Chrám ako miesto spoločenstva: Význam a symbolika

Chrám je vo všetkých náboženstvách posvätné miesto, o ktorom sa myslí, že sa v ňom sprítomňuje ľuďom božstvo, aby prijalo ich kult a aby umožnilo účasť na svojej priazni a na svojom živote.

Kresťanský chrám (z ukrajinského slova choromy) je miesto, kde sa cirkevné spoločenstvo zhromažďuje na modlitbu a „lámanie chleba“. Toto pomenovanie pochádza z gréckeho slova kyriake, ktoré znamená „Pánov dom“.

V mnohých jazykoch sa pojem chrám zhoduje s označením pre cirkev (Kirche, church, ecclesia). Lateránska bazilika symbolizuje celú cirkev. Podobne ako každý miestny chrám je symbolom farnosti, miestneho spoločenstva, miestnej cirkvi.

Prečo teda my kresťania dávame takú dôležitosť chrámom, kostolom, keď každý z nás sa môže klaňať Bohu v duchu a v pravde svojho srdca alebo doma? Odpoveď je, že Ježiš Kristus neprichádza spasiť oddelene jedných od druhých, ale prišiel, aby vytvoril ľud, spoločenstvo ľudí, ktorí budú spojení s ním i medzi sebou.

Okrem toho nám evanjelista Ján v Knihe Zjavenia píše: A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať, oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi (Zjv 21,3). Tento príbytok Boží uprostred svojho ľudu nazývame Cirkev. Ona je miestom jeho prítomnosti na zemi.

Samozrejme, Cirkev to nie je len miesto, chrám, nech by šlo o románsku alebo gotickú katedrálu, alebo barokový či moderný kostol. Cirkev je predovšetkým spoločenstvo ľudí - nielen pápeža, biskupov a kňazov, ktorí sa zjednocujú okolo Boha vďaka viere a sviatostiam.

Latinské pomenovanie Cirkvi Ecclesia, ktoré pochádza z gréckeho ek-kaleo znamená zvolávať, pozývať, a to nám naznačuje, že Cirkev je miesto, kde sa zhromažďujú povolaní Bohom v Ježišovi Kristovi. Je to privilegované miesto stretnutia sa s Bohom, pretože je to miesto, kde počúvame Božie slovo a kde slávime Eucharistiu.

To, čo je dom, príbytok pre rodinu, to je kostol pre rodinu Božiu. Ako píše náš istý súčasník: Kristom založená Cirkev sa stala novým mestom, novou rodinou. Jej viera je múrom proti silám zmätku, ktoré by zničili svet. Kostol sa stáva symbolom tohto domu a mal by byť domovom. Práve dnešný človek tak veľmi potrebuje domov. Zo všetkých strán sme ohrozovaní bezdomovstvom, odcudzením sa od druhých, ba aj od nás samých, ale nemôžeme žiť bez prístrešia. Cítime, ako nás ohrozuje psychické bezdomovstvo. Práve kostol by sa, popri prirodzenej rodine, mal stať týmto útočišťom, vzorom spoločného života medzi rozličnými národmi, národnosťami a etnikami, ako aj inšpiráciou pre dialóg medzi konfesiami, vzájomnú pomoc a solidaritu.

Symbolika a architektúra chrámu

Keďže chrám je Boží dom, líši sa od ostatných budov. V Cirkvi platia určité kánony (pravidlá), podľa ktorých je postavený Pánov chrám.Chrám môže mať pôdorys kríža, pretože Spasiteľ nás prostredníctvom kríža vyslobodil z moci diabla.

Niekedy má chrám pôdorys lode (archy), pretože v Noemovej archy bolo ľudstvo zachránené pred zničením. Chrám je zvyčajne korunovaný kupolou, ktorá je symbolom neba.

