histórie, Hatšepsut. Je postavený na úpätí vysokých útesov, čím vytvára dramatické spojenie medzi kultúrou a prírodou. Návšteva tohto miesta ponúka jedinečný pohľad na umenie a náboženstvo starovekého Egypta.
Pohľad na chrám kráľovnej Hatšepsut z vtáčej perspektívy.
Lokalita a názov
Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut sa nachádza na západnom brehu Nílu, pri Dél el-Bahrí v Egypte. Chrám je známy aj pod inými menami, napríklad Dél el-Bahrí, čo v preklade znamená severný kláštor, alebo aj Džeser-džeseru, v preklade najposvätnejší z posvätných.
História a výstavba
Chrám kráľovnej Hatšepsut bol založený v 15. storočí pred Kristom, približne v roku 1479 - 1458 p.n.l. Bol postavený, aby oslavoval a upevňoval Hatšepsutinu vládu a jej božský rodokmeň. Podľa dochovaných záznamov trvala stavba chrámu 15 rokov, medzi 7. a 22. rokom vlády kráľovnej. Tá dala vytesať chrám do hory el-Qurn, ktorá nad chrámom vytvorila prirodzenú pyramídu.
Miesto bolo vybrané aj pre svoju strategickú pozíciu priamo uprostred cesty medzi chrámom Amona a chrámom v Karnaku. V priebehu histórie tu prebiehali významné náboženské rituály na počesť boha Amona.
Reliéfy v chráme Hatšepsut
Architektúra a dizajn
Chrám je známy svojou unikátnou terasovitou architektúrou, ktorá sa líši od iných egyptských chrámov. Z architektonického hľadiska predstavuje chrám inžiniersky zázrak, s tromi terasami spojenými širokými rampami. Chrám pozostáva z troch terás, v ktorých sa nachádzajú stĺporadia, a do druhého a tretieho poschodia vedie rampa. Spodná terasa bola kedysi obklopená kvitnúcimi záhradami a papyrusovými plantážami. Stredná terasa má podobu kolonády a po stranách pilierových chodieb sú dve kaplnky.
Poškodenie a zničenie
V interiéri sa kedysi nachádzali mnohé sochy pripomínajúce vládu kráľovnej, no po jej smrti ich dal faraón Thutmose III. zničiť, spolu s časťou chrámu a okolím. Jeden z najkrajších chrámov bol sčasti zničený žiarlivým synom.
Odhalené mýty faraona Tutanchamona: Nové Důkazy...Dokument CZ
Luxor: Mesto chrámov a histórie
Mesto Luxor, kedysi známe ako Théby, sa nachádza v Hornom Egypte, 777 km južne od hlavného mesta Káhiry. Odhaduje sa, že obsahuje tretinu najcennejších pamiatok a starožitností celého sveta, čo ho robí nesmierne významnou turistickou lokalitou. Väčšina turistov sa tu zdrží len pár dní, návšteva všetkých zásadných miest ale vyžaduje omnoho viac času.
Panorama Luxoru
Východný breh Nílu
- Luxorský chrám: Zasvätený bohovi Amonovi, sa začal stavať za vlády faraóna Amenhotepa III. a bol dokončený za Ramessa II. Patrí k najkrajším chrámovým komplexom v Európe.
- Karnak: Je najväčším chrámovým komplexom na svete. Združuje chrámy Amon Ra, Khonso, Ipt, Ptah, Montho a chrám boha Osirida.
- Luxorské múzeum: Nachádza sa v atraktívnej lokalite medzi Chrámom v Karnaku na severe a Luxorským chrámom na juhu.
- Múzeum mumifikácie: Poučí zvedavých turistov o starodávnom rituále, ktorý bol považovaný za nevyhnutný pre zachovanie duše aj tela.
Západný breh Nílu
- Údolie kráľov: Kráľovský cintorín, kde je pochovaných až šesťdesiatdva faraónov. Väčšina hrobiek bola objavená počas posledných dvoch stoviek rokov.
- Údolie kráľovien: Izolovaný cintorín so sedemdesiatimi hrobmi patriacimi najmä kráľovnám, princeznám, princom a šľachticom, ktorí žili v dobe 19. a 20. dynastie.
- Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut v Dér el-Bahrí: Pre svoj dizajn a dekorácie je jedným z najcharakteristickejších chrámov v celom Egypte.
- Chrámový komplex Ramesseum: Postavený Ramessom II. ako pohrebný chrám v rokoch 1304-1207 pr. n. l. a venovaný bohu Ra.
- Memnonove kolosy: Strážiace zádušný chrám pochádzajúci z obdobia Novej ríše, 18. dynastie, kedy vládol Amenhotep III.
