Chrám Narodenia Panny Márie je zasvätený Panne Márii. Sviatok Narodenia Panny Márie sa slávi 8. septembra. Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna.
O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv. Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431).
V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra.
V prejavoch ľudovej zbožnosti nech sa osobitná pozornosť venuje mariánskej úcte tzv.
Marianka
Prvý kostol v Marianke postavili zrejme niekedy v období rokov 1250 - 1350. Túto dosiaľ neznámu stavbu získali v roku 1377 donačnou listinou uhorského kráľa Ľudovíta I. pavlíni. V dokumente sa spomína už stojaci "kostol blahoslavenej Panny Márie v zemi zvanej Tál".
Staršiu, tiež zrejme gotickú stavbu, podľa všetkého pavlíni nahradili súčasným chrámom, ktorého výstavba sa datuje do rokov 1377 - 1380. Nový kostol už postavili s prihliadnutím na potreby rehoľnej komunity a pútnikov. Mal podobu jednoloďovej stavby s dlhším, polygonálne ukončeným presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou so svorníkmi, ktoré sa otváralo do lode pomerne úzkym víťazným oblúkom.
Ladislav Rozgony podporil v roku 1471 práce na lodi chrámu, ktorú zaklenuli neskorogotickou klenbou. Jej zdrojom inšpirácie bola parlerovská klenba uplatnená v Staromestskej mostovej veži v Prahe. Centrálne polia hviezdicovej klenby lode členia esovito prehnuté rebrá, ktoré boli v menšom rozsahu použité v klenbe presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave.
V 16. a 17. storočí prežíval kláštor ťažké časy kvôli nástupu reformácie, tureckým vojnách a protihabsburským povstaniam. V druhej polovici 16. V priebehu poslednej tretiny 17. storočia sa uskutočnila prestavba kláštora a rozšírenie lode kostola o bočné kaplnky. V roku 1694 dostal kostol nový barokový oltár a v rokoch 1703 - 1736 sa uskutočnila rozsiahla barokizácia celého interiéru.
V roku 1721 sa "Mariatál" po schválení pápežom stáva trvalým úradným sídlom generálneho predstaveného pavlínov. Cisár Jozef II. V roku 1839 získal kláštor nový majiteľ Friedrich Schwarzenberg, ktorý sa však o kostol nestaral a kláštorné budovy využíval ako kaštieľ. V roku 1927 sa uskutočnili oslavy 550. výročia tunajšieho kostola, čo sa stalo impulzom na oživenie pútnickej tradície. Štatút národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. V roku 1990 sa do Marianky vrátili bratia tešitelia. Významná udalosť sa stala 31. júla 2011, kedy pápež Benedikt XVI.
Cisár Ferdinand III. (†1657) zaviedol tradíciu, že novozvolení panovníci z rodu Habsburgovcov vykonajú púť do Marianke k soške patrónky krajiny. V roku 1659 navštívil kláštor cisár Leopold I., pre ktorého zriadili tzv. Časť dnešnej budovy kláštora (severozápadné krídlo) má ešte stredoveký pôvod z čias prestavby chrámu v 70. rokoch 15. storočia.
V kostole je súčasťou novogotického oltára 42 cm vysoká drevená soška Madony s malým Ježišom, ktorej sa pripisujú viaceré zázraky. V západnej časti lode sú osadené tri náhrobné kamene z červeného mramoru - dva gotické a jeden renesančný. Najstarší patrí Jánovi zo Scharfenecku (†1387), druhý gotický patrí Kunigunde/Kunhute Tovačovskej z Cimburku, manželke Žigmunda zo Sv. Jura a Pezinka (†1461).
Kostol je jubilejným 600. pamiatkou v meste. Kostol, už s titulom bazilika minor, slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a súčasne ako duchovné centrum pútnického areálu. Súčasne je aj hlavným sídlom Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman. Kostol stojí na začiatku pútnického areálu, ktorý je voľne prístupný.
Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom
Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.
Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí. Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II. Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423.
Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom. Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami.
K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi.
Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia. Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov.
V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami.
