Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, je jedným zo symbolov Paríža. Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019. Plamene ju zničili za menej ako 24 hodín a jej obnova trvala niekoľko rokov.
Teraz sa v nedeľu 8. decembra toto úchvatné dielo znovu otvára verejnosti. Pred požiarom ho navštevovalo okolo 13 miliónov ľudí ročne. Očakáva sa, že katedrálu ročne navštívi viac ako 15 miliónov ľudí.
Slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame v Paríži sa konalo 7. decembra 2024. Oslavy, na ktorých sa zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, budú pokračovať až do 15. decembra.
Pred katedrálou prehovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyjadril vďaku francúzskeho národa tým, ktorí gotický skvost zachránili a rekonštruovali. V piatok na námestí pred katedrálou improvizovane vystúpil americký spevák Pharell Williams so svojím hitom Happy. Na slávnostné otvorenie dorazila aj napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William.
V zrekonštruovanej katedrále Notre-Dame v Paríži sa v nedeľu konala prvá omša. Za účasti 150 biskupov a viac ako 100 kňazov z francúzskeho hlavného mesta ju celebroval parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Ulrich na úvod bohoslužby posvätil nový obetný stôl navrhnutý dizajnérom Guillaumom Bardetom, ktorý nahradil tak pôvodný, ktorý bol pred piatimi rokmi - 15. apríla 2019 - pri požiari chrámu zničený.
Nové rúcha, ktoré mali biskupi, kňazi a diakoni z Notre-Dame oblečené v sobotu na znovuotvorení katedrály i na prvej omši, vytvoril módny návrhár Jean-Charles de Castelbajac. Farby na bielych ornátoch evokujú vitráže Notre-Dame.
Katedrálu ročne navštevovalo 12 miliónov ľudí až do 15. apríla 2019, keď ju spustošil ničivý požiar. Notre-Dame pohltili plamene 15. apríla 2019. Chrám pohltili plamene 15. apríla 2019 večer.
Kým sa hasičom podarilo požiar nasledujúceho dňa nad ránom uhasiť, oheň zničil strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Vnútro katedrály zostalo uchránené od vážnejšieho poškodenia vďaka kamennej klenbe, ktorá z väčšej časti udržala horiacu strechu po jej zrútení.
Katastrofu mohol spôsobiť skrat, zváračský horák alebo neuhasená cigareta, presná príčina však zostala neobjasnená. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne.
Prezident Emmanuel Macron ihneď po požiari sľúbil obnovenie katedrály do piatich rokov, nakoniec sa opravy trochu natiahli.
Je jedným zo symbolov Paríža. Umiestnená na ostrove Île de la Cité na rieke Seine, je chránená organizáciou UNESCO a preslávil ju okrem iného román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. V polovici apríla 2019 však katedrálu spustošil rozsiahly požiar.
Ako obnova Notre Dame nenápadne zmenila aj budovu | Správy DW
Priebeh rekonštrukcie
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Jeho poškodenie si vyžiadalo roky renovačných prác, na ktorých sa podieľalo viac ako 500 robotníkov.
Náklady na obnovu vo výške 550 miliónov eur boli hradené čiastočne z darov, ktorými prispeli napríklad miliardár Francois Henri Pinault alebo rodina Arnaultovcov. Nejaké peniaze dokonca zostali na ďalšie investície do budovy.
Opravy spomalili komplikácie počas covidovej pandémie, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Samotná obnova chrámu sa začala v roku 2021.
Pri neskoršej rekonštrukcii jej strechy použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby súčasné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.
Vlani v máji boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej strešnej konštrukcie. Na to bolo starostlivo vybraných 1 200 dubov, ktoré tesári vypílili ručne.
Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi takej veľkej, že kvôli tomu museli na niekoľko hodín prerušiť lodnú dopravu. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Z lode na chrám krov vyzdvihol žeriav.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Po nedávnom demontovaní lešenia je veža gotickej katedrály, ktorá sa pred piatimi rokmi zrútila, opäť viditeľná na parížskej panoráme. Sanktusník je identický s predchodcom z 19. storočí podľa návrhu architekta Eugena Viollet-Le-Duca.
Katedrálu Notre-Dame v Paríži otvoria podľa plánu 8. decembra. „Rekonštrukcia vydrží najmenej 860 rokov,“ povedal pred senátnym výborom Philippe Jost s odkazom na to, ako dlho katedrála vydržala od výstavby v roku 1163.
Jost ocenil prácu firiem a reštaurátorov, ktoré sa na renovácii Chrámu matky Božej v Paríži podieľajú. Očakáva, že rozpočet rekonštrukcie bude nižší ako plánovaných 550 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov zostane nevyužitých z obrovskej zbierky peňažných darov po požiari.
Na doterajšie rekonštrukčné práce bolo vynaložených približne 700 miliónov eur pochádzajúcich z darov od mecenášov a finančných zbierok. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340-tisíc a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.
Päťročný termín opätovného otvorenia Chrámu Matky Božej bol dodržaný napriek predpovediam, že to môže trvať desaťročia.
Notre Dame de Paris počas rekonštrukcie
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať ešte dva až tri roky. Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru - ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov.
Andrew Tallon a jeho prínos k rekonštrukcii
Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca jedného nadšenca, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Belgický historik umenia Andrew Tallon (12. marec 1969 - 16. november 2018) vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí. Databáza obsahuje približne 30 000 obrázkov vo vysokom rozlíšení a stovky 360-stupňových pohľadov na viac ako 200 katedrál.
Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. So snímaním Notre-Dame začal v roku 2010 spolu s Paulom Blaerom. Polohu skenera pritom odborníci zmenili celkovo päťdesiatkrát s cieľom zachytiť všetky detaily. Andrew Tallon zhromaždil vyše miliardy dát.
Lindsey Cooková, bývalá kolegyňa Andrewa Tallona, uviedla: „Andrew bol katedrálou fascinovaný už v mladom veku. Jeho prácu odlišovala snaha o rozsiahlu laserovú štúdiu. Ešte stále zbierame plody jeho práce z rokov 2010 - 2012.“ Súbor zozbieraných dát bol podľa nej pre rekonštrukciu mimoriadne cenný.
História katedrály Notre-Dame
Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Priečelie katedrály Notre Dame
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225.
Dôležité udalosti v histórii katedrály
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára.
Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
V roku 2013, keď sa slávilo 850 rokov od položenia základného kameňa, sa katedrála po dvoch storočiach dočkala nových zvonov, jej zvonica bola neúplná od čias Veľkej francúzskej revolúcie na konci 18. storočia.
Návštevnosť katedrály
Katedrála Notre-Dame privítalo pred požiarom ročne asi 12 miliónov návštevníkov. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.
Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, patrí k symbolom Paríža a pred požiarom ju navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Teraz sa očakáva, že by pamiatku mohlo ročne navštíviť aj 15 miliónov ľudí.
Na všetko dohliadajú zamestnanci katedrály a ľudia navyše prechádzajú aj cez kontrolné detektory.
Čo sa zmenilo, je aj systém vstupu. Davy ľudí sú organizované.
| Fáza | Dátum | Popis |
|---|---|---|
| Požiar | 15. apríl 2019 | Rozsiahly požiar zničil strechu, krov a vežu katedrály. |
| Začiatok rekonštrukcie | 2021 | Oficiálny začiatok rekonštrukčných prác. |
| Dokončenie repliky veže | December 2023 | Na novú vežu bol umiestnený kríž. |
| Slávnostné znovuotvorenie | 7. december 2024 | Katedrála bola slávnostne otvorená pre verejnosť. |