V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty kultúry a náboženstva, od hereckého umenia Moniky Vitti, cez divadelné inscenácie, až po svedectvá z rôznych náboženských stretnutí.
Monica Vitti - Kráľovná talianskeho filmu
Monica Vitti (1931 - 2022) sa zapísala do sŕdc divákov ako herečka, ktorá dokázala vyjadriť celú škálu emócií. Jej skon taliansky minister kultúry oznámil verejnosti slovami, že odišla veľká Talianka, veľká umelkyňa a kráľovná talianskeho filmu. S herectvom koketovala už v detskom veku. Keď mala osem rokov, písala vtipné básničky, ktoré recitovala návštevám. Ako desaťročná s dvomi staršími bratmi nacvičila spevohru. Počas druhej svetovej vojny sa ešte viac prejavilo jej herectvo. Príbuzných zabávala bábkovým divadlom.
Zachycení podstaty Moniky Vitti: Nadčasová sbírka fotografií
Prvé vystúpenie na verejnosti absolvovala ako 15-ročná s amatérskym divadelným súborom. Potom pomohol osud. Stála na zastávke a čakala na autobus, ktorý ju mal odviezť na hodinu angličtiny. Vo vile oproti zbadala „šťastných bláznov“. Smiali sa, plakali, kričali, prehnane gestikulovali. Pochopila, že znázorňujú život, aj keď zveličene, vzdialene od toho každodenného. Zistila, že za bránou sídli Národná akadémia dramatických umení Silvia D’Amica. Monica mala devätnásť rokov a rozhodla sa, že sa bude v akadémii uchádzať o štúdium. Chcela sa stať súčasťou „šťastných bláznov“.
Po skončení akadémie účinkovala na divadelných javiskách v Ríme, Miláne, Turíne, Taormine. Predstavila sa v Molièrovom Lakomcovi, v Brechtovej Matke Guráži, v dráme Obzri sa v hneve Johna Osborna, naštudovala hru Marianine rozmary od Alfreda de Musseta a Po páde od Arthura Millera. Ale neobišli ju ani diela klasikov: Shakespearove, Aischylove, Euripidove. Skôr než sa dostala k filmovým úlohám, dabovala v snímkach známych talianskych režisérov. Svoj hlas prepožičala vo filmoch Federica Felliniho, Piera Paola Pasoliniho či Maria Monicelliho.
Prelom v kariére
Z jednotvárneho kolobehu vyslobodil 29-ročnú herečku významný režisér Michelangelo Antonioni, keď ju obsadil do mimoriadne úspešnej drámy Dobrodružstvo, slávneho príbehu lásky a odcudzenia. Na festivale v Cannes získal Michelangelo Antonioni za túto snímku cenu poroty a Monica Vitti bola nominovaná na cenu BAFTA. Vzápätí spoločne natočili snímky Noc, Zatmenie a Červená pustatina. Aj tieto zožali úspech. V Noci Monica Vitti účinkovala po boku Marcella Mastroianniho a Jeanne Moreauovej, v Zatmení si zahrala s Alainom Delonom a v Červenej pustatine bol jej partnerom Richard Harris.
Ich profesionálne partnerstvo, ktoré výrazne poznamenalo taliansku kinematografiu, sa prenieslo aj do súkromia. Tvorili pár desať rokov a po ukončení vzťahu mala Monica pre svojho partnera iba slová uznania, obdivu: „Bol plný života a nadšenia a ja som mala nesmierne šťastie žiť po jeho boku a odštartovať svoju kariéru s niekým takým talentovaným a oduševneným.“ Počas spoločnej práce s Antonionim prijala ponuku na nakrúcanie aj od iných režisérov, zahrala si v komédiách, ktoré ju veľmi lákali: Štyri pravdy, Zámok vo Švédsku, Veľká nevera... Predviedla v nich všetky vlastnosti komediálnej herečky. Na jednej strane detskú nevinnosť, na druhej psychologickú analýzu postáv.
Veľkú popularitu jej priniesla satirická komédia Dievča s pištoľou. Tento príbeh si publikum okamžite zamilovalo. A nielen talianske. Film ocenila i talianska kritika. Za postavu Assunty získala hlavná predstaviteľka Striebornú stužku a poctili ju aj cenou Taliansky Zlatý glóbus, film bol nominovaný na Oscara. Úspech jej zaručili aj ďalšie filmy. V snímke Láska moja, pomôž mi si prvýkrát zahrala s Albertom Sordim a vytvorili úspešnú komickú dvojicu aj v ďalších filmoch.