Kostol Narodenia Panny Márie v Trenčíne
Kostol na Mariánskom námestí je akýmsi „predskokanom“ pre návštevníkov Trenčianskeho hradu. Nachádza sa približne na polceste k nemu, takže je to príjemné miesto na vydýchanie sa a zároveň porozhliadnutie na okolie mesta. Farský kostol Narodenia Panny Márie patrí medzi najhodnotnejšie a zároveň najstaršie sakrálne objekty v meste.
Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou bol súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo prístupovú cestu na hrad. Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia. V roku 1364 získal kostol výnimočný a vzácny dar - pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú daroval cisár Karol IV.
Stavba musela viackrát čeliť ničivým plameňom. Počas Katzianerovho obliehania hradu v roku 1528 vypálili kostol spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala. Následne kostol v polovici 16. storočia prestavali talianski stavitelia v renesančnom duchu. Z tohto obdobia pochádza aj bohato zdobený vstupný portál a kazateľnica. Kvôli požiaru v roku 1886 bol farský kostol začiatkom 20. storočia opäť prestavaný.
Gotickú náhrobnú tabuľu zástavníka Martina Zimu z roku 1498 osadili do steny v predsieni kostola. V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít (Ludwig) Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera (autor súsošia sv. Martina v Dóme sv. Martina v Bratislave). Gode je autorom sochárskej skupiny Ukrižovania a portrétnej epitafnej dosky donátora Gašpara Ilešháziho. Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachovali dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 a fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z roku okolo 1420, ktoré sú v Národnej galérii v Budapešti. Ich zväčšené ilustrácie možno vidieť v expozícii Karnera sv. Michala.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia. Spišské Podhradie zohralo v minulosti veľký význam v dejinách Spiša. Bolo to bohaté remeselnícke mesto, patriace do zväzku XXIV spišských miest.
Nemecké pomenovanie mesta „Kirchdrauf“ (cirkevný dvor) alebo „Kirchdorf“ naznačuje, že sa jednalo o mesto, ktoré sa vyznačovalo mimoriadne silnou cirkevnou činnosťou, pravdepodobne aj pre jeho bezprostrednú blízkosť so Spišskou Kapitulou. Naozaj, mimoriadne veľký počet chrámov v meste je toho dôkazom. Kostol Najsvätejšej Trojice, nazývaný slovenský, podľa kanonických vizitácií spracovaných historikom a vtedajším miestnym farárom Jozefom Hradským, nachádzal sa v priestore medzi kostolným dvorom a II.
Archeologické výskumy vedené Františkom Javorským však potvrdili omnoho cennejší nález a ním je chrám sv. Kríža, datovaný do začiatku 13. storočia. Skúmaná plocha sa nachádza na severnom okraji dvora farského kostola tvoriaca betónovú ohradu vybudovanú pri výstavbe autobusovej zastávky. Na základe nameraných hodnôt a na základe archeologického nálezu sa dá precizovať poloha kostola, jeho polovica, pretože severná časť základov je pod komunikáciou autobusovej stanice a taktiež jeho orientácia východ - západ, dĺžka cca 23 m a šírka lode kostola 14 metrov.
Archeologické sondážne práce potvrdili, že základy kostola sú budované z lomového kameňa, spájané maltou. Môžme sa domnievať, že náhrobný kameň, uložený vo veži farského kostola, mohol byť uložený pôvodne vo vnútri chrámu sv. Kríža, nakoľko zrejme pochádza aj z toho istého obdobia a jeho znázornenie kríža, ktoré patrí medzi najstaršie, ak nie vôbec najstaršie stvárnenie na Spiši, umocňuje ideu úcty k Najsvätejšiemu krížu, ktorému bol zasvätený spomínaný chrám.
Archeológ František Javorský zaraďoval však tento náhrobný kameň ešte pred 13. storočie, čím by táto hypotéza viac neobstála.Farský kostol obklopovali ešte tri kaplnky: sv. Doroty z roku 1456, sv. Jána Krstiteľa nazývaná cintorínska z roku 1487 a nakoniec kaplnka sv. Okrem toho sa v meste nachádzal ešte jeden kostol sv. Alžbety Durínskej z roku 1399 a bol súčasťou najstaršieho mestského špitála, spravovaného augustiniánmi eremitmi a ktorý dal na vlastné trovy postaviť podhradský farár Henchmann v roku 1327.
