Chrám Panny Márie Pomocnice kresťanov Michalovce: História a Súčasnosť

História Chrámu Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach je úzko spojená s príchodom a pôsobením saleziánov na Zemplíne. Tento článok mapuje cestu od prvotnej myšlienky až po súčasné aktivity farnosti.

Počiatky a Založenie

Za všetkým treba hľadať zbožnú tetušku a vtedy mladého kňaza Štefana Hlaváča, katechétu na miestnom gymnáziu. Prišiel do Michaloviec ako kaplán v roku 1929. Videl, že pre asi sedemtisíc rímskokatolíkov sú tu len dvaja kňazi s jedným kostolom a na učňovskej škole sa neučí náboženstvo, lebo niet síl.

Keď sa v lete 1935 po ceste z Mariazellu pútnici z Michaloviec zastavili aj v Šaštíne a pozdravili študenta a rodáka (z Močarian) Andreja Šándora, trom tetuškám, čo videli prácu saleziánov pre chlapcov, sa to tak zapáčilo, že zbožné prianie mať také dačo doma v Michalovciach hneď predostreli dôstojnému pánu Hlaváčovi. A ten napísal aj biskupovi, aj predstavenému saleziánov do Bratislavy. Argumentoval potrebou rímskokatolíckej rehole v regióne, potrebou druhého kostola viac v centre mesta a potrebou starostlivosti o učňovskú mládež.

„Pozemok je k dispozícii a postaráme sa aj o určitý kapitál. Chceli by sme vybudovať aj oratórium pre mládež.“ Po prípravách, návšteve saleziánskeho provinciála, dnes už ctihodného Ignáca Stuchlého, v Michalovciach a viacerých listoch a vybavovaniach prišiel 13. októbra 1939 na Zemplín zo Šaštína salezián don Anton Jančovič, aby vzal na plecia starosť o stavbu diela.

Teda, prvý salezián, don Anton Jančovič, prišiel do Michaloviec už 13. októbra 1939. Základný kameň bol posvätený 29. septembra 1940 a stredisko otvorené 8. decembra 1941. Po náročných stavebných prácach boli oratórium a internát pre učňov slávnostne otvorené 8. decembra 1941. Súčasťou ústavu bol aj priestranný kostolík Panny Márie Pomocnice a na nasledujúcu jar sa pripravovalo aj ihrisko. Prvý direktorom bol spomínaný don Anton Jančovič, po ňom don Štefan Fabera.

Dielo fungovalo sedem rokov, bez veľkej ujmy prežilo prechod frontu v roku 1944, „po príchode Rusov v našom ústave bola zriadená vojenská nemocnica, ktorá tu ostala dva mesiace“. Od 1. apríla 1945 bolo opäť v dome ubytovaných 60 chovancov, v oratóriu sa schádzalo do 200 chlapcov, nechýbalo divadlo „ako účinný prostriedok nábožensko-mravného pôsobenia“.

Farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach zriadil J.E. Jozef Čársky, biskup - apoštolský administrátor Košický a Satmársky, zakladajúcou listinou č. 3870/48 zo dňa 22. októbra 1948 s platnosťou od 1. decembra 1948. Jej spravovaním poveril saleziánov.

Obdobie Komunizmu

Potom prišli ťažké časy komunizmu. Michalovský saleziánsky internát a oratórium boli nútene zatvorené už 16. mája 1949. Komunitu desiatich saleziánov vyviezli preč a zakázali im vrátiť sa. Pri celoštátnej likvidácii reholí v apríli 1950 bol definitívne zatvorený aj kostol.

V roku 1986, na sviatok Dominika Savia 6. mája, prišli bývať do Michaloviec dvaja „tajní“ saleziáni, vlastne jeden klerik Bartolomej Juhás a jeden mladý, ešte len kandidát do rehole. Starší domček príbuzných iného tajného saleziána si upravili a začali pracovať s chlapcami. Hrávali s nimi na sídliskách hokejbal, večer spolu chodili do kostola, robili výlety a stretká.

