Príbeh lásky mrzáka Quasimoda a krásnej cigánky Esmeraldy vymyslel a napísal spisovateľ Victor Hugo pred takmer dvesto rokmi, v roku 1831. Dej Hugovho románu Chrám matky Božej v Paríži sa odohráva v prostredí parížskej katedrály Notre Dame v 15. storočí.
V úvode rozprávač v tretej osobe spomína, ako pred niekoľkými rokmi objavil v Chráme Matky Božej v Paríži na stene rukou vyryté grécke slovo „ananké“, čo znamená osud. Upútalo ho to natoľko, že o tom napísal knihu. Úvod je datovaný do roku 1831.
Postavy a ich osudy
Na námestí pred Chrámom Matky Božej sa konali slávnosti bláznov. Tancovala tam aj Esmeralda, krásna a mladá tuláčka. Jej pôvab vzbudil vášeň u kňaza Frolla. Uhrančivá Esmeralda svojím tancom pred katedrálou zaujme kňaza Clauda Frolla. Chcel ju získať, preto požiadal svojho zvonára Quasimoda, aby ju uniesol.
Esmeraldu zachráni pred únosom príťažlivý kapitán kráľovskej stráže Phoebus. Napriek tomu, že je zasnúbený, aj on podľahne čaru krásnej cigánky. Na schôdze ich prekvapil Frollo a Phoeba dýkou prebodol. Po čine ušiel a vina padla na Esmeraldu. Žiarlivý Frollo na neho zaútočí nožom a z vraždy obviní Esmeraldu.
Na smrť odsúdené dievča zachránil Quasimodo a ukryl ju v chrámovej zvonici. Tuláci, s ktorými žila, sa ju rozhodli oslobodiť. Keď ju majú obesiť pred katedrálou, Quasimodo, ktorý je do nej tiež zamilovaný, ju unesie a pokúsi sa ju ukryť v katedrále. Poprave sa prizerali z chrámovej veže aj škodoradostný Frollo a nešťastný Quasimodo. Frollo a vojaci ju však nájdu a Esmeralda zomrie na šibenici. Frollo sa diabolsky smeje, keď dievčina umiera. Keď sa Frollo začne smiať, rozzúrený Quasimodo ho zhodí z veže a potom spácha samovraždu. Quasimodo Frolla zhodil z veže a sám umrel v kostnici.
Esmeraldu po smrti uložili do pivnice. „... našli medzi všetkými tými ohavnými kostlivcami dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhá. Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky kedysi bielej a na krku náhrdelník s hodvábnym vrecúškom, ozdobeným zelenými sklenými korálkami, ktoré bolo otvorené a prázdne. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prah.
Hlavné postavy
- QUASIMODO: sirota, ktorej sa v detstve ujal kňaz Frollo. Narodil sa so znetvorenou chrbticou, neskôr ohluchol. Navonok je odpudivý, ale vo vnútri je vďačný za každý prejav láskavosti. Frollovi bol oddaný do momentu, kým nezistil, že práve on poslal Esmeraldu na smrť. Jeho koniec bol naznačený len nepriamo - nálezom pokrútenej kostry pri ostatkoch Esmeraldy.
- FROLLO: kňaz aj vedec. Znepokojujú ho myšlienky na kameň mudrcov. Vynájdenie kníhtlače pokladá za skazu moderných čias. Je presvedčený, že najlepšími knihami sú staroveké stavby. Nesie prvky démonickosti.
- ESMERALDA: dievča, ktoré v detstve uniesli Cigáni. Zaľúbi sa do povrchného Phoeba, nespozná, že ju chce len využiť. Myslí si, že zomrel rukou Frolla, a odovzdane ide na smrť.
Kompozícia diela a špecifiká
Vrcholné dielo: CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI. Vonkajšia kompozícia diela: skladá sa z 2 samostatných kníh s kapitolami.
Názvy kapitol predstavujú hlavnú myšlienku kapitoly, nachádza sa v nich meno postavy, jej charakteristická vlastnosť a pod. (napr. názov kapitoly: Kľúč od červenej bráničky, Quasimodova svadba).
