V blízkosti hraníc s Rakúskom, pár kilometrov od Malaciek, leží obec Veľké Leváre. Obec leží na Záhorskej rovine v nadmorskej výške 170 metrov nad morom. Dnes v obci žije približne 3600 obyvateľov na rozlohe 4810 hektárov.
Prvé náznaky osídlenia územia obce boli už v neolite a taktiež patrila aj do Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1377 pod názvom Noglew. Táto písomná zmienka však nie je svedectvom vzniku, je len najstarším písomným potvrdením. Existovala už oveľa skôr.
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1378 pod názvom Noglew. V prvých listinách sa uvádza ako osada lukostrelcov, ktorí strážili pohraničnú pevnosť. Aj nemecké pomenovanie Grosschutzen naznačuje, že šlo o strážnu pohraničnú osadu. Vývoj názvu je spoločný s vývojom názvu Malých Levárov, len s tým rozdielom, že Veľké Leváre mali vždy predponu nagy alebo groos (veľký).
Obec bola významným obchodným uzlom. Práve štatút križovatky obchodných ciest spôsobil, že sa tu stretlo mnoho kultúr a národov. Názov obce sa vyvíjal spolu s názvom obce Malé Leváre. Prešiel vplyvmi mnohých krajín a jazykov.
Farby obce sú biela a modrá. V erbe sa nachádza dvojvežový levársky kostol. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc, z ktorých ani jedna nebola pomenovaná. Obyvatelia majú zabezpečený v dedine takmer úplný komfort. Nachádzajú sa tu predajne potravín aj iného tovaru, reštaurácie, benzínka, autoopravovňa, banka s bankomatom, lekárne, ambulancie lekárov, pošta, telocvičňa, knižnica, materská aj základná škola. Je tu taktiež vybudovaný vodovod, zavedený plyn a kanalizácia pripojená na čističku odpadových vôd.
Príroda a okolie
Prírodné bohatstvo obce je rozmanité. Jej rovinný povrch tvoria mladšie treťohorné íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. V pôdach chotára sa nachádzajú menšie náleziská rašeliny. Obcou preteká priezračná rieka Rudava, v ktorej nájdete až 36 druhov rýb. V západnej časti tvorí hranicu rieka Morava. Severne od Veľkých Levárov sa na ploche 92, 4 ha rozkladá štátna prírodná rezervácia Abrod. Vo východnej časti chotára sú krásne hlboké borovicové lesy s početným výskytom lovnej zveri aj bohatstvom jedlých húb.
Mapa Záhorskej nížiny, kde sa nachádzajú Veľké Leváre.
História obce
Najzaujímavejšie v histórii Veľkých Levárov bolo 16. storočie. Najprv sa tu usadili chorvátski kolonisti a v roku 1588 na pozvanie levárskeho pána Jána Bernarda z Lembachu prišli habáni (nazývaní aj hutterskí bratia, anabaptisit alebo novokrstenci).
Obec tvorila osobitné panstvo a habáni, keď sa chceli vyhnúť drancovaniam a vypáleniam dvora, museli si kupovať od majiteľov panstva Veľkých Levárov (Lembachovcov, Kolonitzovcov)ochranu. Habánsky dvor neustále rástol a v roku 1723 mal približne 500 obyvateľov, ktorí sa neskôr postupne asimiloval s miestnym obyvateľstvom.
V 18. storočí boli Veľké Leváre rozvíjané ako zemepanské mestečko s jarmočným a trhovým právom. V obci sa nachádzal pivovar, pálenica, parný mlyn aj tehelňa. Obyvatelia sa preslávili ako výborní pernikári. Habánska architektúra má v obci svoje dôležité miesto aj dnes.
V 19. storočí vznikli viaceré cechy (čižmári, krajčíri, mäsiari). Pracoval tu panský pivovar, pálenica, parný mlyn a tehelňa. Obyvatelia boli v minulosti známi aj ako vnikajúci pernikári. Tredičné výrobky sa nezachovali.
Mapa rozšírenia Habánov na Slovensku.