Obnovenie Činnosti po Páde Režimu

Keď po páde režimu saleziáni dostali späť aspoň časť objektu, s pomocou mnohých dobrodincov už 15. júla 1990 znovuotvorili saleziánsky dom. Potom prišiel do komunity don Jozef Šebo a ako direktor postupne dosiahol prinavrátenie kostola, ihriska a napokon aj finančnú náhradu za niekdajší internát, medzičasom prestavaný na onkologické oddelenie miestnej nemocnice. Urobila sa generálna oprava budovy a postupne sa postavil aj nový dom pre komunitu a telocvičňa.

Po rozbehu v 90-tych rokoch, keď sa popri „stavbárčine“ pracovalo predovšetkým na poli apoštolátu s chlapcami a vyše stovka sa ich pravidelne týždenne stretávala na stretkách, sa postupne záber saleziánskeho diela v Michalovciach začal rozširovať. Z chlapcov - a dievčat u sestier saleziánok - dorastala mládež a začalo sa organizovať aj mládežnícke stredisko s piatkovou mládežníckou svätou omšou a s patričnými ponukami. V oratóriu sa cielilo okrem výchovy k viere aj na výchovu k duchu spoločenstva, v lete nechýbali obľúbené tábory „chatovačka“ a „prímesťák“.

Ako príprava nových animátorov vznikol vďaka mladým spolubratom originálny projekt s názvom „šuflikári“ (názov dostal podľa jednej úvodnej aktivity so šuflíkmi). Isté obdobie sa spolubratia venovali aj pastorácii miestnej rómskej komunity. Celá práca bola však silne závislá od konkrétnych saleziánov. Napokon do celej činnosti prišla podstatná zmena, keď sa po dohode provinciála saleziánov a košického arcibiskupa 1. augusta 2008 saleziánsky dom stal súčasťou farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov.

A ako čerešnička na torte - z usilovnej pastoračnej práce a z mnohých modlitieb a obiet vyrástli aj tu v Michalovciach viaceré saleziánske povolania bratov, sestier, spolupracovníkov. Komunita saleziánov venuje značnú časť síl a práce farskej pastorácii. V meste Michalovce sú len dve rímskokatolícke farnosti. Do tej našej patria aj filiálky Močarany (mestská časť), Krásnovce a Pozdišovce a verejná kaplnka blahoslavenej Laury Vicuňovej u sestier saleziánok. V tomto školskom roku tvorí komunitu šesť saleziánov kňazov (najmladší má 42 a najstarší 65 rokov).

Vďaka Bohu, viera ľudí je aj v tomto regióne stále živá, hoci aj tu badať po covide určitý pokles. Predsa však v nedele slávime 11 svätých omší na piatich miestach, v sobotu večer aj v kaplnke novej nemocnice cez ulicu oproti nám. Teší nás, že po covide sa nám podarilo rozbehnúť mimoškolskú prípravu detí na prvé sväté prijímanie s piatimi tematickými stretnutiami v oratóriu. Deťom sa venuje sestra saleziánka, tri mamičky a animátorky, rodičom osobitne manželský pár. K príprave birmovancov sa tiež stretáva osobitný malý tím a aj do toho sú zapojení laici a sestra saleziánka. V rámci diela nám fungujú tri spevácke zbory - detský, mládežnícky a zbor dospelých.

Laici majú pekne podelené úlohy lektorov, ďalší sú pomocníkmi našej kostolníčky, iní pridajú ruku k starostlivosti o areál. Objekt dnešného kostola bol pôvodne stavaný ako divadelná sála, v ktorej provizórne na opačnej strane (oproti pódiu) fungovala kaplnka. Celé zameranie kostola sa otočilo o 180 stupňov: v priestrannejšej časti, kde bolo kedysi divadelné pódium, máme teraz presbytérium. Zároveň v areáli strediska vzniklo pekné vnútorné nádvorie.

Živá a činná viera farnosti a strediska sa ukázala aj v prvých mesiacoch vojnového konfliktu na Ukrajine na jar 2022, keď sme aj v našich priestoroch poskytovali niekoľko týždňov dočasné (dvoj-trojdňové) ubytovanie ľuďom utekajúcim cez hranice. Bola to hlboká skúsenosť spolupráce animátorov, mladých, rodín aj seniorov, a to nielen z Michaloviec.