Kláštor so špitálom fungoval až do rolu 1555, kedy pri protestantskej reformácii prešiel kláštor so špitálom do súkromných rúk a zanikol. Na jeho činnosť neskôr naviazali milosrdní bratia, ktorí si na inom mieste postavili chrám sv. Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom.
Tento spišský historik zastával názor, že prvá písomná zmienka o Spišskom Podhradí je z roku 1147 pod názvom Sancta Maria, odvodené od prvého chrámu zasvätenému Panne Márii, ktorý bol podľa neho postavený ešte pred tatárskym vpádom (1241-1242). Nakoľko nevieme, odkiaľ Hradský získal tieto informácie, môžme sa historicky opierať o známu prvú zmienku o tomto meste až z čias po tatárskej horde a síce z roku 1249. Kostol postavili po roku 1258.
O niečo staršia je kostolná veža, z prvej polovice 13. storočia, pôvodne románska, prestavaná prevažne v klasicistickom slohu. Treba však povedať, že veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. Hranolová románska veža je podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže sa zachoval románsky zuborez s oblúčikovými vlysmi, s nárožnými lizénami a bifoliami (takmer identické s vežami katedrály; pravdepodobní sú tí istí talianski majstri, ktorí stavali prepoštský chrám sv.
Chrám Narodenia Panny Márie z roku 1258 bol v roku 1470 prestavaný na gotický dvojloďový, predĺžený a rozšírený o presbytérium rovnako ako prepoštský chrám sv. Martina. Podľa historikov Hradského a Špirka podhradský farský chrám bol najväčším dvojloďovým chrámom na Spiši. Jeho najväčším skvostom bol hlavný oltár Panny Márie s dvanástimi tabuľovými maľbami z rokov 1493-1494 pochádzajúci z domácej spišskopodhradskej dielne. Kostol od roku 1551 spravovali evanjelici až do roku 1674, kedy bol opäť prinavrátený katolíkom.
V roku 1693 sa preto vykonala podrobná kanonická vizitácia, ktorá eviduje 7 oltárov. V roku 1747-1751 došlo k opravám kostola a hlavný oltár konsekrovali roku 1748 po jeho drobnej úprave. Oltár pretrval veľký požiar mesta a kostola v roku 1794, kedy v meste zhorelo 295 domov. Osudným pre farský chrám sa stalo ničivé zemetrasenie a povodeň v roku 1813, ktorá staticky narušila tak dvojloďový chrám ako aj samotnú vežu.
Vežu, poškodenú požiarom už v roku 1819 opravili, kostol však bol natoľko poškodený, že Kráľovská komora nariadením z roku 1824 prikázala kostol zbúrať. V rokoch 1825-1829 postavili na jeho miesto dnešné priestranné jednolodie ako provizórium. Podľa údajov Hradského je dnešný kostol o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba.
Interiér chrámu
Najcennejšou súčasťou chrámu je už spomínaný bývalý hlavný oltár z rokov 1493-1494. Žiaľ nezachoval sa nám celý, iba plastika Panny Márie, nachádzajúca sa vľavo od triumfálneho oblúka a z pôvodných dvanástich tabuľových krídlových malieb šesť z nich sa nachádza v SNG v Bratislave. Neskorogotický krídlový hlavný oltár rozobrali až pred zbúraním starého kostola v roku 1824. Po dostavbe dnešného objektu oltár už nezostavili, nakoľko súčasný chrám mal slúžiť iba ako provizórny.
Okrem toho kostol zásluhou Hradského získal v roku 1853 nový rozmerný obraz Narodenia Panny Márie od Adama Vajlera (olej na plátne, rozmery 250×230), ktorý ochudobnený o svoju neorománsku oltárnu konštrukciu zdobí dodnes hlavné priečelie chrámu. Každá ďalšia možná rekonštrukcia spišskopodhradského hlavného krídlového oltára bola neúspešná o to viac, nakoľko sochárske súčasti oltára, ktoré boli uložené vo farskej budove, v roku 1856 spolu s ďalšími 160 domami zaľahli popolom.
