Chrám Matky Ustavičnej Pomoci: História a Význam

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci je sakrálna stavba s bohatou duchovnou históriou. Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený náš chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta.

Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) slávi od 27. júna 2015 Jubilejný rok Matky Ustavičnej pomoci, ktorý potrvá do 27. júna 2016. Dôvodom pre slávenie tohto Jubilea je 150. výročie odovzdávania tejto ikony Matky Ustavičnej pomoci pápežom bl. Piusom IX. redemptoristom so slovami: „Urobte ju známou“.

Od toho času redemptoristi pri ohlasovaní hojného vykúpenia, ktoré je charizmou tejto rehole, prinášajú pri svojich apoštolských prácach Matku Ustavičnej pomoci všade tam, kde vkročia. Ale nielen to: sama Božia Matka ich sprevádza svojim materským orodovaním a pomocou pri ich práci.

V tomto článku sa pozrieme na históriu tejto ikony a jej význam v rôznych farnostiach a sakrálnych stavbách.

Pôvod Ikony Matky Ustavičnej Pomoci

Ikona Matky Ustavičnej pomoci pochádza pravdepodobne z 15. storočia, ale nikto presne nevie, kedy bola namaľovaná a kto je jej autorom. Niektorí vedci si myslia, že ikona bola namaľovaná podľa ešte staršej ikony zvanej Hodegetria, čo znamená „Sprievodca“ alebo „Ukazovateľ cesty“, ktorá bola zničená v r. Je namaľovaná na doske, temperovou technikou.

Na zlatom podklade (symbol neba alebo Ducha Svätého) vyniká postava Panny Márie, ktorá drží v náručí na ľavej ruke Dieťa Ježiša. Tvár Panny Márie je oválna, pšeničnej farby, olivové oči, čierne obočie, jemný nos, malé ústa, dlhé prsty. Je to východný typ ženskej krásy.

Tunika má červenú farbu s dlhými priliehavými rukávmi. Na krku a predlaktí je lemovaná zlatom. Azúrovo modrý plášť (symbol viery) a mantila (časť odevu, ktorý nosia ženy okolo krku a cez ramená, prípadne ho majú prehodený cez hlavu) sú taktiež pretkávané zlatom. Dieťa Ježiš má gaštanové vlasy a trochu neproporcionálnu postavu.

Oblečenú má zelenú tuniku (symbol božstva), prepásanú červeným pásom. Plášť Dieťaťa je hnedý (symbol človečenstva) a všetky šaty sú pretkávané zlatom. Osemcípa hviezda uprostred hlavy na Máriinej mantile bola pridaná neskôr ako symbol, ktorý vystihuje, že Mária je tou hviezdou, ktorá nás vedie k Ježišovi. Aureola okolo hlavy je s motívmi bodiek a kvetov, ktoré sú typické pre grécku školu.

Postavy po oboch stranách Ježiša a Márie, sú podľa gréckych písmen, ktoré postavy identifikujú, archanjeli Gabriel a Michal. Vpravo stojaci Gabriel nesie kríž a štyri klince.

Hoci presne nepoznáme pôvod ikony, dobre poznáme jej ďalšie osudy, a to priamo z ikony. Pergamen, ktorý je jej súčasťou, hovorí, ako sa ikona dostala do Ríma, kde sa dodnes originál nachádza. Podľa tohto záznamu obraz ukradol z ostrova Kréta, kde bol obraz uctievaný, jeden obchodník, ktorého jeho cesty doviedli do Ríma, kde náhle ochorel. Keď zomieral, vyrozprával svoj príbeh priateľovi, Rimanovi, ktorý sa oňho staral počas choroby.

Obraz ostal u neho istú dobu. Neskôr bol umiestnený, podľa výsloveného priania Panny Márie, ktorá sa vo sne zjavila jeho dcére a nazvala svoj obraz obrazom Matky Ustavičnej pomoci, v kostole, ktorý sa nachádzal medzi bazilikami Santa Maria Maggiore a San Giovani Laterano. Bol to kostol sv. Matúša. Takto sa obraz dostal 27. marca 1499 do opatery augustiánov, ktorý spravovali tento chrám.