Najživším dňom je - aj u nás - nedeľa. Pri každej svätej omši spovedáme, dopoludnia po farskej a detskej svätej omši sa ľudia zastavujú na kávu, deti obľubujú mlieko s penou. A ako saleziáni sa usilujeme byť medzi nimi a budovať spoločenstvo. Popoludnie patrí oratóriu: s deťmi, mladými či rodinami je čas pre hru a spoločenstvo, v telocvični (najmä v zime) alebo vonku na trávnatom priestore, asfaltovom ihrisku, v „letnom oratku“ (herni) a malí na pieskovisku. Niektoré nedele býva stretko pre štvrtákov i pre štvrtáčky a jedno manželské stretko. Večer patrí pravidelne chlapskému ružencu pred Sviatosťou, žienky vtedy hrávajú florbal.

V pondelok majú spolubratia komunitný deň. V utorok je stretnutie jednej skupiny birmovancov. V stredu majú stretko chlapci 5. a 6. ročníka ZŠ, večer býva stretko prípravy animátorov - „šuflikárov“. V telocvični beží vtedy florbal mladších chlapov. Vo štvrtok po svätej omši mávame s veriacimi adoráciu, stretká majú chlapci 7. a 8. ročník a večer ďalšie dve manželské skupiny, býva krúžok hokejbalu a starší chlapi hrávajú florbal. V piatok majú stretnutia dve skupiny birmovancov, je futbalový krúžok Kama, večer svätá omša venovaná mladým a po nej priestor pre mládežnícke aktivity.

Vnímame, že obdobie covidu citeľne zmenilo situáciu mladých aj rodín. Aj zostava miestnej komunity saleziánov sa dosť obmenila. V týchto okolnostiach sa opäť usilujeme - aj so sestrami saleziánkami, saleziánmi spolupracovníkmi, s našimi animátormi i ďalšími laikmi - rozvíjať život saleziánskeho spoločenstva tu v srdci Zemplína. Hľadáme a skúšame, čo ponúkať cez rok a v lete, pre dušu aj pre telo, ako napríklad stretká, duchovné obnovy, výlety, lectio divina, Deň farnosti na oslavu Panny Márie Pomocnice a, samozrejme, letné aktivity.

Storočnica Saleziánov na Slovensku

Rehoľa Saleziánov don Bosca si pripomína sté výročie oficiálneho príchodu a začatia pôsobenia na Slovensku. Komunita saleziánov vníma rok 2024 ako tzv. Rok vďačnosti. Za začiatok podujatí si zvolili 8. január, deň úmrtia slovenského saleziána, blahoslaveného Titusa Zemana.

Aktuálne je naprieč celým Slovenskom 23 saleziánskych stredísk, od Bratislavy, cez Žilinu, Námestovo, Poprad, Prešov až po Rožňavu či Humenné a Michalovce. Sú zriaďovateľmi troch školských zariadení. Saleziáni vedú výchovu v duchu kresťanských hodnôt, ale dvere ich stredísk sú otvorené pre všetkých.

Saleziáni chcú oslavy svojho príchodu využiť na prezentáciu a znovuoživenie charizmy dona Bosca na Slovensku. Sú najpočetnejšou mužskou rehoľou u nás a po vzore zakladateľa dona Bosca sa prioritne venujú práci s deťmi a mládežou. Pomáhajú tiež sociálne najslabším a sú aktívni aj pri pomoci ukrajinským odídencom. „V súčasnej zložitej dobe si ešte viac uvedomujeme potrebu zodpovednej výchovy, ktorá formuje mladých ľudí.

Rehoľu Saleziánov založil v 19. storočí taliansky kňaz a vychovávateľ Ján Bosco. Jedným z jeho kréd pri práci, v tom čase predovšetkým s chudobnými chlapcami, bolo: „Skáčte, kričte, len nehrešte!“. Patrónom rehole je biskup František Saleský, z jeho mena je odvodené aj jej pomenovanie. Saleziáni patria k najpočetnejším rehoľným spoločnostiam. V súčasnosti vo 135 krajinách sveta pôsobí cez 14 000 kňazov a bratov.

