V súčasnom vzdelávacom systéme sa čoraz viac zdôrazňuje potreba inovatívnych prístupov, ktoré nielenže zlepšujú kvalitu výučby, ale aj podporujú duševné zdravie a sociálny rozvoj detí. Inovácie sú vhodné pre všetky vekové kategórie v školách i v školských zariadeniach od MŠ po SŠ. Medzi tieto prístupy patria ranné kruhy, riešenie šikanovania pomocou nenásilnej komunikácie a artefiletika.
Ranné kruhy: Podpora duševného zdravia a budovanie vzťahov
Ranné kruhy ako ranné 10-15 min. stretnutie triedneho učiteľa a žiaka pevne ukotvené v rozvrhu školy je nástroj podpory duševného zdravia detí i učiteľov. Žiaci a ich vzťahová osoba - triedny učiteľ budujú každodenné vzťahy prostredníctvom stretnutí a rozhovorov a rozvíjajú komunikačné zručnosti, ktoré slúžia na budovanie bezpečného prostredia. Inovácia spočíva v ich trvalom zaradení do rozvrhu v školách od materskej až po strednú školu.
Realizácia ranných kruhov je dlhodobo prítomná najmä v súkromných školách a na prvom stupni niektorých základných škôl. Od roku 2020 ju Inklucentrum na základe skúseností priamo z praxe aktívne prináša ako tému, ktorá predstavuje jeden z nástrojov inkluzívneho prístupu a rozvoja duševného zdravia pre všetky deti vo všetkých školách. Šírenie tejto témy a poskytovanie metodickej podpory je súčasťou aktivít našej organizácie.
Ranné kruhy sú skvelým spôsobom, ako začať deň v škole a podporiť vzájomné naladenie sa. Inováciu prinášame najmä v kontexte našich 2 pilierov inkluzívneho prístupu - humanistická na človeka zameraná terapia a nenásilná komunikácia. Oba známe koncepty prinášajú do ranných kruhov nielen priestor na porozprávanie sa detí a učiteľa, ale ako nástroj rozvoja človeka, nenásilnej komunikácie, kde je učiteľ rovnako dôležitý ako žiak. Kde je autentickosť nahradená kongruenciou, empatiou a prijatím. Inovácia obsahuje podrobný popis ranných kruhov, pravidlá a spätnú väzbu, konkrétne aktivity, ktoré pomáhajú vytvoriť v triede pozitívne a bezpečné prostredie pre učenie a rast, aplikovanie traumu rešpektujúceho prístupu a krokov nenásilnej komunikácie.
Ranné kruhy patria k jednoduchým preventívnym opatreniam zameraným na podporu rozvoja vzťahov v triede a na tvorbu bezpečného prostredia v školskom prostredí bez potreby, resp. s minimom dodatočných finančných prostriedkov. Ich zavedenie si vyžaduje úpravu štruktúry vyučovacieho rozvrhu, kde ranné kruhy budú pravidelnou súčasťou úvodu vyučovacieho dňa. Ide o neformálne 10-15 minútové stretnutie, ktoré sa realizuje ako súčasť rozvrhu triedy. Triedny učiteľ je facilitátorom stretnutia a vytvára bezpečný priestor na vyjadrenie pocitov a potrieb zúčastnených v súlade s pravidlami nenásilnej komunikácie. Predpokladom na zavedenie ranných kruhov do výchovno-vzdelávacieho procesu je oboznámenie pedagogických a odborných zamestnancov s ich filozofiou, princípmi a najmä potenciálnymi dopadmi z dlhodobého hľadiska pri ich realizácii. Odporúčanou súčasťou je oboznámenie či vyškolenie zamestnancov s princípmi nenásilnej komunikácie a príkladmi dobrej praxe.
Zabezpečenie inovácie prebieha ako riadna hodina v úväzku triedneho učiteľa alebo ako nadčas 5 x 9. min., čiže 1 vyučovacia hodina týždenne. taktílne hračky, vizualizačné pomôcky a pod.) na fyzickú či emočnú reguláciu, a jednoduché doplnky pre zvýšenie pohodlia (napr. podsedáky na zem a/alebo koberec). Súčasťou môžu byť aj iné pomôcky pre realizáciu rôznych aktivít (napr.
Napriek možným počiatočným obavám pri zavádzaní ranných kruhov (neochota pedagogických a odborných zamestnancov, nezáujem žiakov, zásah do štruktúry výchovno-vzdelávacieho procesu a pod.) prax ukazuje jednoznačný prínos a potvrdenie zmyslu takejto aktivity.