Na kupole je umiestnený kríž ako znak víťazstva Ježiša Krista. Môže byť jedna alebo viac kupol - tri, päť, sedem, deväť alebo trinásť. Jedna kupola symbolizuje jedného Boha. Tri kupoly symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu. Päť kupol symbolizuje Ježiša Krista a štyroch evanjelistov. Chrám so siedmimi kupolami symbolizuje sedem svätých tajomstiev. Deväť kupol symbolizuje deväť plodov Svätého Ducha (porov. Gal 5, 22n).

Ukrajinské chrámy sa zvyčajne stavajú s jednou, tromi alebo piatimi kupolami.

Rozdelenie chrámu na predsieň (nartex), loď (alebo „chrám veriacich“) a svätyňu nám ukazuje, že Cirkev je orientovaná na plnosť kráľovstva. Do chrámu vchádzame cez predsieň, ktorá symbolizuje prechod od každodenných starostí k tomu jedinému potrebnému (porov. Lk 10, 42) - Božiemu kráľovstvu.

Loď („chrám veriacich“) je obrazom plnosti Cirkvi: spoločenstvo sa zhromažďuje okolo Krista, svojej Hlavy, ktorého obraz je v strede kupoly. Na stenách chrámu je mnoho ikon svätých, ktoré zjavujú spoločenstvo Cirkvi na zemi a Cirkvi v nebi. V strede lode, na stole, ktorý sa nazýva tetrapod (ide o grécky výraz pred štvornohý stolík), je spolu s krížom a sviečkami umiestnená ikona patróna chrámu alebo aktuálneho sviatku. Veriaci sa uctievajú ikonu a kríž bozkom, keď vstupujú do chrámu alebo z neho vychádzajú.

Svätyňa, na ktorú je orientované celé liturgické zhromaždenie, je symbolom neba. Vo svätyni nachádzame tam trón nebeského Kráľa a jeho kráľovstva. V strede svätyne stojí svätý stôl (oltár), symbol Božieho trónu, pred ktorým je zhromaždené spoločenstvo veriacich. Svätý stôl je zároveň stolom Tajomnej/Sviatostnej/Poslednej večere, ku ktorej Pán pozýva svoju Cirkev. Preto sa na svätý stôl kladie evanjeliár a konsekrujú/premieňajú/posväcujú sa na ňom eucharistické dary.

Loď a svätyňu spája ikonostas. To preto, lebo ikony na ikonostase zjavujú neviditeľnú prítomnosť Krista a svätých. Vyvýšená plocha pred ikonostasom sa nazýva solea, v jej strede je polkruhový výčnelok, ktorý sa nazýva ambón. Z ambóna kňaz ohlasuje Kristovo víťazstvo nad smrťou, podobne ako anjel z kameňa Kristovho hrobu, a tu komunikuje s veriacimi.

Časti chrámu

Po vstupe do chrámu sa ocitneme v narthexe. Počas prvých storočí kresťanstva stáli v narthexe katechumeni, ktorí sa pripravovali na sväté tajomstvo krstu, spolu s kajúcnikmi, ktorým bol zakázaný vstup do chrámu veriacich. V narthexe sa dnes slávi Obrad ustanovenia katechumena pred krstom, Obrad zasnúbenia pred korunováciou a Lítia.

Chrám veriacich je centrálnou časťou budovy chrámu. Samotný názov naznačuje, že veriaci, inými slovami, pokrstení sú v ňom prítomní počas bohoslužieb. Uprostred chrámu veriacich, bližšie k svätyni, sa nachádza tetrapod - štvornohý stôl, na ktorom je umiestnený kríž a patrocíniová alebo sviatočná ikona a vedľa nich sú umiestnené sviece alebo lampy. Na stenách chrámu sú obrazy udalostí dejín spásy a svätých, ktoré symbolizujú spojenie medzi nebeskou a pozemskou Cirkvou. Na centrálnej kupole chrámu je zobrazený Vševládny Pán (gr. Pantokrator), ktorý požehnáva všetko stvorenie a stará sa oň. Chrám veriacich je miestom, kde kresťania počúvajú Božie slovo, prijímajú Pánovo telo a krv v Eucharistii a zúčastňujú sa na ostatných bohoslužbách Cirkvi.