Ako ostatné rehoľné rády, tak aj saleziáni boli v 50. rokoch minulého storočia na Slovensku násilne rozpustení a prenasledovaní. Odsúdení saleziáni strávili v komunistických väzniciach spolu skoro 400 rokov. Neskôr v utajení obnovilo svoju činnosť Združenie saleziánov spolupracovníkov, ktoré má v súčasnosti na Slovensku viac než tisíc členov. Rehoľa začala opätovne na Slovensku oficiálne pôsobiť začiatkom 90. rokov. Aktuálne v slovenskej provincii Márie Pomocnice kresťanov je 181 bratov rehoľníkov, z nich sú piati cudzinci (India, Burundi, Jakutsko, Južná Kórea).

Počas roka sa uskutoční viacero aktivít, ktorými si budú môcť nielen členovia saleziánskej komunity pripomenúť toto dôležité výročie. Okrem iného vyjde kniha Sen, ktorý trvá. Tá mapuje storočnicu saleziánov na Slovensku. Novinkou je aj Príručka k saleziánskym miestam na Slovensku a špeciálna brožúrka pre deti o živote dona Bosca. Znovu bude pre čitateľov k dispozícii obľúbený životopis dona Bosca v slovenčine.

Pre tých, ktorí radi chodia na výlety a spoznávajú krajinu vznikne elektronická mapa Slovenska s miestami súvisiacimi s činnosťou saleziánov. Oslavy oficiálne vyvrcholia počas víkendu 6. - 8. septembra 2024.

Vráťme sa však k histórii Saleziánov v Michalovciach. Na vzniku saleziánskeho diela v Michalovciach má obrovský podiel profesor náboženstva, kňaz Štefan Hlaváč. Keď roku 1929 prišiel do Michaloviec, v michalovskej farnosti boli veľmi zlé podmienky pre rozvoj náboženského života, hlavne pre duchovný rast kresťanskej mládeže.

Profesor Hlaváč s touto iniciatívou - dostať do Michaloviec niektorú z reholí - vychádza ako prvý a preto vo vyššie uvedenom liste sa aj ospravedlňuje pánu biskupovi: „Ráčte odpustiť, že v tejto záležitosti predbieham úradný referát michalovského farára, no robím to v záujme veci.“ Profesor Hlaváč listom 13. novembra 1934 informoval pána biskupa ThDr. Jozefa Čárskeho. Videl, že Michalovce potrebujú ako soľ stredisko duchovného života, hlavne pre mládež.

Na stavbu stredoškolského internátu, ktorý by tvoril komplet s Domom saleziánov, bola poskytnutá aj župná podpora a to v sume 50.000 korún. Financovanie pre začiatok výstavby diela bolo zabezpečené a k tomu prispievali aj zbierky obyvateľstva z celého širokého zemplínskeho okolia. Okrem toho bola prisľúbená aj štátna subvencia v sume 100.000 korún.

Farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach zriadil J.E. Jozef Čársky, biskup - apoštolský administrátor Košický a Satmársky, zakladajúcou listinou č. 3870/48 zo dňa 22. októbra 1948 s platnosťou od 1. decembra 1948. Jej spravovaním poveril saleziánov.

Patrocínium: Meno Panny Márie

V dnešnej dobe moderných technológií ponúka farnosť aj možnosť sledovať vybrané udalosti online. Medzi ne patria sväté omše a iné významné cirkevné obrady. Okrem svätých omší môžete sledovať aj: Korunku Božieho milosrdenstva, Vešpery, Akatist k Bohorodičke a Rôzne pobožnosti.

Adresa farnosti: Farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov

Ulice patriace do farnosti: Okružná, J. Matušku, J.A. Komenského, J. Murgaša, Saleziánov, Š.

tags: #chram #panny #marie #pomocnice #krestanov #michalovce