"Šikanovanie" očami nenásilnej komunikácie
Súčasná paradigma riešenia šikanovania je zastaralá a zameraná klinicky, trestajúco (retributívne) a patologicky. Prinášame iný spôsob pristupovania k ubližovaniu si detí medzi sebou, a to adaptáciou restoratívnej spravodlivosti a konceptu Nenásilnej komunikácie (M. Rosenberg) do školského prostredia. Zmenou pojmov, prístupu a metód, zameraním na pocity a potreby každého človeka v danej situácii. Nahradenie obete a agresora ľudskou tvárou a menom, nie nálepkou a obrazom nepriateľa.
Nová paradigma nazerania na šikanovanie a konflikty medzi deťmi v škole aj mimo nej vychádza z úplne inej paradigmy, než je tá, ktorá je v spoločnosti a školstve silne zakorenená. Nahrádzame trestajúcu spravodlivosť restoratívnou, teda so zameraním na obnovu vzťahov, pričom pracuje s každým jednotlivcom ako s ľudskou bytosťou. Restoratívny proces je založený na rešpektujúcom dialógu, mediácii, ozdravení vzťahov a opätovnej reintegrácii oboch strán do spoločného priestoru spolupráce. Táto restoratívna spravodlivosť má byť založená na nenásilnej komunikácii, kde je každý človek vnímaný ako hodnotný. Ak niekto používa tragické stratégie na napĺňanie svojich potrieb, nie je považovaný za agresora a zločinca, ale za človeka, ktorý potrebuje ešte viac porozumenia.
Túto inováciu prinášame v čase veľkého násilia vo svete a spoločnosti, v čase vojny a postpandemického rozdelenia spoločnosti, do škôl, ktoré potrebujú byť dielňami ľudskosti. Inovácia prináša obnovenie vzťahov v triede/škole na stav spolupráce a rešpektu. Konflikt dokonca môže pri dobrej mediácii viesť k zblíženiu, sebapoznaniu i vzájomnému poznaniu sa a prispieť k ešte lepším vzťahom. Učiteľ sa stáva facilitátorom a žiaci sa učia riešiť problémy aj pre budúci život.
Celá metóda je postavená na týchto krokoch a zručnostiach:
- Učiteľ/psychológ hovorí so zasiahnutými využitím štyroch krokov mediácie nenásilnej komunikácie, aby identifikoval z daného konfliktu potreby účastníka (napr. „Hneval si sa, lebo si chcel viac rešpektu a nepáčilo sa ti, keď ti niekto opakovane zhadzoval veci zo stola.“ alebo „udrel si ho v tej chvíli, lebo si mal opakovanú skúsenosť, že učiteľka bude veriť jemu a nie tebe. Vlastne si už ani tomu neveril, že má zmysel sa snažiť.“).
- Ak sa podarí mediátorovi dobre identifikovať potreby a prežívanie všetkých strán tak, aby oni sami uznali, že sa teraz cítia porozumení, zväčša u detí príde spontánne aj k zhodnoteniu stratégie (bitka, šikana) a jej odsúdeniu. Spoločne odsudzujeme konanie, nikdy nie človeka. Dokonca nad tragickými stratégiami môžeme aj spoločne smútiť.
- Po dobrom zážitku porozumenia sú účastníci schopní sa vzájomne počuť v potrebách a riešenie príde do 20 minút od toho momentu, čo sa porozumeli. Úplne spontánne a samo.
Uvedený prístup vyžaduje komplexné zručnosti nenásilnej/restoratívnej mediácie. Nezameriavame sa na čin, otázky a vyšetrovanie, ale iba na prežívanie a potreby každého. Inovácia stojí na koncepte Nenásilnej komunikácie (Marshall Rosenberg, Carl Rogers, M. Gándhí), ktorá predpokladá, že každý človek je v jadre dobrý a hľadá stratégie na naplnenie svojich potrieb. Ak sa mu to nedarí, prežíva pocity nenaplnenosti a hľadá stratégie (niekedy aj násilné a tragické), aby dosiahol opäť rovnováhu. Porozumenie tomuto systému fungovania človeka (teória osobnosti) vedie k inému prístupu - k prístupu porozumenia, mediácie, empatie, prijatiu a kongruencii.
Starý koncept šikanovania postavený na M. Kolářovi (ČR, 1997) sa postupne javí ako nedostatočný na komplexné porozumenie ubližovaniu si detí medzi sebou. V našom koncepte nevyužívame pojmy ako agresor a obeť, šikanovanie a nahrádzame ich pojmom konflikt medzi deťmi. Takýto konflikt dlhodobo neriešený a s dlhodobo zlou klímou v triede, škole či v domácom prostredí vedie k násiliu, ktoré na sebe deti páchajú. Ako riešenie vidíme predovšetkým sprostredkovanie porozumenia a prijatia. Koncept nášho pohľadu na šikanovanie prinášame v bulletine "Šikanovanie - Na ceste k porozumeniu" (2023).