Rozmer jednej tabule pohyblivého krídla je na výšku 133 cm a na šírku 142 cm. Rozmer tabule z pevného krídla je na výšku 133 cm a na šírku 138,5 cm. Celé pohyblivé krídlo meria na výšku 295,5 cm a na šírku 160,5 cm. Podľa krídel odhadujeme výšku skrine cez 300 cm, šírku skrine so sochami na 321-325 cm a šírku celého retabula na 642-650 cm.
Tieto rozmery si treba plne uvedomiť; iba vtedy je možné nadobudnúť predstavu o obrovskej oltárnej konštrukcii, ktorá nie je samoúčelovým svedectvom významu vlastného oltára, ale ako všetky hmotné doklady o stredovekej spoločnosti, dokumentuje význam mesta, jeho filozofickú, kultúrnu a hospodársku orientáciu.Stred oltárnej skrine tvorili podľa popisu v kanonickej vizitácii z roku 1693 tri hlavné sochy: Madona s Ježiškom (zachovaná naľavo od triumfálneho oblúku vo farskom kostole), po jej pravici sv. Ladislav a po ľavici sv. Štefan.
V niké oltárnej skrine sa nachádzali malé sošky 4 svätíc: sv. Barbory, sv. Margity, sv. Doroty a sv. Na pravej strane sa nachádza výjav Útek do Egypta a Martýrium sv. Bývalý krídlový oltár je považovaný za jeden z najväčších diel stredovekého maliarstva na Slovensku vôbec.
Vo farskom chráme na jeho ľavej strane vzadu sa nachádza ešte jeden veľmi vzácny gotický krídlový oltár, datovaný do roku 1521. Je to oltár sv. Barbory, aj keď ústrednou sochou je Panna Mária, Matka múdrosti a Kráľovná panien. Tento oltár bol v roku 1906 doplnený novou neogotickou predelou so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava.
Krídlové tabuľové maľby malých rozmerov znázorňujú panny mučenice zo 4. storočia: sv. Barboru, sv. Uršulu, sv. Margitu a sv. Genovéfu. Na zatvorených tabuľových maľbách sú znázornené sv. Kristína, sv. Dorota, sv. Petronella a sv. Krstiteľnica je z druhej polovice 15. storočia.
Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej
Základný kameň Baziliky Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej bol položený v máji roku 1864, kedy sa chrám začal aj stavať. O dva roky neskôr 27. mája 1866 na sviatok Zoslania Ducha Svätého bol kostol posvätený a pri tejto príležitosti bola prenesená milostivá socha Panny Márie zo starého kostola Kráľovnej Anjelov z prvej polovice 15. storočia.
Jednoloďový neogotický chrám je postavený na pôdoryse obráteného kríža. Hlavné rameno je dlhé 28 metrov, priečne rameno je široké 20 metrov. Chrám je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Na hlavnom oltári, ktorý má tri výklenky, stojí v prostrednom socha Panny Márie, ktorú vyhotovil neznámy rezbár okolo roku 1498. Socha je vysoká 145 cm.
V bočných výklenkoch sú sochy anjelov. V bočných ramenách kostola je napravo oltár sv. Jozefa a naľavo je oltár sv. Anny. Na strope chrámu sú maľby, ktoré znázorňujú tajomstvá posv. ruženca. Slávnostné vyhlásenie tohto pútnického chrámu za Baziliku minor sa uskutočnilo 7. septembra 2002 za účasti diecézneho biskupa J. Em. V prejavoch ľudovej zbožnosti nech sa osobitná pozornosť venuje mariánskej úcte tzv.
Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku minor v Rajeckej Lesnej a majú účasť na nejakom posvätnom obrade, alebo recitujú modlitbu Pána a Vyznanie viery, za obvyklých podmienok (sv. na výročie posviacky tejto baziliky (27. v deň liturgického slávenia titulu kostola (8. na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. na výročný deň udelenia titulu baziliky (11.
Na základe dekrétu Apoštolskej penitenciárie zo dňa 2. februára 2009 (Prot. N. na sviatok titulárnej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme (5. Za baziliku minor v Rajeckej Lesnej zodpovedá jej správca, ktorý je zároveň farárom, resp. administrátorom Farnosti Rajecká Lesná. Do úradu ho menuje diecézny biskup (porov.
5 skrytých pokladov v Rajeckej Lesnej – miestne tipy pre turistov
tags: #chram #narodenia #najsvatejsej #panny #marie