Jedinečná povaha svätyne spočíva v tom, že v jej strede je umiestnený svätý stôl - obetný oltár, na ktorom kňaz prináša eucharistickú obetu. Vo svätyni sa nachádza aj špeciálny malý stôl, na ktorom sa pripravuje pre božskú liturgiu chlieb a víno, ktoré priniesli veriaci. Tento malý stôl sa nazýva proskomídiový stôl (od slova proskomídia, ktoré znamená prinášanie obetného daru).

Ikonostas je stena s ikonami, ktorá oddeľuje svätyňu od chrámu veriacich a zároveň ich navzájom spája. Ikonostas je symbolom spojenia medzi nebom a zemou. V ikonostase sú troje dverí: veľké (kráľovské, cárske) dvere a dvoje bočných (diakonských) dverí. Kráľovské dvere v strede ikonostasu symbolizujú biblickú „bránu“ do raja (neba), ktorá bola „zatvorená“ pre ľudí následkom pádu prarodičov. Svojím vtelením ich Boží Syn otvoril (preto sa kráľovské dvere otvárajú len zo strany svätyne). Otvorené „dvere“ do kráľovstva sú dobrou zvesťou pre ľudstvo. Začalo sa to Zvestovaním Presvätej Bohorodičky a pokračovalo ohlasovaním (evanjelia) evanjelistami. Napravo a naľavo od kráľovských dverí sa nachádzajú hlavné ikony Spasiteľa a Bohorodičky. Ikonostas má niekoľko radov - hlavný rad (hlavné ikony, patrocíniová ikona, ikona svätého Mikuláša) a nad nim rad sviatkov (ikony dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka), prosebný rad (apoštolov) a rad prorokov. Ikonostas je korunovaný ikonou Ukrižovania spolu s Bohorodičkou a Jánom Teológom, ktorí stoja po stranách v úpenlivej prosbe.

Vyvýšený priestor pred ikonostasom sa nazýva solea. Uprostred soley je polkruhový výbežok pred kráľovskými dverami, nazývaný ambón. Z tohto miesta sa číta evanjelium a kňaz prednáša homíliu.

Tabuľka: Symbolika kupol v chráme

Symbolika pravoslávneho chrámu

Chrám ako miesto stretnutia s Bohom

Život človeka, to je neustále putovanie. Je to neustály kolotoč dní, týždňov, mesiacov a rokov, ktoré sú naplnené rôznymi povinnosťami, úlohami, starosťami, ale aj príjemnými chvíľami, na ktoré radi spomíname. Na tej púti existuje veľa zastávok - príležitostí, ktoré stoja za pozastavenie a zamyslenie. Jedným z takýchto miest je nesporne aj Boží chrám. Miesto, kde som bol pokrstený, prijatý do spoločenstva veriaceho ľudu Božieho. Miesto, kde som ja sám osobne vyznal pred celým spoločenstvom svoju vieru v Boha pri slávnosti konfirmácie. Miesto, kde som svojmu životnému druhov povedal „áno“. Miesto, ktoré navštevujem s radosťou, lebo tu prijímam potešenie, povzbudenie pre život s Bohom, posilnenie vo viere, ale aj napomenutie a karhanie, keď ma Božie slovo obviňuje.

Chrám je miesto:

• Útechy, odpočinku a pokoja.
• Poznania svojej skutočne žalostnej situácie pred Bohom i ľuďmi.
• Božieho zasľúbenia pre človeka na úteku.
• Kde človek môže nadviazať osobný vzťah s Bohom.
• Kde sa nebo spája so zemou.

V Bét - eli, Jákob prijal od Hospodina požehnanie i ochranu. Znamenalo to pre neho veľmi veľa. Hospodin uistil Jákoba o svojej pomoci, blízkosti a ochrane. Dal mu spoznať svoju moc a tá sa neviaže ani na žiadne miesto ani na čas, ale je platná vždy a všade. Aj nám sa v chráme na službách Božích udeľuje požehnanie.

Sme aj my vďační za to, že sa v tomto chráme môžeme stretávať s Hospodinom? Ako sa prejavuje naša vďačnosť?

Chrám je aj pre nás miestom, ktoré nám chce pripomínať našu krstnú zmluvu, zmluvu vernosti, ktorú za nás s Hospodinom uzavreli naši rodičia i krstní rodičia a ktorú sme my pri konfirmácii potvrdili osobne.

V chráme tak máme možnosť posilňovať svoju vieru i nádej, že raz sa aj my vrátime do zasľúbenej zeme, ktorá je pre nás pripravená, do nebeského kráľovstva večnosti.

Interiér chrámu

Ako sa správať v chráme

Už spôsob, ako vstupujeme do chrámu, môže iným čosi povedať o našej viere a úcte k Bohu. Do chrámu vždy vstupujme s nábožnou úctou.

Muži majú na znak úcty v chráme v zásade nepokrytú hlavu. Naopak, ženy tradične mávali na hlave šatky, pretože svoju okrasu - vlasy - v chráme nie je vhodné ukazovať.

Hneď po vstúpení do chrámovej lode sa hlboko pokloníme a prežehnáme. Pohyb ruky zhora od čela k prsiam znamená narodenie Ježiša Krista od Otca a jeho zostúpenie dole na zem. Znamením kríža vyjadrujeme vieru v základné tajomstvo kresťanstva, vieru v Svätú Trojicu a v oslobodenie ľudského pokolenia Ježišom Kristom na dreve kríža. Hlboká poklona, spojená s prežehnaním, je znakom našej úcty voči Bohu, znakom našej pokory, že si uvedomujeme svoju hriešnosť a malosť.

Býva častým a chvályhodným zvykom, že sa táto poklona pri príchode i pri odchode z chrámu robí tri razy. To nám pomáha hlbšie si uvedomiť jednotlivé aspekty tejto krátkej modlitby.

Starobylou kresťanskou tradíciou v našich chrámoch je zapaľovanie obetných sviec. Potom, ako vstúpime do chrámu a pokloníme sa, ideme kúpiť sviece a uctiť si ikony. Ak sú v chráme svietniky, kde môžu veriaci zapáliť obetné sviece, spravidla sa aj priamo v chráme sviece predávajú (nenosia sa nikdy z domu). Vkladanie sviece do svietnika má byť sprevádzané modlitbou vychádzajúcou zo srdca, pričom je možné spomenúť meno niekoho, za koho prinášame túto obetu (za živých, ale aj za zosnulých.) Svieca môže zhorieť celá, čo predstavuje náš život - aj my máme celý svoj život bezo zvyšku darovať Bohu.

Po zapálení obetných sviec pristupujeme k ikone, ktorá je v chráme na stolíku, hlboko sa pokloníme a prežehnáme a pobozkáme ikonu na znak našej lásky ku Kristovi.

Dôstojné a dôsledné poklony, prežehnávanie a bozkanie ikon sú svedectvom našej úcty voči Bohu.

Chrám je významnou a symbolickou stavbou, ktorá má v mnohých kultúrach a náboženstvách veľmi špecifický význam. V zásade môžeme povedať, že chrám je miestom, kde sa konajú náboženské obradoch a rituály, kde sa veriaci schádzajú na modlitby, meditácie a iné duchovné aktivity. V rôznych kultúrach a náboženstvách sa chrám môže líšiť svojou architektúrou, funkciou a symbolikou, avšak jeho základný účel zostáva podobný.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

tags: #chram #miesto #spolocenstva