Ocenenia a záver kariéry
V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 20. storočia patrila Monica Vitti rozhodne medzi najvýraznejšie talianske herečky. Počas kariéry ju päťkrát vyhlásili za najlepšiu herečku a prevzala si cenu Donatellov Dávid, významný bol pre ňu aj Zlatý lev udelený v Benátkach v roku 1995 za celoživotné dielo.
Koncom osemdesiatych rokov sa Monica Vitti uplatnila aj ako scenáristka a režisérka filmu Scandalo segreto. Podieľal sa na ňom aj jej partner mladší o 16 rokov - fotograf a kameraman Roberto Russo. Žili spolu od roku 1980, zosobášili sa v roku 1995. Naposledy sa na verejnosti objavila v roku 2021 na parížskej premiére muzikálu o zvonárovi z Chrámu Matky Božej. Potom sa po diagnostikovaní Alzheimerovej choroby a pre zhoršujúci sa zdravotný stav stiahla do súkromia. Zomrela ako 90-ročná v dôsledku komplikácií spôsobených týmto degeneratívnym ochorením.
Radovan Hudec: Herec s dušou pre divadlo
Patrí medzi najmladších hercov Divadla Andreja Bagara v Nitre, ale pochváliť sa môže účinkovaním v rôznych slovenských divadlách a rolami v obľúbených inscenáciách nitrianskeho divadla, ako napríklad Sardinky na scénu, prosím či Statky zmätky. Zažiaril v inscenácii takzvaného „režijného divadla“ Kuchyňa a čoskoro ho uvidíme v hre Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec. Keď som sa dozvedel, že som do inscenácie obsadený a že profesor Horváth príde režírovať do Nitry, veľmi som sa potešil. Bolo to presne rovnaké ako v škole a tiež úžasné, lebo som už vedel, čo môžem od neho očakávať. Aj to skúšobné obdobie som svojim spôsobom považoval za akési pokračovanie školy. Emil Horváth je zároveň režisérom, ktorý nezostáva len pri režírovaní, ale vie dať aj pedagogickú radu, čo som si ja veľmi vážil. Je to výborný človek, skvelý pedagóg, veľmi som si ho obľúbil.
Skúšanie rozprávky je niečo úplne iné, ako skúšanie realistickej či vážnej témy. Rozprávka môže byť úletom, herec si v nej môže dovoliť oveľa viac. Rozprávka má byť hravým výletom do fantázie, lebo deti vnímajú inak - potrebujú obrazy, aby sa sústredili. V Kuchyni hráte postavu z celkom iného súdka - ste miláčikom majiteľky reštaurácie Marango, a to vás stavia do konfliktu s ostatnými kolegami, a predsa nie ste celkom negatívna postava. Máte s Alfredom niečo spoločné?
Iste. Je to však úplne prirodzené v spoločnosti ľudí, ktorí dennodenne chodia do práce, na niečom pracujú a spolu niečo tvoria. Herectvo je práca, kde sa stretne veľa silných individualít. Keď inscenáciu skúša niekoľko hercov, zaručene každý bude mať svoj názor a bude sa pokúšať presvedčiť aj ostatných a keď skúšame dva mesiace, tak je samozrejmé, že vzniknú aj konflikty či ponorková choroba... To sa ale vždy upraví - ako v každej inej spoločenskej práci.
Ja si myslím, že každá hra od Tennesseeho Williamsa je pre hercov veľkou výzvou. Všetky jeho dramatické diela disponujú veľmi presnými pomenovaniami vzťahov, komplikovanými ponormi do psychiky a definíciami charakterov postáv. Herec si nemusí nič domýšľať, vymýšľať predpríbehy alebo fabulovať. Najťažšie je čo najviac sa priblížiť k stvárneniu úplnej podstaty postavy. Som veľmi rád, že som sa k tejto hre dostal, pretože ja som postavu Toma už raz hral ako šestnásťročný v amatérskom krúžku Bieleho divadla v Bratislave. O to príjemnejšie bolo zistenie, že to budem hrať opäť!