Tu sa zároveň začína verejný kult Matky Božej s titulom Ustavičnej pomoci, ktorej ikona bola vo Večnom meste nazývaná aj Madonou sv. Matúša. Od tohto času až do zničenia kostola za čias Napoleona, sa stal chrám sv. Matúša pútnickým chrámom Božej Matky.

Posledný predstavený otec Filip Crene spolu s niekoľkými spolubratmi zostal až do konca pri chráme. Augustiniáni sa presťahovali po zničení chrámu sv. Matúša na príkaz Napoleona r. 1799, do chrámu Matky Božej in Posterula. Spolu s nimi bola premiestnená aj ikona, čo ju neskôr zachránilo pred zničením. Po mnohých rokoch sa istý mladý Riman menom Michaele Marchi stretol so spomínaným bratom Orsettim. Ten mu prezradil históriu ikony nachádzajúcej sa v súkromnej kaplnke augustiniánov v Posterula, ukrytej pred očami ľudí.

Neskôr, v roku 1853 prichádzajú redemptoristi do Ríma hľadajú vhodné miesto na vybudovanie kláštora, v ktorom majú bývať najvyšší predstavení rehole. Po dlhom hľadaní a modlitbách vybrali miesto pri via Merulana, presne tam, kde kedysi stál chrám sv. Matúša. Keď si ho prezerali, našli ruiny starého kostola. Skúmajúc históriu zistili, že to bol kostol sv. Matúša, v ktorom bol zázračný obraz. Všetko však bolo preč.

Postavili teda nový kláštor a chrám, ktorý zasvätili sv. Alfonzovi. V roku 1862 sa počas priateľského rozhovoru hovorilo o tom, že v predchádzajúcom chráme bola uctievaná ikona pochádzajúca z Východu, ktorá upadla do zabudnutia. Medzi rozprávajúcimi bol aj páter Marchi, ktorý sa medzičasom stal redemptoristom. Ten k údivu všetkých hovoril o svojich stretnutiach a rozhovoroch so starým bratom Orsettím.

Najvyšší predstavený redemptoristov, páter Mikuláš Mauron, sa nakoniec po troch rokoch v r. 1865 vybral k Svätému Otcovu bl. Piusovi IX. a prosil o darovanie ikony, ktorá sa nachádzala v kaplnke otcov augustiniánov in Posterula. Svätý Otec žiadal dokument objasňujúci históriu ikony. Po krátkom čase sa prichýlil ku prosbe predstavených Kongregácie redemptoristov. Augustiniáni ikonu daroval, žiadajúc len jej vernú kópiu, ktorú si chceli nechať vo svojej kláštornej kaplnke.

Dňa 26. júna 1866 bola slávnostne korunovaná dekanom vatikánskej kapituly. Pius IX. však nedal redemptoristom túto ikonu len ako dar, ale zveril im aj výslovne úlohu: „Rozšírte úctu k Matke Ustavičnej pomoci po celom svete“.

Nie je to napísané v dokumentoch ani v domácej kronike domu, ale je to ústna tradícia medzi redemptoristami. O tom, že si túto úlohu vzali k srdcu, však svedčí rozšírenie obrazu po celom svete.

V r. 1876 generálny predstavený P. Spolu s rastom kongregácie sa rozrastala aj úcta k ikone, či už priestorovo, ale aj čo do foriem zbožnosti. Dňa 27. marca 1871 vzniklo pri chráme sv. Alfonza pre všetkých ctiteľov Matky Ustavičnej pomoci Bratstvo Matky Ustavičnej pomoci. Toto bratstvo bolo v roku 1876 premenované na Arcibratstvo , ktoré sa rozšírilo po celom svete.

Významným medzníkom bolo zavedenie novej pobožnosti k Matke Božej v chráme sv. Alfonza v Saint Louis (USA) v roku 1928, nazvanú neskôr Ustavičná novéna. Každú utorok bola novéna zložená z kázne, piesní a prosieb, ako aj ľuďmi písaných poďakovaní.

Máriin pohľad je upriamený na nás, ale jej ruky držia Ježiša. Pri byzantských ikonách nikdy nie je Mária znázornená bez Ježiša, pretože Ježiš je hlavnou skutočnosťou viery.

