Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva na Slovensku. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru. V článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších kostolov sv. Mikuláša na Slovensku, ako aj na ich architektonické zvláštnosti.
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených svätému Mikulášovi, ktoré sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva. Medzi ne patria Bazilika sv. Mikuláša v Trnave a kostol v Podunajských Biskupiciach.
Významné Kostoly sv. Mikuláša na Slovensku
Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi biskupovi sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly sa vyznačujú bohatou históriou, rozmanitou architektúrou a cennými umeleckými dielami. V článku sa pozrieme na históriu a architektúru vybraných kostolov svätého Mikuláša biskupa na Slovensku.
- Bazilika svätého Mikuláša v Trnave
- Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
- Kostol svätého Mikuláša v Sliači
- Kostol svätého Mikuláša v Pukanci
Bazilika svätého Mikuláša v Trnave
Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol.
Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave z roku 1211 a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v roku 1975.
Nový kostol postavili na križovatke obchodných ciest pri trhovisku. Zasvätili ho sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Stavba chrámu má charakter mestskej stavby, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva.
Pozoruhodný je samotný stavebný materiál - pálená tehla, ktorá nie je typická pre gotické stavby v našom prostredí. Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m. Trojloďový kostol bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu.
Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná.
Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium; t. j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu.
Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava). Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi.
V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.
Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa.
V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom. (Kohút na snôpku je aj pri bočnom vchode. Je z erbu mestského kapitána Pavla Hollého z r. 1498).
17. storočie sa nieslo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa sa začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré sa skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia.
V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom.
Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky. Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom.
Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.
Bazilika svätého Mikuláša v Trnave
Architektonické prvky
Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže.
Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.
V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor.
Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou.
V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.
Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Dňa 10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
Náboženský význam chrámu
Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibisku...
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je ďalším príkladom gotickej architektúry na Slovensku. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.
Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia.
Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou.
Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí používal ako kaplnka.
Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.
Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Ďalšie gotické kostoly sv. Mikuláša na Slovensku
Okrem Baziliky sv. Mikuláša v Trnave a kostola v Podunajských Biskupiciach sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie gotické kostoly zasvätené svätému Mikulášovi, ktoré stoja za pozornosť. Medzi ne patrí kostol v Sliači a kostol v Pukanci.
Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad mestom. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený. Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica.
Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv. Jána Nepomuckého.
Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby.
Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Unikátna neskorogotická sieťová hviezdicová klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny.
Gotické kružbové okná na svätyni hl. lode s motívom trojlístka alebo kruhovej rozetky.
Niekoľko typov gotických konzol, ktoré ukončujú rebrá klenieb. Konzoly s motívom gotickej kružby v bočnej lodi, mohutné konzoly neskorogotickej klenby v hl. lodi, ako aj figurálna výzdoba pripomínajúca konzoly vo svätyni bočnej lode.
Architektonické detaily ako gotické svorníky vo vrcholoch klenieb oboch svätýň, alebo sakristii. Zaujímavý je aj tzv. dutý svorník v strede neskorogotickej klenbe hl. lode, ktorý slúžil na liturgické účely, najpravdepodobnejšie na zavesenie lustru. Gotické sedílie vo svätyni, neskorogotické pastofórium na tordovanej nohe s erbom a letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál do sakristie.
Veľmi zaujímavé ale často nepovšimnuté sú pôvodné dverné krídla, ktoré je často možné vidieť v takýchto starých stavbách. V tomto prípade jedno takéto veľmi pekné a vzácne je na západnej stene v sakristii. Ide o neskorogotické oplátované dvere z vonkajšej strany oplechované. Kedže takýmto detailom vo všeobecnosti nie je prikladaný veľký význam aj v tomto prípade sú zakryté skriňou.
Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckéh...
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci