Chrám Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Stavať ho začali trojiční bratia trinitári v roku 1717 podľa vzoru Kostola sv. Petra vo Viedni od rakúskeho barokového architekta Johana Lukasa von Hildebrandta.Prepychový chrám, ktorý sa stal dominantou Župného námestia, postavili na mieste inej sakrálnej stavby, zbúranej v 16. storočí. Išlo o farský Kostol sv. Michala archanjela, ktorý sa nachádzal v bezprostrednom susedstve Župného domu, kde predtým stál kláštor.
Pri kostole bola škola, ktorá sa spomína v mestskej účtovnej knihe z roku 1529. Kňaz tejto farnosti sa prvýkrát spomína v roku 1325. Vieme, že Kostol sv Michala mal viac oltárov a bohatú výzdobu. Prešporskí vinohradníci v ňom mali osobitnú cechovú lavicu. Za kostolom od Veternej až po Koziu ulicu sa rozprestieral cintorín, v ktorom stála Kaplnka sv. V roku 1515 spustošil kostol požiar a keď v roku 1528 doletel chýr, že sa blížia turecké hordy, mestská rada dala kostol z obranných dôvodov zbúrať. Posledná stopa po ňom zanikla v roku 1581.Prešlo teda viac ako 130 rokov do času, keď trinitári začali stavať Kostol Najsvätejšej Trojice. Trinitári bola rehoľa, ktorá vykupovala kresťanov z tureckého zajatia a ktorú priviedol do Prešporka ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich. Kláštor si postavili s pričinením palatína grófa Mikuláša Pálffyho a krajinského sudcu grófa Štefana Koháryho, vysvätený bol v roku 1723. V rokoch 1690 - 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2 043 kresťanov. Na rozkaz cisára Jozefa II. Farnosť Najsvätejšej Trojice vznikla pri kostole v roku 1854.
Fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice prekvapuje po rekonštrukcii novou, bielou farbou - bádanie totiž ukázalo, že práve takýto bol originál. Zaujímavostí z histórie cennej barokovej pamiatky na Župnom námestí je však viac. Umeleckými maľbami ho vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Chrám Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I. Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice). Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I. Patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach vďaka bohatej histórii spätnej s jezuitmi, univerzitou a dramatickými lokálnymi udalosťami - najmä mučením troch kňazov v roku 1619.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Farský kostol v Žiline
Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. Po prvýkrát sa spomína v Žilinskej knihe v roku 1423, ako Pfarrkirche zum unseren lieben Frau, v tom čase bol zasvätený Panne Márii. V roku 1548 lúpežný rytier Rafael Podmanický prebudoval kostol na pevnosť a ten postupne spustol. Po opravách ho k cirkevným účelom vrátil v roku 1583 Mikuláš Dersffy, vtedajší majiteľ Žiliny. Napokon bol roku 1586 zasvätený Najsvätejšej Trojici. Kostol striedavo patril katolíckej a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1610 sa v kostole konala tzv.Kostol bol výrazne poškodený dvomi veľkými požiarmi v rokoch 1678 a 1848. Opravený bol až v roku 1869. V roku 1886 mesto zachvátil opäť požiar, pri ktorom zhorela aj strecha kostola. Opravená bola v roku 1890. Posledná väčšia prestavba sa v minulosti uskutočnila v roku 1942. V rokoch 2000 a 2001 tu realizoval archeológ Považského múzea Jozef Moravčík archeologický výskum. Ten bol vyvolaný stavebnými prácami pri kladení novej dlažby v okolí kostola v roku 2000. Ako prospešné sa ukázalo overiť zmienku žilinského kaplána Štefana Pašku z roku 1890, z publikácie Žilinský farský kostol kedysi a dnes. Archeologický výskum Farského kostola napokon priniesol významné zistenia. Objavené boli staršie sakrálne objekty, ktoré časovo predchádzali terajšiu stavbu kostola. Pravouhlá svätyňa staršieho kostola bola najmenej dvakrát prestavovaná. Po narušení jej juhovýchodného nárožia ju v druhej stavebnej fáze rozšírili južným smerom asi o 80 - 90 cm. Vo vnútornom priestore bola objavená krypta, ktorú prekrýva základ terajšej svätyne. V jej klenbe boli zamurované časti oltárneho stola staršej stavby. V nároží veľkého piliera, ktorý spevňoval južný múr druhej stavby pravouhlej svätyne sa našiel veľký kamenný článok z portálu staršej stavby. Výzdobným motívom ho možno datovať do prvej tretiny 13. storočia.