Ježiš nepozerá ani na nás, ani na Máriu. Hoci sa vinie k svojej Matke, pozerá iným smerom, na niečo, čo my nevidíme. To niečo spôsobilo, že sa rýchlo utieka k svojej Matke, takže jeden z jeho sandálov mu takmer spadol z nohy. Hľadá u nej ochranu a lásku. Ježiš videl, čo ho čaká - utrpenie a smrť. Je Bohom, ale zároveň aj človekom a preto sa hrozí ťažkej budúcnosti. Mária ho nemôže uchrániť od utrpenia, ale dáva mu svoju lásku a útechu. Jej ruky nezovierajú ruky Syna v ochrannom zovretí, ale zostávajú otvorené.

Pozývajú nás, aby sme vložili ruky do jej rúk a spojili sa s Ježišom. Svätá Stolica obdarila redemptoristov možnosťou získať pri príležitosti slávenia tohto Roka úplné odpustky v redemptoristických kostoloch, ale aj pre každého veriaceho, ktorý je chorý a nevládny aj doma, ak sa u neho nachádza obraz Matky Ustavičnej pomoci. V takom prípade, ak sa chorý a nevládny človek prosí o Božie milosrdenstvo prostredníctvom Márie v Jubilejnom roku a spojí svoje utrpenie s utrpením Pána a zároveň sa pomodlí na úmysel Sv. P.

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci v Starej Ľubovni

Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, sa pýši bohatou duchovnou históriou, ktorú dokumentuje niekoľko významných sakrálnych stavieb. Medzi ne patrí aj Chrám Matky Ustavičnej Pomoci.

Mesto sa skladá z dvoch mestských častí - Podsadek a Stará Ľubovňa. Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Rozprestiera sa v Ľubovnianskej kotline, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku Popradu s Jakubiankou.

Založenie a Vývoj Gréckokatolíckej Farnosti

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989.

Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách.

Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Náboženská Štruktúra Starej Ľubovne

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:

• Rímskokatolíci - 67,65 %
• Gréckokatolíci - 22,20 %
• Bez vyznania - 5,01 %
• Pravoslávni - 1,61 %

Rímskokatolícka cirkev: Táto cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev: Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.

Pravoslávna cirkev: Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ.

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.

Mesto Stará Ľubovňa sa nachádza v severnej časti Slovenska, v blízkosti Vysokých Tatier, pätnásť km od slovensko-poľského pohraničia. Jeho územie leží na oboch brehoch rieky Poprad a prítoku Jakubianka, medzi najsevernejšou časťou Levočských vrchov a Ľubovnianskou vrchovinou v nadm. výške 545 m.

Gréckokatolícka Farnosť Humenné

Gréckokatolícka Farnosť Humenné je významnou súčasťou Košickej arcidiecézy a Dekanátu Humenné. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, súčasných kňazov, kostoly, filiálky a ďalšie dôležité informácie.

Z Histórie Farnosti

Zmienka o kostole pochádza z roku 1300, zatiaľ čo zmienka o farnosti je datovaná do roku 1332.

V roku 1583 zanikla katolícka farnosť. V rokoch 1615 - 1640 tu pôsobilo jezuitské gymnázium. V roku 1684 bola po reformácii obnovená katolícka farnosť a od roku 1721 sa vedie matrika.

V roku 1960 bola pričlenená k mestu obec Kudlovce, v roku 1971 obec Lackovce, k r. 2001 však už sú Lackovce samostatné, v roku 1971 aj obec Jasenov, táto sa však v r.

Zemplínske Jastrabie. Pôvodný farský kostol r. 1787 vyhorel a farským sa stal kláštorný kostol františkánov, ktorí už r. 1488 mali tam kláštor, zasvätený blahosl. Panne Márii.

R. 1456 pôsobil tam farár Stefan a r.1494 Ján. R. 1479 Humenné sa nazýva mestečkom (oppidum) a bolo aj mýtnym miestom. Spomína sa aj jeho hrad, ktorý dobyli Jiskrove vojská.

Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti

Kňazi zohrávajú kľúčovú úlohu v živote farnosti. Tu je zoznam niektorých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Humenné:

• Súčasní kňazi (k r. 2009): Voľanský František, Mgr. Dulín Ján, PaeDr., ThLic., kaplán Roba Rastislav, kaplán Záleha Marcel, OFMConv. Hvišč Jozef, nemocničný kaplán
• Predchodcovia - farári a administrátori: 1615 - 1617 - prefekt jezuitského kolégia Pongrácz Štefan, svätý Kosovický Gabriel, bazilián, pravoslávny - uniat, niekedy medzi r. 1648 - 1660 slúžil omše v západnom obrade 1684 - dekan Haburay Ladislav k r. 1736 - dekan - farár Fráter Juraj k r. 1804 - Berzeviczy Ján od 1. 7. 1914 - Bélafi Valentín
• Kapláni: pred r. 2008 - Rojak Marek pred r. 2000 - do 2. 2. 2009, kedy zomrel na odpočinku Bartko Ladislav, kanonik
• Ďalší kňazi pôsobiaci vo farnosti: Štefanič Vladimír, Mgr. (k r. 2013), kaplán Kocúrko Ján (k r. 2013), diakon
• Rodáci: Baláž Alexej (narodený 11. 6. 2001

Kostoly a Kaplnky

Farnosť Humenné spravuje niekoľko kostolov a kaplniek, ktoré slúžia veriacim na bohoslužby a modlitby:

• Kostol všetkých svätých (15. st.)
• Kostol sv. Košických mučeníkov (1995)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie - Kalvária (1849)
• Kaplnka Panny Márie Matky Ustavičnej pomoci - nemocnica (1993)
• Kaplnka Božieho milosrdenstva, dom dôchodcov

Sväté Omše

Sväté omše sa konajú v Kostole všetkých svätých v týchto časoch:

• Nedeľa: 7:30, 9:00, 10:30, 18:00

Okrem toho sa sväté omše konajú aj v Kostole sv. Košických mučeníkov a Kostole Sedembolestnej Panny Márie - Kalvária.

Filiálky Farnosti

K farnosti Humenné patria aj filiálky, ktoré sú dôležitou súčasťou jej štruktúry:

• Brestov
• Kochanovce
• Lackovce

Filiálky Brestov a Kochanovce patria pod Dekanát Humenné a Košickú arcidiecézu. Lackovce boli v roku 1971 pripojené k mestu Humenné.

Cirkevné Inštitúcie

Vo farnosti Humenné pôsobia aj rôzne cirkevné inštitúcie:

• Focolare
• Katolícka charita, Kukorelliho ul. (pondelok - piatok od 7:00 do 15:00
• Pápežské misijné diela, Štefan Kondis, Kukorelliho ul.
• Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, Duchnovičova ul.
• Gymnázium sv. Jána Zlatoústeho

Dekanát Humenné

K Dekanátu Humenné patria tieto farnosti (k r. 2013):

• Hrubov
• Humenné
• Humenné - Sídlisko III.
• Jankovce
• Lieskovec
• Ľubiša
• Medzilaborce
• Nižná Sitnica
• Ohradzany
• Papín
• Topoľovka
• Udavské
• Vyšný Hrušov
• Zbudské Dlhé

K roku 1915 boli farnosťami aj Dlhé nad Cirochou, Ptičie, Snina a Strážske.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov v Humennom a jeho filiálkach:

• k r. 2001: 26 400, 15 360 rím. kat., spolu s filiálkami Brestov, Kochanovce, 27 696, 16 522
• k r. 2000: 22 914, 11 335 rím. kat.
• k r. 1910: 4 508, 2 189 rím. kat., 553 gréckokat., 1 pravoslávny, 58 ev. a. v., 136 kalvínov, 1 unit., 1 570 židov

V roku 1880 v Humennom žili Slováci, Maďari a Nemci.

Obyvateľstvo Lackoviec:

• 9 314, 4 930 rím. kat., spolu s filiálkou: 9 876, 5 368.