Ďalšie zaujímavosti v okolí Luxoru
Po návšteve Údolia kráľov sa v rámci jednodňového výletu môžete presunúť k ďalším zaujímavostiam, ako je chrám Medinet Habu a Memnonove kolosy.
- Chrám Medinet Habu: Chrám Ramzesa III. s veľkolepým vstupom inšpirovaným sýrskymi pevnosťami. Má jedny z najzachovalejších reliéfov v Egypte, ktoré zobrazujú výjavy z vojenských víťazstiev, náboženských obradov a každodenného života.
- Memnonove kolosy: Strážiace zádušný chrám pochádzajúci z obdobia Novej ríše, 18. dynastie, kedy vládol Amenhotep III.
Hatšepsut - kráľovná starovekého Egypta
Hatšepsut alebo Hatšepsovet bola kráľovná v starovekom Egypte. Patrila do 18. dynastie a bola v poradí piatym faraónom tejto dynastie. Vládla v rozmedzí približne 1479 - 1458 pred n.l. Mnohí ju považovali za prvú kráľovnú v histórii a zároveň prvú ženu, ktorá sa stala faraónom. Bola dcérou Thutmosa I. a jeho manželky kráľovnej Ahmose. Po smrti svojho otca v roku 1492 p.n.l. sa vydala za svojho polovičného brata Thutmosa II. a získala tak titul Kráľovná. So svojím manželom mala iba dve dcéry, Nefrure a Meritre. Po smrti manžela bola ako teta a macocha budúceho faraóna ustanovená do úradu faraóna. Keďže so ženou na tróne nerátali, titulovala sa ako „kráľ“, hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“.
Vláda kráľovnej Hatšepsut nebola výbojná, neviedla žiadne vojny, iba jednu menšiu na zabezpečenie južných hraníc Egypta v Núbii. O to horlivejšie sa venovala vnútornému rozvoju krajiny. Za hlavného poradcu vybrala architekta. Zamerala sa predovšetkým na stavebnú činnosť. Hatšepsut sa významne pričinila o výstavbu a výzdobu hlavného mesta Vesetu (Téby), v chráme Karnak. Medzi niektoré z pamiatok, ktoré dala postaviť, patrí krásne zachovaný ôsmy pylón, ktorého výstavbu začal už Thutmose I., ďalej východná časť chrámu a jeho vonkajší (tretí) ohradný múr, kaplnku pri chráme boha Moncua. Prvenstvo si však zabezpečil jej zádušný chrám v Dér el-Bahrí, čo v preklade znamená severný kláštor, alebo aj Džeser-džeseru, v preklade najposvätnejší z posvätných. Je vybudovaný v skale priamo pod obrovským skalným útesom na troch obrovských umelých terasách.
Podľa dochovaných záznamov stavba chrámu trvala 15 rokov, medzi 7. a 22. rokom vlády kráľovnej. Hatšepsut dala vytesať chrám do hory el-Qurn, ktorá nad chrámom vytvorila prirodzenú pyramídu. Toto miesto bolo vybrané aj pre svoju strategickú pozíciu priamo uprostred cesty medzi chrámom Amona a chrámom v Karnaku.
Chrám pozostáva z troch terás, v ktorých sa nachádzajú stĺporadia, a do druhého a tretieho poschodia vedie rampa. V interiéri sa kedysi nachádzali mnohé sochy pripomínajúce vládu kráľovnej, no po jej smrti ich dal faraón Thutmose III. zničiť, spolu s časťou chrámu a okolím.
Množstvo ďalších Hatšepsutiných stavebných pamiatok sa zachovalo aj na iných miestach starého Egypta. Medzi najpozoruhodnejšie patrí chrám bohyne Pachet v Bení Hassane a pozostatky Horovho chrámu vo Wadí Halfe pri druhom nílskom katarakte.
Hrobku Hatšepsut objavili v Údolí kráľov v roku 1903, v čase keď objavili aj hrobku Tutanchamóna. Má zo všetkých hrobiek najdlhšiu vstupnú chodbu (vyše 200 metrov). Našiel sa v nej Hatšepsutin sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmosa I. Kým ešte Hatšepsut nebola vládnucou kráľovnou, začala si budovať hrobku v Údolí kráľovien.
Niekoľko sôch Hatšepsut stojí dodnes na pôvodnom mieste v Dér el-Bahrí, iné sú v Egyptskom múzeu v Káhire a jedna z čiernej žuly v Asuánskom múzeu.
Predpokladá sa, že ukradla trón svojmu nevlastnému synovi Thutmoseovi III., ktorý sa jej po smrti pomstil tým, že dal odstrániť jej meno z väčšiny kamenných stavieb. Jej 20-ročná vláda v 15.