Seriály sú zaujímavé najmä z finančného hľadiska. Obrazovka navyše hercovi umožňuje masovejší kontakt s divákmi, herec sa stáva „populárnejší a úspešnejší“, hoci to nie je meradlo kvality jeho práce. Určite by som však dobrú postavu vo filme či seriáli neodmietol, je to dobrá skúsenosť. Keď som bol v Košiciach, mal som možnosť vyskúšať si dabing aj rozhlasovú prácu, čo bolo pre mňa tiež obohacujúce. Mnoho hercov málo číta, majú toho dosť v práci. Ja inklinujem k východným filozofiám a ezoterike, cez literatúru porovnávam filozofiu a náboženstvá západného a východného sveta. V poslednej dobe rád čítam napríklad Dana Browna a Jozefa Banáša - ich knihy na pomedzí literatúry faktu a fantasy.
Svedectvá z náboženských stretnutí
Nasledujúce svedectvá pochádzajú z rôznych stretnutí Celoštátneho rodičovského združenia a komunity Cenacolo. Tieto osobné príbehy zdieľajú skúsenosti, emócie a duchovné prežitky účastníkov.
Svedectvo Gabriely zo Serede (1.4.2023)
Gabriela zo Serede zdieľa svoje dojmy zo stretnutia Celoštátneho rodičovského združenia v Nitre. Vyzdvihuje rozjímavý fatimský ruženec a svätú omšu, ktoré tvorili začiatok dňa. Oslovila ju katechéza chlapcov z domu a svedectvá rodičov. Spomína na spoločné kráčanie na Kalváriu v modlitbe krížovej cesty, ktorú pripravil otec Igor, nitriansky kňaz. Zvlášť dojímavé bolo pre ňu 13. zastavenie krížovej cesty, keď Panna Mária objímala mŕtve telo Ježiša.
Svedectvo Lívie z Prahy (2023)
Lívia sa podelila o svoje skúsenosti so stretnutia s komunitou Cenacolo v Prahe. Spomína na svedectvo Zvoneho o Matke Elvíre a na to, ako ju učila milovať Boha nad všetkých milovaných ľudí. Vyzdvihuje krásu rannej Prahy počas cesty na svätú omšu a atmosféru v kaplnke sv. Václava. Z plesu mala radosť, že sa mohla baviť bez alkoholu a bez obáv. Na záver sa išla poďakovať do kaplnky, kde prežívala ticho a vďačnosť.
Svedectvo Evy z Košíc
Eva z Košíc spomína na svoje prvé stretnutie s komunitou Cenacolo v talianskom Saluzze, kde ju oslovila atmosféra spoločenstva a osobnosť Matky Elvíry. V Prahe našla paralelu s históriou Cenacola a zúčastnila sa stretnutia rodičov, príbuzných a priateľov z Čiech a Slovenska. Podobne ako Lívia, aj Eva zdôrazňuje, že stretnutia s komunitou sú vždy bohaté na zdieľanie skúseností a emócií. Jej svedectvo je zároveň výzvou na nové stretnutia pre rodičov a bývalých členov komunity.
Svedectvo mamy Ľudmily z Prahy
Mama Ľudmila sa podelila o svoju cestu s komunitou Cenacolo, ktorá trvá už viac ako štyri roky. Spomína na kríž závislosti svojho syna Petra a na modlitbu Pompejského ruženca, ktorá im priniesla nádej. Ľudmila vyzdvihuje prednášku otca biskupa Antonína o Svätej Trojici a o tom, že nikdy nie sú sami. Jej syn Peter, ktorý bol predtým závislý, sa stal krstným otcom jej vnuka Zacheja. Zo srdca ďakuje členom komunity a Ivanovi za ich celoživotné dielo.
Svedectvo Eugena a Ašky z Prahy
Eugen a Aška sa podelili o svoje dojmy zo stretnutia s komunitou Cenacolo v Prahe. Vyzdvihujú organizáciu stretnutia a starostlivosť rodičov. Spomínajú na návštevu kostola Víťaznej Panny Márie a Pražského Jezuliatka, prehliadku Prahy a svätú omšu v kaplnke sv. Václava. Rovnako ako ostatní svedkovia, aj oni spomínajú na Matku Elvíru a na svedectvá rodičov a chlapcov, ktoré v nich zanechali pocit lásky a obetavosti. Aška vyzdvihuje ples bez alkoholu a cigariet, kde sa cítili ako jedna veľká rodina.
Záver
Tento článok priniesol pohľad na rôzne aspekty kultúry a náboženstva, od hereckého umenia Moniky Vitti a divadelného talentu Radovana Hudeca, až po svedectvá z náboženských stretnutí. Každý z týchto príbehov prináša jedinečný pohľad na život, vieru a ľudské prežívanie.