Pri zavádzaní inovácie si musí škola prepracovať ŠkVP, školský poriadok a prípadne aj internú smernicu o šikanovaní. Retributívnu spravodlivosť je potrebné vymeniť za restoratívnu spravodlivosť. Učitelia aj školský podporný tím sa vyškolia v zručnostiach nenásilnej komunikácie a restoratívnej spravodlivosti, a následne ich trénujú a uplatňujú pri riešení nielen konfliktov a šikany, ale aj v každodenných malých nedorozumeniach.
Škola potrebuje na inováciu vyhradiť prioritu, aby napríklad po konflikte učiteľ či ŠPT mali možnosť mediovať konflikt a nenechávať ho nevyriešený. Vyžaduje to najmä v prvej fáze zavádzania viac času venovať mediácii a porozumeniu, aj za cenu straty kurikula. Ak totiž žiaci dlhodobo zažívajú porozumenie a neostávajú v nich dlhodobé krivdy, ich učenie na úrovni mozgu výrazne stúpa a sú schopní sa veci učiť oveľa rýchlejšie a účinnejšie.
Inovácia vyžaduje komplexný zážitkový viacdielny tréning Nenásilnej komunikácie najmä u triednych učiteľov, vedenia školy či školského podporného tímu. Pri zavádzaní inovácie do školy odporúčame inovačné vzdelávanie Nenásilná komunikácia.
Inováciu sme realizovali v minulosti na základnej škole počas piatich rokov. Po dvoch rokoch intenzívnej práce a mediácie bežných napätí a nedorozumení sa nám na škole úplne vytratilo šikanovanie. Burina sa trhala hneď v zárodku a vyžadovalo to oveľa menej času. Žiaci vytvárali medzi sebou aj medzigeneračné priateľstvá a nebol dôvod niekoho šikanovať. Akonáhle sa žiaci medzi sebou dobre poznajú a budujú priateľstvá, nie je veľký priestor na šikanovanie.
Artefiletika a inkluzívna trieda
Artefiletika ako metóda pojmového a zmyslového učenia cez kreatívnu tvorbu využíva prvky nenásilnej komunikácie, facilitácie, reflexie a budovania bezpečnej triedy nielen vo výtvarnej výchove.
Inovácia prináša integratívny prístup k výučbe výtvarnej výchovy prepojenej s hudobnou výchovou, etikou, prierezovou gramotnosťou a nadpredmetovými vzťahmi, kde sa téma hodiny vie prepájať do celodňového, celotýždňového alebo systémového prepojenia s inými predmetmi v projektoch či blokoch. Žiakom prináša vytváranie si vzťahu k tvorivým aktivitám, učí žiakov pomenovávať vlastné procesy, prežívanie.
Cieľovou skupinou sú všetci žiaci všetkých 3 cyklov ZŠ, ale s miernymi úpravami sa dá využiť aj v MŠ a SOŠ pedagogickej. Je možné ju využiť aj v špecifických terapeutických skupinách pri deťoch v riziku, deťoch cudzincov a pod. v CPP/ŠCPP, ŠVZ, CDR a pod.
Artefiletika je primárne určená pre vzdelávanie celej triedy žiakov v MŠ a ZŠ. Artefiletické aktivity je možné robiť aj s menšou skupinou žiakov na posilnenie tvorivosti, zdieľania vlastného prežívania a spolunáležitosti k skupine. Artefiletiku založili v 90-tych rokoch minulého storočia v Česku pedagógovia výtvarnej výchovy, keď pochopili, že vtedajšia výučba výtvarnej výchovy bola strnulá a neumožňovala žiakom rozvíjať ich kreatívne myslenie a rozvoj osobnosti. Na Slovensku sa táto metóda taktiež postupne udomácňuje, aj keď sa vo väčšine škôl vyučovanie výtvarnej a hudobnej výchovy bohužiaľ nezmenilo už desaťročia. My sme metódu artefiletiky doplnili o inkluzívne princípy, nenásilnú komunikáciu, tvorbu bezpečia v triede a zručnosti reflexie a facilitácie. Koncept sme dlhodobejšie pilotovali aj na základných školách, školili ho, poskytli metodiky a participovali aj na tvorbe nového kurikula v oblasti Umenie a kultúra. Autorkou a expertkou témy je Mgr. Zuzana Krnáčová, MA, PhD.
Artefiletická hodina sa zameriava na kreatívne spracovanie konkrétneho konceptu (napr. svetlo, jar, muž/žena) cez vlastnú skúsenosť žiakov. Pedagóg si pripraví materiál a priebeh aktivity a umožní žiakom cez vhodne vybrané aktivizujúce techniky uchopiť vzdelávací koncept. Následne žiaci koncept stvárňujú cez ponúknuté médiá (výtvarné, zvukové, pohybové, dramatizačné), každý podľa svojej skúsenosti a možností. Po ukončení tvorivej činnosti prichádza spoločný reflektívny dialóg v skupine, kde si žiaci zvedomujú formy, ...