Pamiatky
Najvýznamnejšia stavebná a historická pamiatka Veľkých Levárov - habánsky dvor - leží na západnom okraji obce pri ceste do Malých Levárov, na južnom svahu s výhľadom na rovinu, cez ktorú tečie Rudava. Je to najväčšia zachovaná lokalita pôvodného obydlia habánov v Európe. V čase svojho najväčšieho rozmachu mala 35 domov. Domy, ktoré stoja okolo štvorcového námestia (rínku), sú z hliny nabíjanej do stien s prútenou výplňou. Typické sú pre ne vysoké slamené strechy s podkrovnými izbami. Habánsky dvor vždy pútal pozornosť svojou čistotou. Machovo-zelená farba slamených striech príjemne kontrastovala so svietivo-bielymi múrmi. Na námestí sa okrem obytných domov nachádza kaplnka a zámočnícka dielňa s keramickým reliéfom na štíte, ktorý pochádzal ešte z čias príchodu habánov. Pre jedinečnosť a zvláštnosť konštrukcie vyhlásili habánsky dvor za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Habáni majú svoje múzeum v Izerovom dome. Títo remeselníci, vyhnaní zo Švajčiarska, založili na našom území sídla s osobitou architektúrou. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol v roku 1981 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Väčšina stále stojí v nezmenenej podobe. Fasády boli síce obnovené a slamené krytiny nahradené novými, no ráz sa nezmenil.
Už v roku 1972 vzniklo v obci Habánske múzeum, ktorého základom sa stala súkromná zbierka rodiny Izerovcov rozšírená o dary miestnych občanov. Najcennejšími exponátmi sú nástroje a výrobky kováčskej dielne, fajansové výrobky a cechálie. V súčasnosti je múzeum pre rekonštrukciu zatvorené.
Barokový kaštieľ v obci je ako vystrihnutý z filmov. Pochádza z roku 1723. Jeho súčasťou je aj rozsiahly anglický park so vzácnymi drevinami, pavilónmi a sochami alegorických postáv. Kaštieľ slúžil pred vojnou ako psychiatrická liečebňa, ešte v nedávnej minulosti bolo toto miesto stále využívané ako zdravotné stredisko.
Pri barokovom kaštieli z roku 1723 sa nachádza rozsiahly anglický park so vzácnymi drevinami, malými pavilónmi a plastikami alegorických postáv. V súčasnosti sa kaštieľ využíva na zdravotnícke účely. Kaštieľ je umiestnený v parku s rozlohou 14 hektárov. Kaštieľ a jeho park je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Pranier, inak zvaný stĺp hanby, pochádza zo začiatku 18. storočia. Toto miesto slúžilo na trestanie a verejné pokarhanie za krádeže či menšie priestupky. Na vrchole stĺpa je ruka, ktorá drží meč a kopiju - symboly hrdelného práva. Pranier alebo stĺpy hanby pochádza zo začiatku 18. storočia. Slúžil na trestanie a verejné pokarhanie za menšie priestupky a krádeže. Na vrchole stĺpa je ruka držiaca meč a kopiju - symboly hrdelného práva. Toto právo mal zemepán a obec, ktorá mala mestské privilégiá. O vykonávaní hrdelného práva svedčí aj názov miestnej časti obce - Šibeničný vŕšok. Stĺp hanby vo Veľkých Levároch je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Dominantou obce je barokový rímsko-katolícky kostol Panny Márie s dvojvežovým monumentálnym, bohato členeným priečelím. V roku 1729 ho dal na počesť 50. výročia porážky tureckých vojsk pri Viedni postaviť viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kollmitz. Kostol postavili na mieste bývalého dreveného kostolíka. Je to jednoloďová, na Slovensku ojedinelá baroková stavba s dvoma vežami. Vnútorné usporiadanie kostola sa zachovalo v pôvodnej podobe. Hlavný oltár je pôvodný barokový, zhotovili ho z dreva a vyzdobili postavami anjelov. Po jeho boku je ďalších šesť oltárov, ktorých súčasťou sú vzácne obrazy a postavy svätcov. Pôvodný barokový organ v posledných rokoch modernizovali a rozšírili. Pod organom je erb rodu Kollonitzovcov.