V románe je použitý:
- chronologický kompozičný postup: hlavnú dejovú líniu tvorí príbeh 4 postáv: Quasimoda (kvazimodo), Frolla, Esmeraldy, Phoeba (féba).
- retrospektívny kompozičný postup: v odbočeniach sa dozvedáme o predchádzajúcom živote postáv, kým sa ich osudy nepreťali.
Špecifiká diela: okrem dejovej línie, je dielo špecifické mnohými opismi prostredia deja. Autor opisuje budovy, uličky, katedrálu. Autor využíva historický prézent: využíva prítomný čas na vyjadrenie minulých dejov. Chce zvýšiť autenticitu.
Žáner: Historický román - Paríž v 15 storočí. Miesto deja: dej nám pripomína stredoveký Paríž, v jeho uličky a katedrálu Notre Dame v Paríži.
Quasimodo ohyzdný zovňajšok, dobrá duša, vytvára protiklad krásnej Esameralde. Esmeralda svojou krásou je protipólom Quasimoda. Nádherné dievča je hlboko mravné.
Autor uplatňuje fantáziu, keď opisuje Quasimoda. Je až nereálne a nezmyselné, aký škaredý bol Quasimodo. Román sa vyznačuje tiež romantickou harmóniou kontrastov (zločinnosť a nevinnosť, ohavnosť a krása).
Témy a idey diela
Téma: romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia. Autor poukazuje na nezmyselné obvinenia vtedajšej spoločnosti.
Idea diela: Kritizovanie nespravodlivosti, či už kvôli fyzickým chybám ľudí. Nekňazské správanie kňazov. Konanie I'udí, ktorí sú ovplyvnení láskou opätovanou, alebo neopätovanou.
Dielo sa vyznačuje harmóniou kontrastov medzi Quasimodom a Esmeraldou. Dielo je klasicky romantické. Quasimodo je navonok škaredý, no je schopný konať i veľké činy.
VICTOR HUGO (1802-1885) - Francúzsky prozaik, básnik, dramatik, esejista a politik. Bol synom dôstojníka napoleonskej armády. Po štúdiu na vojenskej škole sa naplno venoval literatúre. Bol členom Francúzskej akadémie, bojoval proti trestu smrti. Diela: román Bedári, dráma Cromwell, básne Ódy.
Autor dokonale vystihuje vtedajšiu dobu a problémy v spoločnosti, rovnako ako aj vo svojich ostatných dielach. Medzi realisticky vykreslené postavy sa radí postihnutý hrbáč, ktorý má len svoj vysmiaty život, osirelé cigánske dievča, ktoré si svojou krásou podmanilo všetky srdcia a pritom sama túži po naozajstnej láske alebo kňaz, ktorý by mal byť morálnym vzorom všetkým postavám románu, on si však naopak vynucuje lásku cigánky.
Príbeh obsahuje aj malé vsuvky, ktoré na konci krásne zapadli do príbehu. Ako napríklad o zjedenom dieťati cigáňmi.
Klip ZVORÁKA OD NOTRE DAME - Sanctuary! (1996) Disney
Prehľad hlavných tém a motívov
| Téma/Motív | Popis |
|---|---|
| Láska | Rôzne podoby lásky: Quasimodova oddaná láska, Frollova posadnutosť, Phoebova povrchnosť. |
| Spoločenská nespravodlivosť | Kritika spoločnosti, ktorá odsudzuje ľudí pre ich vzhľad alebo pôvod. |
| Osud | Motív osudu, ktorý ovplyvňuje životy postáv a vedie k tragickému koncu. |
| Kontrast | Harmónia kontrastov medzi krásou a ohyzdnosťou, dobrom a zlom. |
„Len jeden div je väčší než more, a tým je nebo. Kniha svetoznámeho spisovateľa Victora Huga Vás prevedie uličkami stredovekého Paríža, v ktorom zažijete trpký príbeh oddanej lásky zvonára Quasimoda k očarujúcej cigánke Esmeralde. Dielo obsahuje podrobné opisy katedrály Notre Dame, pomocou ktorých nám autor detailne predstavil prostredie celého príbehu.