Ikona Matky Ustavičnej Pomoci: Posolstvo a Symbolika

Pri pohľade na obraz Matky ustavičnej pomoci máme vždy na zreteli, že máme do činenia s ikonou. Grécke slovo eikón, od ktorého pochádza termín ikona, znamená obraz. Nový zákon používa na prvom mieste to slovo na Ježiša Krista. On je obrazom (ikonou) neviditeľného Boha.

Zvyčajne však, keď hovoríme o ikone, ukazujeme na obraz, ktorý predstavuje Krista, Pannu Máriu alebo svätých.

Ikona je čímsi viac než obyčajným predstavením či pamiatkou udalosti či ľudí z minulosti. Ikona robí prítomným to, čo predstavuje. Je bodom stretnutia medzi tajomstvom Boha a ľudskou skutočnosťou. Ikona sama je oltárom. To vysvetľuje, prečo vo východných liturgiách sa umiestňuje na tej istej strane, ako kniha Božieho slova.

Ikona je predmetom meditácie. Keď stojíme pred ňou v modlitbovom postoji, môžeme sa ponoriť do tajomnej skutočnosti, ktorú predstavuje, a lepšie odhaliť hodnotu liturgickej modlitby. Ikony boli vytvorené, aby pomohli našej kontemplácii.

Posolstvo Ikony

Na ikone vidíme zobrazenú Pannu Máriu s Dieťaťom Ježiš na rukách a archanjelov. Zrak Márie nie je upretý na Ježiša, ale na toho, kto pozerá na obraz. Ako keby sa prihovárala k pozerajúcemu, zároveň svojou pravou rukou ukazuje na svojho Syna.

Je to tzv. Hodegetria - „ukazujúca cestu“, „sprievodkyňa na ceste“. Obraz je pomenovaný podľa byzantského kostola v Istanbule, ktorý stal na trase karaván. Skôr než sa vodcovia karaván vydali na nebezpečnú službu sprievodcov púšte, predstúpili pred tento mariánsky obraz a vyprosovali si Božie požehnanie. Mária drží Dieťa na ľavej ruke a pravou rukou naňho ukazuje. Udáva smer cesty.

Plná nežnosti a lásky voči nám sa pozerá na nás s materinskou starostlivosťou a ukazuje nám najistejšiu cestu k šťastiu - svojho Syna. On je totiž Cesta, Pravda a Život. Napriek tomu, že Mária je najväčšou postavou obrazu, nie je jeho centrom.

V geometrickom strede ikony sa stretajú ruky Márie a Ježiša (bod, kde sa pretínajú uhlopriečky obrazu). Malé ruky, ktorými sa Ježiš drží Máriinej pravej ruky, pripomínajú, že podobne ako vtedy, keď bol na zemi, sa zveril úplne do jej rúk, tak aj teraz v nebi vkladá do jej rúk všetky milosti, aby nám ich rozdeľovala. A to je hlavné posolstvo ikony.

Jej nežná starostlivosť dodáva nielen témy na uvažovanie o vykúpení, ale tiež aj o Máriinej úlohe, ktorú v ňom mala. Spôsob, akým pristupuje k svojmu Synovi a ako sa na nás pozerá, dáva aj nám nádej, že ak sa budeme na ňu obracať, budeme aj my rovnako materinsky privinutí a vypočutí. Tento obsah obrazu spôsobil, že Mária, ktorú zobrazuje, bola nazvaná Matka ustavičnej pomoci.

Nad stredom čela žiari osemcípa zlatá hviezda, o niečo nižšie, po pravej strane hviezda - kríž. Hviezda symbolizuje panenstvo Márie pred a po narodení Ježiša a zdôrazňuje úlohu Márie ako Hviezdy, ktorá vedie k Ježišovi ako betlehemská hviezda mudrcov z východu.

Ikona zdôrazňuje človečenstvo Ježiša a zmysel jeho umučenia. Symbolom jeho človečenstva je jeho bosé chodidlo, ktoré odhaľuje uvoľnený sandál. Tvár malého Ježiša má charakteristické črty mládenca. Ježiš sa pozerá smerom k Otcovi, pretože je Boží Syn. Vlastne od Boha dostal poslanie spasiť svet. Preto anjeli držia v rukách nástroje umučenia - archanjel Gabriel.

tags: #chram #matky #ustavinej #pomoci