Po určitom čase sa stala pravouhlá svätyňa chórovým štvorcom. Vtedy na jej východnú stranu pristavili polkruhovú apsidu. Jej polomer je zhodný so šírkou pôvodnej pravouhlej svätyne. Na južnej strane spojenia obidvoch stavieb pristavali ďalší mohutný pilier. Jeho základová škára je položená o 120 cm hlbšie ako základ pravouhlej svätyne a polkruhovej apsidy. Na severnom múre terajšej svätyne sa nachádzajú ľalie, symbol kráľov panovníckeho rodu Anjouovcov, ktorí vládli na uhorskom tróne v 14. storočí, preto je možné predpokladať, že terajšia stavba kostola pochádza najmenej z poslednej tretiny 14. Je preto zrejmé, že farský kostol vznikol omnoho skôr ako sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v exteriéri kostola opäť. Overiť nálezovú situáciu pri výkopových prácach je potrebné archeologickým dozorom a výskumom, ktorý v súčasnosti realizujeme.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline
Chrám Svätej Trojice vo Svidníku
Takým jedinečným chrámom v meste Svidník je aj Chrám Svätej Trojice, o ktorom vyšla publikácia pod názvom Chrám Svätej Trojice vo Svidníku. Jej autormi sú študenti Trnavskej univerzity v Trnave, Nikola Bobáková a Ľuboslav Šmajda, pochádzajúci z nášho regiónu. V knihe sa autori pokúsili objasniť čo najvernejšiu históriu mesta Svidník a Pravoslávia, ku ktorým patrí aj tento chrám.Ako sa z knihy dozvedáme, obsahuje históriu mesta Svidník v stredoveku a novoveku. Popisuje dejiny Pravoslávia od najstarších dokladov po rok 1993. Poskytuje informácie ohľadom samotného chrámu, jeho vznik, architektonický popis a udalosti s ním spojené. Zaujímavou časťou sú ikony v interiéri a monumentálny drevený ikonostas. Pomocou tejto knihy nadobudneme znalosti z histórie a spestríme si prehľad v exteriéri či interiéri stavby.
Uvedená kniha, ktorú vytlačila Tlačiareň svidnícka, bola slávnostne prezentovaná 8. 12. 2014 v Podduklianskej knižnici vo Svidníku. Podujatie moderoval Kamil Beňko, riaditeľ knižnice, ktorý prítomných privítal. Po úvodnom príhovore a kultúrnom programe, v ktorom vystúpilo trio Tropar, ktoré pozdravilo všetkých prítomných krásnymi koledami a náboženskými piesňami, sa slova ujali samotní autori publikácie a arcidekan pravoslávnej cirkvi pre okres Svidník a Stropkov protojerej Mgr. Ján Sovič. Ten poprial autorom a samotnej knihe veľa čitateľov a príjemný a dobrý pocit pri čítaní a štúdiu tejto. Nasledovala autogramiáda a gratulácie prítomných autorom. Veríme, že to nie je ich posledná kniha a že najbližšie sa dočkáme ďalšej publikácie. Záujemcovia si knihu môžu zakúpiť aj v Podduklianskej knižnici.
Prehľad chrámov a kostolov v okolí Svidníka
| Názov | Obec | Typ |
|---|---|---|
| Chrám Najsvätejšej Trojice | Svidník | Pravoslávny chrám |
| Chrám Božej Múdrosti | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Drevený Chrám sv. Paraskevy | Svidník (skanzen) | Drevený chrám |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Drevený kostolík |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Šemetkovce | Drevený kostolík |
| Chrám sv. Bazila Veľkého | Krajné Čierno | Drevený chrám |
| Drevený kostolík v Hunkovciach | Hunkovce | Drevený kostolík |
| Chrám sv. Paraskievy | Potoky | Drevený kostolík |
tags: #chram #najsvatejsej #trojice