Na najvyššom bode obce Veľké Leváre sa týči monumentálny Kostol Mena Panny Márie - jedna z najkrajších barokových stavieb na Záhorí. Chrám pôsobí ako pamätník víťazstva kresťanských vojsk nad Turkami pri Viedni v roku 1683. Barokový kostol Mena Panny Márie je mohutná, 44 metrov dlhá a 23 metrov vysoká jednoloďová stavba, do ktorej sa zmestí až 3000 veriacich. Dve 46-metrové veže dominujú panoráme Veľkých Levár a robia z chrámu neprehliadnuteľnú dominantu širokého okolia. Hlavný oltár s olejomaľbou Nepoškvrnenej Panny Márie patrí k najhodnotnejším luiséznym oltárom na Slovensku. Pochádza z 18. storočia a je doplnený sochami anjelov, proroka Dávida a svätého Jakuba. Interiér kostola dotvára sedem bočných oltárov - sv. Jozefa, sv. Anny, sv. Františka z Assisi, sv. Matúša, sv. Jána Nepomuckého, Panny Márie Ružencovej a Božského Srdca Ježišovho. Pod chrámom sa nachádzajú dve krypty, kde boli pochovaní príslušníci rodov Koloničovcov a Wenckheimovcov - patrónov kostola. Vo veži kedysi viseli štyri zvony, z ktorých tri boli počas prvej svetovej vojny roztavené na muníciu. Nové zvony pre kostol v roku 1921 zhotovila brnenská zlieváreň, pričom ich financovali veriaci z Levár aj krajania z Ameriky. Organ, pôvodne z 18. Kostol prešiel viacerými rekonštrukciami - po druhej svetovej vojne, v 70. rokoch i po roku 1995, keď sa začala rozsiahla obnova oltárov, kazateľnice a fasády. V roku 1958 bol kostol zapísaný medzi pamiatky celoslovenského významu.
Evanjelický kostol cirkvi augsburgského vyznania, postavil v rokoch 1787 až 1791 bez veže, s drevenou zvonicou, presne podľa nariadenia Tolerančného patentu Jozefa II. Obnovili ho v roku 1825 v klasicistickom slohu a v roku 1938 k nemu pristavili vežu.
Dejiny pod lupou | Zničená minulosť | Záhady stredovekej katedrály I 3 dokument HD
Kostol Mena Panny Marie vo Veľkých Levároch.
Školy
Veľké Leváre sú špecifické pomerne veľkým počtom škôl. Od 17. storočia tu fungovala katolícka, evanjelická a habánska škola a v 20. storočí pribudli viaceré ďalšie.
Kultúrne tradície
Jedným z unikátov dediny je habánska osada, ktorá by nevznikla, ak by ich nevyhnali z územia dnešného Švajčiarska.
Boje o Veľké Leváre v roku 1945
Boje o Veľké Leváre vypukli po Veľkej noci vo štvrtok 4. apríla 1945 v ranných hodinách. (V ten istý deň bola oslobodená i Bratislava.) Druhé obranné hniezdo si Nemci urobili na fare a tá bola tiež ostreľovaná. Zničená bola strecha, komíny, vonkajšie i vnútorné steny aj stropy. Nemci sa nechceli vzdať a pri ústupe za sebou zapaľovali domy a stodoly. Boje trvali asi sedem hodín a skončili sa okolo štvrtej hodine popoludní. Až potom mohli ľudia opustiť svoje kryty a uvidieť tú hrôzu. Fara bola neobývateľná a pán farár musel až do konca júna bývať u kostolníka. Škody na kostole a fare dosiahli 371 000 Kčs. Zničená bola strecha Habánskej kaplnky. Poškodeniu neunikol ani evanjelický kostol. Vyhoreli tri domy a 22 stodol. Najtragickejšie boli obete na životoch - 4 miestni obyvatelia a 5 sovietskych vojakov. Veľké Leváre oslobodila 2. ukrajinská armáda vedená maršalom Malinovským.
V bojoch druhej svetovej vojny a počas prechodu frontu cez Veľké Leváre padlo spolu 18 občanov. Ich mená (okrem Gustáva Müllera) sú napísané na Pomníku padlým vojakom pri katolíckom kostole.